Apollo 11

Príbeh podľa skutočnej udalosti Apolla 11, ktoré pristálo na povrchu mesiaca. Príbeh je napísaní do detskej predlohy a vychádza z pravdivých informácií. 

Autor: Ján Zajac

Pridané: 19.6.2020

Dĺžka: Skutočný príbeh, 1034 slov

 

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

 

Presne 20 júla 1969 urobil človek prvé kroky na povrchu Mesiaca. Bola to posádka Apolla 11, ktorá dokázala to, čo ešte nikto pred nimi. Traja hrdinovia Neil, Buzz a Collins, ktorých odvaha siahala až za hranice mesačného prachu.

Statoční chlapci sa zmocnili jedinečného úkolu. Dlhé mesiace absolvovali náročne tréningy, aby zvládli najnáročnejšiu vesmírnu misu, akú kedy ľudstvo pripravilo.

Vesmírne centrum NASA uskutočnilo viacero testovacích letov do vesmíru, kde sa testovala technika a zručnosti troch vybraných hrdinov. Pretože „ťažko na cvičisti, ľahko na bojišti. Každý deň sa potykali s novými problémami a prekážkami, ktoré museli vyriešiť. Najnáročnejšia misia sa však podarila pripraviť včas. Roky výskumov a snaženia sa mali konečne otestovať v ostrom štarte.

Raketa Saturn 5 bola pripravená na odpaľovacej rampe v Kennedyho vesmírnom stredisku. Trojica kozmonautov Neil, Buzz a Collins stúpali výťahom hore do pilotovanej časti rakety. Do štartu rakety zostáva 3 hod 40 minút a 30 sekúnd. Raketa siahala do výšky až 110 metrov a vážila 3200 ton. Bola to skutočne vysoká a  silná raketa. Trojica kozmonautov už sedela v špici rakety. Boli pripravení na štart. Na veľkej tabuli sa spustilo odpočítavanie posledných desať sekúnd. T -10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1, 0. Vyšľahol obrovský plameň a raketa sa za sprievodu obrovského hluku odlepila od zeme. Už nebolo cesty späť. Misia na Mesiac bola odštartovaná. Saturn 5 sa dostal do výšky 88 kilometrov a odpojil svoj prvý stupeň.  Hneď na to sa zapol druhý stupeň a kozmonauti pokračovali ďalej do vesmíru.  Po odpojení druhého stupňa  sa Apollo 11 jeden krát otočilo okolo Zeme, aby sa dokázali odlepiť od zemskej gravitácie. Zažali motory tretieho stupňa a prásk, vydali sa na dráhu k Mesiacu. Zem sa im v okienku pomaličky zmenšovala a Mesiac sa pred nimi pomaličky zväčšoval.

Prišla Collinsova úloha, ktorý musel odpojiť veliteľský modul od tretieho stupňa. Modul sa odpojil,  otočil sa špicom k tretiemu stupňu a pomaličky sa približoval. Zachytil lunárny modul uložený v treťom stupni a vycúval s ním von. Opäť sa otočili s lunárnym modulom pripevneným na špici veliteľského modulu a pokračovali smerom k Mesiacu ešte 3 dní.

