Pod hladinou oceána je život dobrodružný a rôznorodý. Domov tu majú tie najmenšie a najväčšie živočíchy sveta. Jeho úžasná existencia je bohatstvom pre celú našu planétu.
Veľrybia matka Manami tu vychováva svoje mláďa, mladého veľrybieho samca, ktorý sa volá Cliff. Manami ho učí, ako sa správne starať o oceán, učí ho ako byť prospešný nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie. Plávajú v oceáne bok po boku a užívajú si spoločné chvíle. Spievajú nádherné melódie, pomocou ktorých spoločne komunikujú. Pod hladinou to niekedy znie, ako na koncerte orchestra. Existencia veľrýb má pozitívny vplyv na celú planétu Zem. Bez nich by život v oceáne bol smutný a jeho rovnováha by sa naštrbila. Preto je veľmi smutné to, že je to posledná žijúca rodinka veľrýb v oceánoch. A za to môže bezhlavé lovenie rýb ľuďmi.
Mladý veľrybí samec Cliff veľmi rád počúva rady svojej mamy, ale tiež sa rád blázni na hladine oceána spolu so svojou kamarátkou morskou pannou Saisy. Naháňajú sa, vyskakujú nad hladinu a súperia, kto vyskočí vyššie. Jedného dňa sa len tak niesli na hladine a hmkali si rôzne oceánske melódie. Všetko však narušila pomaly sa blížiaca loď, ktorej motor vydával rušivý zvuk. „Hej Saisy! Blíži sa k nám nejaká loď, poďme im zamávať bližšie, určite to budú turisti,“ teší sa Cliff. „Počkaj! Nemyslím si, že takto hrozne znie turistická loď. Je to skôr rybárska loď! Utekajme! Vykríkla morská panna Saisy a začala plávať preč. Ale Cliff bol presvedčený o tom, že je to turistická loď a tak sa vybral až k nej. Keď si to všimla Saisy zhrozila sa a rozbehla sa za ním. „Cliff! Počkaj! Poď naspäť!“ kričala. Ale on už bol pri lodi a predvádzal sa na hladine. Vyskakoval z vody a obrovskou plutvou špliechal vodu. A bolo to presne tak, ako povedala Saisy. Skutočne to bola rybárska loď. Keď si rybári všimli mladého veľrybieho samca Cliffa, okamžite vystrelili obrovskú sieť a harpúny. Zatiahli laná a už bol chytený v sieti. Na lodi zaškripotalo veľké ozubené koleso, ktoré navíjalo lano so sieťou a vytiahlo uväzneného Cliffa na palubu, kde ho rybári zviazali reťazami. Saisy zostala schovaná pod loďou a premýšľala, čo urobí. Z rybárskej lode sa začala ozývať smutná melódia zajatého Cliffa. Jeho melódia bola taká prenikavá, až prenikla do hlbín oceánu, kde ju započula jeho matka Manami. Neváhala a plávala za zvukom melódie, čo jej sily stačili. A netrvalo dlho a už bola pod loďou vedľa Saisy. „Čo sa stalo? Kde je Cliff?“ opýtala sa. „No, ja som ho varovala nech sa k lodi nepribližuje, ale on si myslel, že sú to turisti a chcel ich pozdraviť, tak sa predvádzal na hladine. Ale rybári ho okamžite zajali a teraz ho držia na palube svojej obrovskej lodi,“ vysvetľuje smutná Saisy. Manami neváhala a začala plávať okolo lode a narážala do jej trupu. Pokúšala sa ju prevrátiť. Ale chytrí rybári, sa veľrybej matky nezľakli. Naopak. Potešili sa z novej koristi a opäť vystrelili sieť, harpúny, laná a po krátkom súboji obrovskú Manami zajali. Vytiahli ju na palubu a reťazami zviazali hneď vedľa Cliffa.
