Strážkyne dobrých kúziel – Zoznámenie sa s kúzlom

V meste rozpútal búrlivú debatu plagát, ktorý visel na hrdzavej bráne. Medzi krásnymi budovami bol nenápadne zastrčený starší dom obrastený zeleným brečtanom. Zo steny padala omietka a cez strechu pretekala dažďová voda.

Farebný plagát pútal pozornosť a prinútil pozastaviť sa každého okoloidúceho. Najviac priťahoval pozornosť mladých dievčat, ktoré po jeho prečítaní mali v očiach zasnený pohľad. Domov sa vracali s nádejou a obrovskou túžbou. Na plagáte bolo napísané veľkým písmom: „Prijímacie skúšky na krúžok čarovania.“

Po dlhých debatách so svojimi mamami sa niektorým dievčatám podarilo prihlásiť na skúšky. V deň, kedy mali začať prijímacie skúšky sa hrdzavá brána na starom domčeku v centre mesta otvorila. Pred otvorenou bránou stáli tri dievčatá. Rebeka, Samira a Abenanka. Vošli dovnútra a kráčali dlhou chodbou, ktorej steny boli vlhké a ozýval sa tam čľapot kvapkajúcej vody. Chodba ich doviedla do triedy, v ktorej ich pri katedre čakala starenka. Bola to učiteľka, ktorá viedla krúžok čarovania.

„Vitajte, dievčatá. Prosím, posaďte sa,“ povedala starenka milým hlasom a prstom ukázala na stoly, ktoré pripravila pre svoje nové študentky. Stoly boli veľmi ošúchané a staré, ale funkčné.

Dievčatá sa usadili a v napätí čakali, čo sa bude diať. „Ahojte, volám sa Cordelia a v tomto krúžku naučím každú z vás jedno jedinečné kúzlo. Ale skôr ako začneme, musím zistiť, aké kúzlo vo vás drieme,“ povedala starenka a z guľatého akvária, ktoré mala položené na katedre, vytiahla veľkú ropuchu. Položila ju a povedala v reči obojživelníkoch: „Sakukva!“ Ropucha vyskočila pred prvé dievča. „Vystri dlaň, prosím,“ povedala starenka prvému dievčaťu. Prvá bola Rebeka. Vystrela ruku a ropucha jej dlaň olízala. Potom preskočila k Samire a aj jej dlaň oblizla a nakoniec aj k Abenanke. Keď skončila, vrátila sa späť do svojho guľatého akvária a starenka hodila do akvária tri lupene zo sedmokrásky. Otočila sa k dievčatám a povedala: „Gratulujem, vaša prvá hodina je úspešne ukončená. Prosím, príďte zajtra, hneď po škole. Ale nemeškajte.“

Trojica dievčat bola chvíľu zmätená, ale chápali, že čarodejnícky krúžok bude trochu vyšinutý. Odišli domov a podľa inštrukcií starenky sa na druhý deň vrátili späť, hneď po škole.

Starenka ich už čakala. Na stoloch boli položené lupene zo sedmokrásky, tak ako dievčatá sedeli. Na každom lupeni bola veľmi divná maľba. „Dievčatá, prosím posaďte sa na tie isté miesta, ako ste sedeli včera. Vezmite lupeň do ruky a pozrite si ho. Maľbu vytvorila moja ropucha jazykom, a je to predpoveď vášho jedinečného kúzla.“

Dievčatá sa posadili a do ruky vzali lupeň. Starenka pristúpila ku každej z nich, jednou rukou chytila lupeň s rukou dievčaťa a druhú ruku položila dievčaťu na čelo. Opäť začala Rebekou. „Tvoja schopnosť bude spočívať v tom, že sa dokážeš premeniť na úplne neviditeľnú,“ povedala starenka a pokračovala ďalej. Zastavila sa pri Samire, opäť rukou zovrela ruku dievčaťa s lupeňom a druhú ruku jej položila na čelo. „Tvoja sila bude spočívať v lietaní.“ Potom prišla k poslednej, Abenanke a povedala: „Ty budeš ovládať oheň.“

Dievčatá boli nadšené, chceli sa naučiť super kúzlo, vďaka ktorému budú výnimočné. Starenka sa potom postavila ku katedre a povedala: „Aby ste sa naučili svoje jedinečné kúzlo, potrebujete magický prsteň, ktorý vám pomôže kúzlo vyčarovať.“

„A kedy dostaneme tie prstene?“ vykríkla nedočkavá Samira.

Starenka sa k nej otočila a povedala: „Tie prstene nedostanete, musíte si ich vyrobiť.“ Zo starej skrine vytiahla krabicu. V nej boli rozličné predmety. Dievčatám podala malú nádobku a nožnice, aby si odstrihli malý kúsok svojich vlasov a vložili ich do nádobky …