Existujú dohady, že kedysi dávno okolo Slnka neobliehali len tie planéty, ktoré sú dnes známe, ale vraj existovali medzi Marsom a Jupiterom ďalšie dve planéty.

Jedna z nich sa volala Nibíru. Ale ako vyzerala? A žil vôbec niekto na tejto planéte?

Skupina detí v miestnej škole si vytvorila vesmírny krúžok. Stretávajú sa dva-krát v týždni vždy večer po západe Slnka, aby mohli pozorovať hviezdy obrovským školským teleskopom. Je taký veľký, že môžete vidieť krásny Saturnov prstenec alebo 4 mesiace Jupitera. Traja spolužiaci Logan, Dávid a Alina si neustále zapisujú, čo je nové na vesmírnej oblohe. Poznajú už azda stovky hviezd a objavili už desiatky galaxií. Je to veru vzrušujúce hľadieť  na nočnú oblohu a vedieť, že je to len maličký zlomok z celého vesmíru.

Jedného večera pri pozorovaní oblohy pomocou teleskopu zazreli niečo netradičné. „Pozrite! Medzi Saturnom a Jupiterom je niečo, čo som tam nikdy predtým nevidel!“ vykríkol Logan. „Ukáž, chcem sa pozrieť aj ja. Áno, naozaj! Žeby nová planéta?“ dodala Alina. „Hm, ja si myslím, že to je planéta z minulosti. Kedysi dávno bola planéta Nibíra presne na tomto mieste,“ dodal Dávid.  Boli takí nadšení z nového objavu, že sa rozhodli krúžok organizovať každý večer. Pozorovali a zapisovali neznámu planétu. Každý jej pohyb analyzovali. Po týždeni sledovania vzal Logan zapísané údaje a počítal. „Hm, toto je naozaj čudné. Zdá sa, akoby sa táto planéta každý deň zväčšovala,“ skonštatoval. „Logan! Ona sa nezväčšuje! Ona sa približuje!“ vzrušeným hlasom dodal Dávid. „Ale… Ale ak sa približuje k nám, znamená to, že narazí do našej planéty Zem,“ doplnila Alina. Spoločne hľadeli do zápisníkov a celé to prepočítavali. Pozerali do telescopu a videli, že približovanie planéty sa zrýchľuje. Nevedeli, čo majú robiť. Logan začal na internete vyhľadávať číslo vesmírneho ústavu, kde by mohol nahlásiť tento objav. Ale odrazu začala Zem pohlcovať tma. Akoby prišlo zatmenie Slnka. A veru to aj bolo zatmenie. Planéta Nibíra zastavila v tesnej blízkosti pred našou Zemou.

Z planéty sa začalo blýskať. Mohutné blesky dosahovali až na zem. Rýchlo sa všetci schovali a len spoza okna vykukovali, čo sa to deje. Zo záhadnej planéty vyskočili tri malé bytosti. Neboli väčšie ako záhradní trpaslíci. „Pozrite sa! Tieto bytosti vyzerajú ako nejakí čarodejníci,“ šepká Alina. A naozaj. Boli to čarodejníci z planéty Nibíru. Jeden z nich vytiahol fialový prútik, namieril ho na stromy v školskej záhrade a prásk. Fialový záblesk premenil strom na fialový kameň. „Prásk! Prásk!“  Začali všetko navôkol premieňať na fialové kamene. „Och nie! Oni nám chcú zničiť našu planétu Zem!“ kričal Dávid. „Musíme im v tom zabrániť!“ hlasno vykríkol Logan. „Ale ako to urobíme? Ja nechcem byť premenený na fialový kameň,“ strachuje sa Dávid. „Počujte. Vraví sa, že v školskom sklade je záhadná truhlica a nikto ju nikdy neotvoril. Šepká sa, že je tam schovaný starý lexikón mágie. Ak tam naozaj je, môžeme sa naučiť kúzla, ktorými porazíme týchto trpasličích čarodejníkov,“ navrhla Alina. A keďže nikto z nich nemal lepší nápad, rozhodli sa nazrieť do školského skladu. Pozrieť sa, či tam naozaj je stará truhlica. Zišli do suterénu a  otvorili dvere skladu. Prehľadávali každý roh, každú policu, ale nikde nič nenašli. „Takže reči o truhlici zrejme nie sú pravdivé, poďme preč,“ povedal Dávid. „Počkať. Ešte sme sa nepozreli do krabičky so športovými potrebami pre kriket. Ale je zvláštne, že to tu je, pretože kriket sa na škole nikdy nehral,“ čuduje sa Logan a nazrel do krabičky. Prehrabol rukou až na dno a vytiahol ruku s malou truhlicou. „Tak predsa je to pravda. Rýchlo ju otvor!“ vykríkla Alina. Spoločne nazreli do truhličky a vytiahli z nej malý lexikón mágie spolu s malým prútikom. Ako prvý vzal do ruky prútik Logan. Otvoril si lexikón a prečítal zväčšovacie kúzlo. Namieril paličkou na lopty v sklade a tie sa zvláčili trojnásobne. „To je úžasne! Funguje to!“ tešil sa. Potom namieril paličku na švédsku bedňu a prečítal iné kúzlo a bedňa zmizla. Všetci sa tešili. Vybehli von a kričali: „traste sa votrelci!“