„Och nie!“ zhrozila sa Saisy. „Musím ich zachrániť, sú to moji najlepší priatelia a navyše, sú to jedny z posledných žijúcich veľrýb v oceáne. Rybári už vychytali skoro všetky veľryby,“ hovorí si Saisy. Svojou pôvabnou plutvou pár krát zabrala a pustila sa dole do hlbín oceánu, kde mohla v pokoji premýšľať. Musela vymyslieť plán, ktorý zaberie a zachráni ich. Napokon sa rozhodla, že na pomoc zavolá celý oceán. Všetky ryby a živočíchy v ňom. Hodí sa každé chápadlo, každá plutva, každá noha. Prišla k jeden prastarej obrovskej mušle v tvare špirály a fúkla do nej z plných pľúc. Mušľa zahrala silnú melódiu, ktorú bolo počuť v celom oceáne. O chvíľku nato, priplávali žraloky z celého oceána, prichádzali delfíny, začali sa tu schádzať najrôznejšie druhy rýb, medúzy, chobotnice, homáre, kalamáre, morské koníky, korytnačky, kraby, skrátka všetko živé. Odrazu sa na jednom mieste zišiel život celého oceána. Saisy opäť pristúpila k veľkej mušle a prihovorila sa: „Priatelia, zvolala som vás touto prastarou mušľou, aby sme zachránili život našich priateľov. Aby sme zachránili druh, ktorý čoskoro v oceánoch nenájdeme, ak rybárom umožníme toto pustošenie. Veľrybia matka Manami so svojim synom Cliffom padli do ich rúk. Sú to posledné veľryby svojho druhu. Prosím, spojme svoje sily a poďme zachrániť našich priateľov!“ Saisy položila mušľu, zdvihla hlavu hore k hladine a vyplávala smerom k rybárskej lodi. Nasledovali ju všetci. Práve sa zomkol celý oceán pre udržanie svojho domova. Saisy vykukla nad hladinu, kde si ju hneď všimli rybári. „Hej! Chlapi pozrite sa! Morská panna! To bude trofej! Chyťme ju!“ kričal jeden z rybárov, ktorý okamžite hádzal do vody siete a harpúny. Saisy uviazla v jednej zo sieti a rybári ju okamžite začali vyťahovať na palubu. Radovali sa a tancovali, pretože takúto trofej ešte nikdy nechytili. Ale vtom sa začala triasť hladina oceánu. Voda tancovala a začala sa zdvíhať do obrovskej steny. Zdvihla sa taká vysoká vlna, ktorá mala skoro až 100 metrov. Milióny oceánskych živočíchov, ktoré plávali za Saisy vyvolali svojím pohybom túto gigantickú vlnu. Rybárom pádla sánka. Vlna prevrátila ich loď hore nohami. Manami a Cliff padli do vody zviazaní reťazami. Okamžite k nim doplávali žraloci a svojimi ostrými zubami prehryzli aj tvrdé reťaze. Vyslobodili oboch a potom zachránili aj Saisy. Rybári tiež padli do vody a veľká vlna ich ťahala do útrob oceánu. Všetci sa zapreli do rybárskej lode a poslali ju na dno oceánu. Táto loď už neublíži žiadnej živej bytosti . Veľrybia matka Manami otvorila svoje obrovské ústa, zhltla všetkých rybárov a ústa zatvorila. Doplávala na breh najbližšieho ostrova a na jeho brehu svoje ústa opäť otvorila. Rybári vyleteli na pevninu.
„Vašu loď sme potopili, aby už nikomu neublížila, ale vás som ušetrila. Dám vám novú šancu. Vráťte sa do svojich domovov a do oceánu sa vráťte len s dobrým úmyslom,“ prehovorila veľrybia matka Manami. Potom sa otočila, obrovskú plutvu vystrčila nad hladinu a treskla ňou tak silno, že rybári dostali ešte jednu spŕšku vody.

Pod hladinou oceána je život dobrodružný a rôznorodý. Domov tu majú tie najmenšie a najväčšie živočíchy sveta. Jeho úžasná existencia je bohatstvom pre celú našu planétu.
Veľrybia matka Manami tu vychováva svoje mláďa, mladého veľrybieho samca, ktorý sa volá Cliff. Manami ho učí, ako sa správne starať o oceán, učí ho ako byť prospešný nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie. Plávajú v oceáne bok po boku a užívajú si spoločné chvíle. Spievajú nádherné melódie, pomocou ktorých spoločne komunikujú. Pod hladinou to niekedy znie, ako na koncerte orchestra. Existencia veľrýb má pozitívny vplyv na celú planétu Zem. Bez nich by život v oceáne bol smutný a jeho rovnováha by sa naštrbila. Preto je veľmi smutné to, že je to posledná žijúca rodinka veľrýb v oceánoch. A za to môže bezhlavé lovenie rýb ľuďmi.
Mladý veľrybí samec Cliff veľmi rád počúva rady svojej mamy, ale tiež sa rád blázni na hladine oceána spolu so svojou kamarátkou morskou pannou Saisy. Naháňajú sa, vyskakujú nad hladinu a súperia, kto vyskočí vyššie. Jedného dňa sa len tak niesli na hladine a hmkali si rôzne oceánske melódie. Všetko však narušila pomaly sa blížiaca loď, ktorej motor vydával rušivý zvuk. „Hej Saisy! Blíži sa k nám nejaká loď, poďme im zamávať bližšie, určite to budú turisti,“ teší sa Cliff. „Počkaj! Nemyslím si, že takto hrozne znie turistická loď. Je to skôr rybárska loď! Utekajme! Vykríkla morská panna Saisy a začala plávať preč. Ale Cliff bol presvedčený o tom, že je to turistická loď a tak sa vybral až k nej. Keď si to všimla Saisy zhrozila sa a rozbehla sa za ním. „Cliff! Počkaj! Poď naspäť!“ kričala. Ale on už bol pri lodi a predvádzal sa na hladine. Vyskakoval z vody a obrovskou plutvou špliechal vodu. A bolo to presne tak, ako povedala Saisy. Skutočne to bola rybárska loď. Keď si rybári všimli mladého veľrybieho samca Cliffa, okamžite vystrelili obrovskú sieť a harpúny. Zatiahli laná a už bol chytený v sieti. Na lodi zaškripotalo veľké ozubené koleso, ktoré navíjalo lano so sieťou a vytiahlo uväzneného Cliffa na palubu, kde ho rybári zviazali reťazami. Saisy zostala schovaná pod loďou a premýšľala, čo urobí. Z rybárskej lode sa začala ozývať smutná melódia zajatého Cliffa. Jeho melódia bola taká prenikavá, až prenikla do hlbín oceánu, kde ju započula jeho matka Manami. Neváhala a plávala za zvukom melódie, čo jej sily stačili. A netrvalo dlho a už bola pod loďou vedľa Saisy. „Čo sa stalo? Kde je Cliff?“ opýtala sa. „No, ja som ho varovala nech sa k lodi nepribližuje, ale on si myslel, že sú to turisti a chcel ich pozdraviť, tak sa predvádzal na hladine. Ale rybári ho okamžite zajali a teraz ho držia na palube svojej obrovskej lodi,“ vysvetľuje smutná Saisy. Manami neváhala a začala plávať okolo lode a narážala do jej trupu. Pokúšala sa ju prevrátiť. Ale chytrí rybári, sa veľrybej matky nezľakli. Naopak. Potešili sa z novej koristi a opäť vystrelili sieť, harpúny, laná a po krátkom súboji obrovskú Manami zajali. Vytiahli ju na palubu a reťazami zviazali hneď vedľa Cliffa.