Po dlhom cestovaní sa posádka Apolla 11 konečne dostala na dosah k svojmu cieľu. Vďaka gravitácii Mesiaca mohli obiehať po jeho obežnej dráhe a pripravovať sa na pristátie. Neil a Buzz sa presunuli do lunárneho modulu. Collins zostal vo veliteľskom module, ktorý pokračoval v obiehaní obežnej dráhy Mesiaca. Lunárny modul s Nielom a Buzzom začal klesať na povrch. Nájsť úspešné miesto na pristátie bolo veľmi náročne. Povrch mesiaca je posiaty krátermi a vysokými horami. Jeho povrch je veľmi nerovný a pre bezpečné pristátie potrebovali rovnú plochu. Lietali niekoľko metrov nad povrchom,ale dlhú dobu sa im nedarilo nájsť  vhodné miesto. Palivo sa im pomaly míňalo, a riadiace stredisko NASA už premýšľalo a zrušení akcie. To by znamenalo, že Neil s Buzzom sa musia vrátiť s lunárnym modulom späť k veliteľskému modulu a vrátiť sa na Zem. Niel bol však veľmi odhodlaný a nechcel sa vzdať, keď už prešli 380 000 km. Buzz ho v tom podporoval a neustále opakoval „Neil, ty to zvládneš, verím ti!“ Leteli ešte niekoľko minút, a odrazu Niel vykríkol: „Tam! Pristaneme tam na tej plošine. To je naša jediná možnosť.“ Obaja kozmonauti na palube lunárneho modulu mali zovretý žalúdok a rovnako aj celé riadiace stredisko NASA. Neil spustil trysky lunárneho modulu a približovali sa k povrchu Mesiaca. Už im zostávalo len niekoľko metrov na pristátie. Ak by pri pristali príliš rýchlo, rozbili by sa na povrchu ako hračka z lega. Museli byť preto veľmi opatrný. V komunikačnom slúchadle zostalo ticho.  Zo strediska NASA sa ozývalo „Lunárny modul, tu riadiace stredisko NASA, stratili sme s vami spojenie. Počujete nás?“ Toto volanie sa opakovalo asi tri-krát. V slúchadle sa však stále nikto neozýval. Ale po niekoľkých sekundách napätia sa do vysielačky ozval Neil: „Lunárny modul hlási úspešné pristátie na povrchu Mesiaca.“  Buzz chytil Niela za rameno a gratuloval mu ku úspešnému pristátiu. Aj celé stredisko NASA sa tešilo.  Niel otvoril dvierka lunárneho modulu a začal schádzať po rebríku. Položil prvú nohu na povrch Mesiaca a zastavil sa. Chvíľu premýšľal a potom do vysielačky zahlásil legendárnu vetu: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo“. A oboma nohami zoskočil na Mesiac.“ Jeho povrch je jemný a prašný, špičkou nohy ho môžem hrnúť pred seba“ hlásil do vysielačky Neil. Poskakoval po mesiaci hore-dole. Buzz neváhal a nasledoval ho. To však, ale nebolo všetko. Vybrali náradie a skúmavky pre zbieranie vzoriek. Hodiny hľadali vhodné horniny. Rozložili fotoaparát a kameru a vytvorili jedinečné fotografie Mesiaca a vzdialenej Zeme. Vlajku zapichli do povrch. Vytvorili tak krásnu spomienku pre celé ľudstvo.

Po dlhých hodinách na povrchu Mesiaca nadišiel čas na návrat do lunárneho modulu. Riadiace stredisko zo Zeme zadalo príkaz a Niel s Buzzom nastúpili do modulu. Ten mal len jeden motor. Ak by nenaštartoval, už nikdy by sa z Mesiaca nedostali domov. Nastavili gombíky potrebné pre štart. Zostával posledný. Tlačidlo štart. Neil ho so zatajeným dychom stlačil. Lunárny modul sa odlepil od povrchu Mesiaca. Motor fungoval bezchybne. Ale opäť ich čakal ďalší dôležitý úkol. Museli sa spojiť s veliteľským modulom, v ktorom ich na obežnej dráhe Mesiaca čakal Collins.  Lunárny modul sa priblížil a Collins prebral riadenie. Úspešne sa im podarilo spojiť. Posádka Neil, Buzz a Collins boli opäť spolu. Navzájom si pogratulovali k úspešnému pristátiu a pustili sa do návratovej cesty domov. Prešlo niekoľko dni posádka Apolla 11 už bola pred vstupom do atmosféry Zeme. Zatiahli si priezory na helmách a otočili veliteľský modul tepelným štítom smeroch k atmosfére Zeme. Žiarivé plamene obliehali okolo Apolla 11. Leteli obrovskou rýchlosťou. Pripomínalo to pád hviezdy. Tesne nad oceánom vypustil veliteľský modul veľký padák, ktorý im pomohol k mäkkému pristátiu do vody.  Okamžite ich dobehli záchranné vrtuľníky a lode. Vytiahli posádku troch hrdinov Niela, Buzza a Collinsa. Tlieskal im celý svet. Nadšene im gratulovali a skandovali ich mená. Dokázali to čo ešte nikto v histórii nedokázal.

Táto misia však pre posádku Apollo 11 ešte neskončila. Boli prevezení do karantény, kde ich testovali. Bolo nutné preveriť, či si so sebou nepriniesli nebezpečné baktérie, ktoré by mohli kontaminovať celú našu planétu Zem. Keďže bolo všetko v poriadku, jedinečná trojica Neil, Buzz a Collins si mohli užívať slávu a radosť zo svojho úspechu.

