Strážkyne dobrých kúziel – Zlý čarodejník Malumiz

Rebeka, Samira a Abenanka si kúzelný prsteň strážili a na ďalší deň sa vrátili za starenkou. Lenže keď prišli pred starý domček s hrdzavou bránou, boli zarazené. Brána bola otvorená a veľká časť domu vyzerala akoby zhorela. Dievčatá rýchlo prebehli cez ruiny dlhej chodby až do triedy, kde sa učili kúzla so starenkou.

Starenka sedela za katedrou, v očiach mala slzy a hľadela na popol vôkol nej. Dievčatá k nej dobehli a hneď sa jej spýtali, čo sa stalo. Starenka im vysvetlila, že do mesta prišiel zlý čarodejník Malumiz. Bola presvedčená, že za túto skazu môže práve on.

„Ale prečo? Čo chcel?“ opýtala sa Rebeka.

Starenka si utrela oči od sĺz a povedala: „Chce ma zničiť. Chce zničiť dobrú mágiu, nastoliť zlo a ovládnuť svet. Dievčatá, nesmiete to dopustiť!“ povedala ráznym hlasom starenka.

Dievčatá jej prisľúbili, že sa nikdy nevzdajú a budú bojovať, aby Malumiza porazili.

Potom vzali do rúk metly a lopaty a začali popol zametať a opravovať škody.

Skoro celé poobedie a celý večer upratovali popol a zbierali ruiny, ktoré zlý čarodejník napáchal. Celé vyčerpané sa posadili do kresla a na malú chvíľku si vyfúkli. Starenka už vo svojom hojdacom kresle zaspala a dievčatá sa v tichosti rozprávali. V starom domčeku nastalo ticho. Ani ulica už nebola hlučná ako počas rušného dňa. Mesto už zapadlo do tmy a spev vtákov vystriedalo mravčanie mačiek.

Po chvíľke sladkého ticha sa ozvalo klopanie na hrdzavú bránu.

„Kto to môže byť? V túto neskorú hodinu?“ opýtala sa Samira nahlas.

„Možno by sme to mali ignorovať. Možno to boli len mačky,“ povedala Abenanka.

 Lenže buchotanie na hrdzavú bránu sa opakovalo. Rebeka sa rozhodla, že sa pôjde k bráne pozrieť. Samira a Abenanka ju v tom nechceli nechať samú, a tak súhlasili, že pôjdu s ňou. Starenku nechali driemať.

Dlhou chodbou kráčali k hrdzavej bráne. Boli už blízko nej, keď sa búchanie na bránu zopakovalo. Dievčatá premkol strach. Opatrne chytili kľučku brány a otvorili ju. Vo dverách stal starec s dlhou bradou, klobúkom na hlave a v ruke držal vysokú palicu, o ktorú sa podopieral.

„Ahojte, dievčatá. Hľadám starenku, ktorá tu vyučuje kúzelný krúžok,“ povedal starec slabým hlasom. Dievčatám sa to celé nepozdávalo a len odvrkli, že tu žiadna starenka nie je a bránu zatvorili a zamkli. Starec napokon odišiel.

Dievčatá sa vrátili k starenke a keď jej povedali, čo sa prihodilo, starenke sa až zahmlelo pred očami. „Dobre, že ste ho nevpustili! Nebol to žiadny starec, ale prezlečený čarodejník Malumiz. Určite sa ešte vráti späť. Musíme sa pripraviť.“ Postavila sa a podišla k oknu. „Dnes večer nepôjdete domov dievčatá. Musíme zostať spolu a zistiť, čo má za lubom. On sa určite vráti.“

„Nasaďte si svoje kúzelné prstene. Ak sa Malumiz vráti, musíme byť pripravené. Musíme ho chytiť za každú cenu a uväzniť ho do tohto sarkofágu,“ povedala starenka a vytiahla zo skrine malú nádobu, ktorá vyzerala ako kvetináč s vekom. „Ak sa nám ho podarí uväzniť, už nikdy sa odtiaľto nedostane,“ doplnila starenka.

A mala pravdu. Malumiz sa blížil. Z ničoho nič sa začal otriasať celý dom. Zo skrine začali vypadávať veci a starenke sa podlomili kolená a spadla na zem. Dievčatá sa držali navzájom a cez okno pozerali, čo sa deje. Na ulici začali padať pouličné lampy, asfalt na ceste sa začal trhať a z budov začala opadať omietka. Nikto nevedel, čo sa deje. Ale odrazu …