Dobehli na školský dvor, kde už bolo všetko premenené na fialové kamene a medzi nimi poskakovali traja malý čarodejníci. Logan namieril paličku a vyslovil kúzlo. Ale nič sa nestalo. Vyslovil ďalšie, ďalšie a ďalšie, ale čarodejníci  blokovali všetky kúzla, ktoré Logan vyslovil. „Ukáž, daj to mne,“ povedal Dávid a vytrhol mu z rúk paličku. Čítal kúzla, mával paličkou, ale čarodejníci blokovali aj jeho kúzla. „Oni tie kúzla zrejme poznajú,“ hovorí Alina. „Musíme ich poraziť takým kúzlom, ktoré nepoznajú,“ navrhovala. „A kde nájdeme takéto kúzlo?“ pýta sa Dávid. Alina vzala lexikón mágie a ukázala im, že v ňom chýba strana 33. Bola vytrhnutá. „Musíme ju nájsť!“ vykríkla a vrátila sa do skladu. Prehľadala celú krabičku, kde pred tým bola truhlička. „Bingo!“ Našla do guľôčky zrolovaný papier. Rozbalila ho. Dole v pravom rohu bolo napísané číslo 33. Bola to chýbajúca strana lexikónu. Obsah tejto strany neobsahoval kúzlo. Bola tam nakreslená harfa a nakreslené noty. „Alína, ty poznáš noty. Chodievaš na krúžok flauty. Vybehni do triedy a nájdi tam nejakú harfu,“ navrhoval Logan. Alina neváhala a už prehľadávala triedu s hudobnými nástrojmi. „Perfektné! Je tu malá zlatá harfa,“ tešila sa.

Dobehla k ostatným a spolu opäť vyšli na školský dvor. Traja čarodejníci už premenili všetko dookola na fialové kamene. „Toto je naša posledná šanca ako ich poraziť. Alina hraj na harfu. Musí to fungovať!“ nadšene kričal Logan.

Vzala zlatú harfu, prečítala si noty a začala hrať. Struny sa napínali a harfa vydávala okuzľujúcu melódiu, ktorá pohltila školský dvor aj celé mesto. Všetky fialové kamene začali praskať a miznúť. Traja čarodejnici odrazu stratili svoju moc. Ani jedno kúzlo im nefungovalo. Pokiaľ harfa hrala svoju melódiu, boli bezmocní. Alina neprestávala hrať. Zlí čarodejníci utekali späť do svojej planéty Nibíru, ktorá sa v sekunde vyparila. „Hurá! Alina, ty si to dokázala! Porazila si ich!“ tešila sa Dávid s Loganom.

„Pozrite sa do teleskopu., Po planéte Nibíru nie je ani stopa. Už ju nevidieť ani medzi Saturnom a Jupiterom. Zrejme dostala dobrú príučku,“ tešila sa Alina spolu s ostatnými.

Harfu spolu so stranou 33 vystavili v škole v sklenenej vitrínke a každému vyrozprávali tento príbeh, aby všetci vedeli, aká mocná  je okúzľujúca melódia obyčajnej harfy.