Presne 20 júla 1969 urobil človek prvé kroky na povrchu Mesiaca. Bola to posádka Apolla 11, ktorá dokázala to, čo ešte nikto pred nimi. Traja hrdinovia Neil, Buzz a Collins, ktorých odvaha siahala až za hranice mesačného prachu.

Statoční chlapci sa zmocnili jedinečného úkolu. Dlhé mesiace absolvovali náročne tréningy, aby zvládli najnáročnejšiu vesmírnu misu, akú kedy ľudstvo pripravilo.

Vesmírne centrum NASA uskutočnilo viacero testovacích letov do vesmíru, kde sa testovala technika a zručnosti troch vybraných hrdinov. Pretože „ťažko na cvičisti, ľahko na bojišti. Každý deň sa potykali s novými problémami a prekážkami, ktoré museli vyriešiť. Najnáročnejšia misia sa však podarila pripraviť včas. Roky výskumov a snaženia sa mali konečne otestovať v ostrom štarte.

Raketa Saturn 5 bola pripravená na odpaľovacej rampe v Kennedyho vesmírnom stredisku. Trojica kozmonautov Neil, Buzz a Collins stúpali výťahom hore do pilotovanej časti rakety. Do štartu rakety zostáva 3 hod 40 minút a 30 sekúnd. Raketa siahala do výšky až 110 metrov a vážila 3200 ton. Bola to skutočne vysoká a  silná raketa. Trojica kozmonautov už sedela v špici rakety. Boli pripravení na štart. Na veľkej tabuli sa spustilo odpočítavanie posledných desať sekúnd. T -10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1, 0. Vyšľahol obrovský plameň a raketa sa za sprievodu obrovského hluku odlepila od zeme. Už nebolo cesty späť. Misia na Mesiac bola odštartovaná. Saturn 5 sa dostal do výšky 88 kilometrov a odpojil svoj prvý stupeň.  Hneď na to sa zapol druhý stupeň a kozmonauti pokračovali ďalej do vesmíru.  Po odpojení druhého stupňa  sa Apollo 11 jeden krát otočilo okolo Zeme, aby sa dokázali odlepiť od zemskej gravitácie. Zažali motory tretieho stupňa a prásk, vydali sa na dráhu k Mesiacu. Zem sa im v okienku pomaličky zmenšovala a Mesiac sa pred nimi pomaličky zväčšoval.

Prišla Collinsova úloha, ktorý musel odpojiť veliteľský modul od tretieho stupňa. Modul sa odpojil,  otočil sa špicom k tretiemu stupňu a pomaličky sa približoval. Zachytil lunárny modul uložený v treťom stupni a vycúval s ním von. Opäť sa otočili s lunárnym modulom pripevneným na špici veliteľského modulu a pokračovali smerom k Mesiacu ešte 8 dní.