„Och nie!“ zhrozila sa Saisy. „Musím ich zachrániť, sú to moji najlepší priatelia a navyše, sú to jedny z posledných žijúcich veľrýb v oceáne. Rybári už vychytali skoro všetky veľryby,“ hovorí si Saisy. Svojou pôvabnou plutvou pár krát zabrala a pustila sa dole do hlbín oceánu, kde mohla v pokoji premýšľať. Musela vymyslieť plán, ktorý zaberie a zachráni ich. Napokon sa rozhodla, že na pomoc zavolá celý oceán. Všetky ryby a živočíchy v ňom. Hodí sa každé chápadlo, každá plutva, každá noha. Prišla k jeden prastarej obrovskej mušle v tvare špirály a fúkla do nej z plných pľúc. Mušľa zahrala silnú melódiu, ktorú bolo počuť v celom oceáne. O chvíľku nato, priplávali žraloky z celého oceána, prichádzali delfíny, začali sa tu schádzať najrôznejšie druhy rýb, medúzy, chobotnice, homáre, kalamáre, morské koníky, korytnačky, kraby, skrátka všetko živé. Odrazu sa na jednom mieste zišiel život celého oceána. Saisy opäť pristúpila k veľkej mušle a prihovorila sa: „Priatelia, zvolala som vás touto prastarou mušľou, aby sme zachránili život našich priateľov. Aby sme zachránili druh, ktorý čoskoro v oceánoch nenájdeme, ak rybárom umožníme toto pustošenie. Veľrybia matka Manami so svojim synom Cliffom padli do ich rúk. Sú to posledné veľryby svojho druhu. Prosím, spojme svoje sily a poďme zachrániť našich priateľov!“ Saisy položila mušľu, zdvihla hlavu hore k hladine a vyplávala smerom k rybárskej lodi. Nasledovali ju všetci. Práve sa zomkol celý oceán pre udržanie svojho domova. Saisy vykukla nad hladinu, kde si ju hneď všimli rybári. „Hej! Chlapi pozrite sa! Morská panna! To bude trofej! Chyťme ju!“ kričal jeden z rybárov, ktorý okamžite hádzal do vody siete a harpúny. Saisy uviazla v jednej zo sieti a rybári ju okamžite začali vyťahovať na palubu. Radovali sa a tancovali, pretože takúto trofej ešte nikdy nechytili. Ale vtom sa začala triasť hladina oceánu. Voda tancovala a začala sa zdvíhať do obrovskej steny. Zdvihla sa taká vysoká vlna, ktorá mala skoro až 100 metrov. Milióny oceánskych živočíchov, ktoré plávali za Saisy vyvolali svojím pohybom túto gigantickú vlnu. Rybárom pádla sánka. Vlna prevrátila ich loď hore nohami. Manami a Cliff padli do vody zviazaní reťazami. Okamžite k nim doplávali žraloci a svojimi ostrými zubami prehryzli aj tvrdé reťaze. Vyslobodili oboch a potom zachránili aj Saisy. Rybári tiež padli do vody a veľká vlna ich ťahala do útrob oceánu. Všetci sa zapreli do rybárskej lode a poslali ju na dno oceánu. Táto loď už neublíži žiadnej živej bytosti . Veľrybia matka Manami otvorila svoje obrovské ústa, zhltla všetkých rybárov a ústa zatvorila. Doplávala na breh najbližšieho ostrova a na jeho brehu svoje ústa opäť otvorila. Rybári vyleteli na pevninu.
„Vašu loď sme potopili, aby už nikomu neublížila, ale vás som ušetrila. Dám vám novú šancu. Vráťte sa do svojich domovov a do oceánu sa vráťte len s dobrým úmyslom,“ prehovorila veľrybia matka Manami. Potom sa otočila, obrovskú plutvu vystrčila nad hladinu a treskla ňou tak silno, že rybári dostali ešte jednu spŕšku vody.

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