Existujú dohady, že kedysi dávno okolo Slnka neobliehali len tie planéty, ktoré sú dnes známe, ale vraj existovali medzi Marsom a Jupiterom ďalšie dve planéty.

Jedna z nich sa volala Nibíru. Ale ako vyzerala? A žil vôbec niekto na tejto planéte?

Skupina detí v miestnej škole si vytvorila vesmírny krúžok. Stretávajú sa dva-krát v týždni vždy večer po západe Slnka, aby mohli pozorovať hviezdy obrovským školským teleskopom. Je taký veľký, že môžete vidieť krásny Saturnov prstenec alebo 4 mesiace Jupitera. Traja spolužiaci Logan, Dávid a Alina si neustále zapisujú, čo je nové na vesmírnej oblohe. Poznajú už azda stovky hviezd a objavili už desiatky galaxií. Je to veru vzrušujúce hľadieť  na nočnú oblohu a vedieť, že je to len maličký zlomok z celého vesmíru.

Jedného večera pri pozorovaní oblohy pomocou teleskopu zazreli niečo netradičné. „Pozrite! Medzi Saturnom a Jupiterom je niečo, čo som tam nikdy predtým nevidel!“ vykríkol Logan. „Ukáž, chcem sa pozrieť aj ja. Áno, naozaj! Žeby nová planéta?“ dodala Alina. „Hm, ja si myslím, že to je planéta z minulosti. Kedysi dávno bola planéta Nibíra presne na tomto mieste,“ dodal Dávid.  Boli takí nadšení z nového objavu, že sa rozhodli krúžok organizovať každý večer. Pozorovali a zapisovali neznámu planétu. Každý jej pohyb analyzovali. Po týždeni sledovania vzal Logan zapísané údaje a počítal. „Hm, toto je naozaj čudné. Zdá sa, akoby sa táto planéta každý deň zväčšovala,“ skonštatoval. „Logan! Ona sa nezväčšuje! Ona sa približuje!“ vzrušeným hlasom dodal Dávid. „Ale… Ale ak sa približuje k nám, znamená to, že narazí do našej planéty Zem,“ doplnila Alina. Spoločne hľadeli do zápisníkov a celé to prepočítavali. Pozerali do telescopu a videli, že približovanie planéty sa zrýchľuje. Nevedeli, čo majú robiť. Logan začal na internete vyhľadávať číslo vesmírneho ústavu, kde by mohol nahlásiť tento objav. Ale odrazu začala Zem pohlcovať tma. Akoby prišlo zatmenie Slnka. A veru to aj bolo zatmenie. Planéta Nibíra zastavila v tesnej blízkosti pred našou Zemou.

Z planéty sa začalo blýskať. Mohutné blesky dosahovali až na zem. Rýchlo sa všetci schovali a len spoza okna vykukovali, čo sa to deje. Zo záhadnej planéty vyskočili tri malé bytosti. Neboli väčšie ako záhradní trpaslíci. „Pozrite sa! Tieto bytosti vyzerajú ako nejakí čarodejníci,“ šepká Alina. A naozaj. Boli to čarodejníci z planéty Nibíru. Jeden z nich vytiahol fialový prútik, namieril ho na stromy v školskej záhrade a prásk. Fialový záblesk premenil strom na fialový kameň. „Prásk! Prásk!“  Začali všetko navôkol premieňať na fialové kamene. „Och nie! Oni nám chcú zničiť našu planétu Zem!“ kričal Dávid. „Musíme im v tom zabrániť!“ hlasno vykríkol Logan. „Ale ako to urobíme? Ja nechcem byť premenený na fialový kameň,“ strachuje sa Dávid. „Počujte. Vraví sa, že v školskom sklade je záhadná truhlica a nikto ju nikdy neotvoril. Šepká sa, že je tam schovaný starý lexikón mágie. Ak tam naozaj je, môžeme sa naučiť kúzla, ktorými porazíme týchto trpasličích čarodejníkov,“ navrhla Alina. A keďže nikto z nich nemal lepší nápad, rozhodli sa nazrieť do školského skladu. Pozrieť sa, či tam naozaj je stará truhlica. Zišli do suterénu a  otvorili dvere skladu. Prehľadávali každý roh, každú policu, ale nikde nič nenašli. „Takže reči o truhlici zrejme nie sú pravdivé, poďme preč,“ povedal Dávid. „Počkať. Ešte sme sa nepozreli do krabičky so športovými potrebami pre kriket. Ale je zvláštne, že to tu je, pretože kriket sa na škole nikdy nehral,“ čuduje sa Logan a nazrel do krabičky. Prehrabol rukou až na dno a vytiahol ruku s malou truhlicou. „Tak predsa je to pravda. Rýchlo ju otvor!“ vykríkla Alina. Spoločne nazreli do truhličky a vytiahli z nej malý lexikón mágie spolu s malým prútikom. Ako prvý vzal do ruky prútik Logan. Otvoril si lexikón a prečítal zväčšovacie kúzlo. Namieril paličkou na lopty v sklade a tie sa zvláčili trojnásobne. „To je úžasne! Funguje to!“ tešil sa. Potom namieril paličku na švédsku bedňu a prečítal iné kúzlo a bedňa zmizla. Všetci sa tešili. Vybehli von a kričali: „traste sa votrelci!“