Po dlhom cestovaní sa posádka Apolla 11 konečne dostala na dosah k svojmu cieľu. Vďaka gravitácii Mesiaca mohli obiehať po jeho obežnej dráhe a pripravovať sa na pristátie. Neil a Buzz sa presunuli do lunárneho modulu. Collins zostal vo veliteľskom module, ktorý pokračoval v obiehaní obežnej dráhy Mesiaca. Lunárny modul s Nielom a Buzzom začal klesať na povrch. Nájsť úspešné miesto na pristátie bolo veľmi náročne. Povrch mesiaca je posiaty krátermi a vysokými horami. Jeho povrch je veľmi nerovný a pre bezpečné pristátie potrebovali rovnú plochu. Lietali niekoľko metrov nad povrchom,ale dlhú dobu sa im nedarilo nájsť  vhodné miesto. Palivo sa im pomaly míňalo, a riadiace stredisko NASA už premýšľalo a zrušení akcie. To by znamenalo, že Neil s Buzzom sa musia vrátiť s lunárnym modulom späť k veliteľskému modulu a vrátiť sa na Zem. Niel bol však veľmi odhodlaný a nechcel sa vzdať, keď už prešli 380 000 km. Buzz ho v tom podporoval a neustále opakoval „Neil, ty to zvládneš, verím ti!“ Leteli ešte niekoľko minút, a odrazu Niel vykríkol: „Tam! Pristaneme tam na tej plošine. To je naša jediná možnosť.“ Obaja kozmonauti na palube lunárneho modulu mali zovretý žalúdok a rovnako aj celé riadiace stredisko NASA. Neil spustil trysky lunárneho modulu a približovali sa k povrchu Mesiaca. Už im zostávalo len niekoľko metrov na pristátie. Ak by pri pristali príliš rýchlo, rozbili by sa na povrchu ako hračka z lega. Museli byť preto veľmi opatrný. V komunikačnom slúchadle zostalo ticho.  Zo strediska NASA sa ozývalo „Lunárny modul, tu riadiace stredisko NASA, stratili sme s vami spojenie. Počujete nás?“ Toto volanie sa opakovalo asi tri-krát. V slúchadle sa však stále nikto neozýval. Ale po niekoľkých sekundách napätia sa do vysielačky ozval Neil: „Lunárny modul hlási úspešné pristátie na povrchu Mesiaca.“  Buzz chytil Niela za rameno a gratuloval mu ku úspešnému pristátiu. Aj celé stredisko NASA sa tešilo.  Niel otvoril dvierka lunárneho modulu a začal schádzať po rebríku. Položil prvú nohu na povrch Mesiaca a zastavil sa. Chvíľu premýšľal a potom do vysielačky zahlásil legendárnu vetu: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo“. A oboma nohami zoskočil na Mesiac.“ Jeho povrch je jemný a prašný, špičkou nohy ho môžem hrnúť pred seba“ hlásil do vysielačky Neil. Poskakoval po mesiaci hore-dole. Buzz neváhal a nasledoval ho. To však, ale nebolo všetko. Vybrali náradie a skúmavky pre zbieranie vzoriek. Hodiny hľadali vhodné horniny. Rozložili fotoaparát a kameru a vytvorili jedinečné fotografie Mesiaca a vzdialenej Zeme. Vlajku zapichli do povrch. Vytvorili tak krásnu spomienku pre celé ľudstvo.

Po dlhých hodinách na povrchu Mesiaca nadišiel čas na návrat do lunárneho modulu. Riadiace stredisko zo Zeme zadalo príkaz a Niel s Buzzom nastúpili do modulu. Ten mal len jeden motor. Ak by nenaštartoval, už nikdy by sa z Mesiaca nedostali domov. Nastavili gombíky potrebné pre štart. Zostával posledný. Tlačidlo štart. Neil ho so zatajeným dychom stlačil. Lunárny modul sa odlepil od povrchu Mesiaca. Motor fungoval bezchybne. Ale opäť ich čakal ďalší dôležitý úkol. Museli sa spojiť s veliteľským modulom, v ktorom ich na obežnej dráhe Mesiaca čakal Collins.  Lunárny modul sa priblížil a Collins prebral riadenie. Úspešne sa im podarilo spojiť. Posádka Neil, Buzz a Collins boli opäť spolu. Navzájom si pogratulovali k úspešnému pristátiu a pustili sa do návratovej cesty domov. Prešlo niekoľko dni posádka Apolla 11 už bola pred vstupom do atmosféry Zeme. Zatiahli si priezory na helmách a otočili veliteľský modul tepelným štítom smeroch k atmosfére Zeme. Žiarivé plamene obliehali okolo Apolla 11. Leteli obrovskou rýchlosťou. Pripomínalo to pád hviezdy. Tesne nad oceánom vypustil veliteľský modul veľký padák, ktorý im pomohol k mäkkému pristátiu do vody.  Okamžite ich dobehli záchranné vrtuľníky a lode. Vytiahli posádku troch hrdinov Niela, Buzza a Collinsa. Tlieskal im celý svet. Nadšene im gratulovali a skandovali ich mená. Dokázali to čo ešte nikto v histórii nedokázal.

Táto misia však pre posádku Apollo 11 ešte neskončila. Boli prevezení do karantény, kde ich testovali. Bolo nutné preveriť, či si so sebou nepriniesli nebezpečné baktérie, ktoré by mohli kontaminovať celú našu planétu Zem. Keďže bolo všetko v poriadku, jedinečná trojica Neil, Buzz a Collins si mohli užívať slávu a radosť zo svojho úspechu.

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