Dobehli na školský dvor, kde už bolo všetko premenené na fialové kamene a medzi nimi poskakovali traja malý čarodejníci. Logan namieril paličku a vyslovil kúzlo. Ale nič sa nestalo. Vyslovil ďalšie, ďalšie a ďalšie, ale čarodejníci  blokovali všetky kúzla, ktoré Logan vyslovil. „Ukáž, daj to mne,“ povedal Dávid a vytrhol mu z rúk paličku. Čítal kúzla, mával paličkou, ale čarodejníci blokovali aj jeho kúzla. „Oni tie kúzla zrejme poznajú,“ hovorí Alina. „Musíme ich poraziť takým kúzlom, ktoré nepoznajú,“ navrhovala. „A kde nájdeme takéto kúzlo?“ pýta sa Dávid. Alina vzala lexikón mágie a ukázala im, že v ňom chýba strana 33. Bola vytrhnutá. „Musíme ju nájsť!“ vykríkla a vrátila sa do skladu. Prehľadala celú krabičku, kde pred tým bola truhlička. „Bingo!“ Našla do guľôčky zrolovaný papier. Rozbalila ho. Dole v pravom rohu bolo napísané číslo 33. Bola to chýbajúca strana lexikónu. Obsah tejto strany neobsahoval kúzlo. Bola tam nakreslená harfa a nakreslené noty. „Alína, ty poznáš noty. Chodievaš na krúžok flauty. Vybehni do triedy a nájdi tam nejakú harfu,“ navrhoval Logan. Alina neváhala a už prehľadávala triedu s hudobnými nástrojmi. „Perfektné! Je tu malá zlatá harfa,“ tešila sa.

Dobehla k ostatným a spolu opäť vyšli na školský dvor. Traja čarodejníci už premenili všetko dookola na fialové kamene. „Toto je naša posledná šanca ako ich poraziť. Alina hraj na harfu. Musí to fungovať!“ nadšene kričal Logan.

Vzala zlatú harfu, prečítala si noty a začala hrať. Struny sa napínali a harfa vydávala okuzľujúcu melódiu, ktorá pohltila školský dvor aj celé mesto. Všetky fialové kamene začali praskať a miznúť. Traja čarodejnici odrazu stratili svoju moc. Ani jedno kúzlo im nefungovalo. Pokiaľ harfa hrala svoju melódiu, boli bezmocní. Alina neprestávala hrať. Zlí čarodejníci utekali späť do svojej planéty Nibíru, ktorá sa v sekunde vyparila. „Hurá! Alina, ty si to dokázala! Porazila si ich!“ tešila sa Dávid s Loganom.

„Pozrite sa do teleskopu., Po planéte Nibíru nie je ani stopa. Už ju nevidieť ani medzi Saturnom a Jupiterom. Zrejme dostala dobrú príučku,“ tešila sa Alina spolu s ostatnými.

Harfu spolu so stranou 33 vystavili v škole v sklenenej vitrínke a každému vyrozprávali tento príbeh, aby všetci vedeli, aká mocná  je okúzľujúca melódia obyčajnej harfy.

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