Statočný robot

Inšpiratívny príbeh o robotovi, ktorý sa nebál odhodiť svoje naprogramované správanie a zmeniť svoje myslenie pre záchranu ostatných.

Autor: Ján „Johny“ Zajac

Pridané: 11.01.2020

Dĺžka: Krátka rozprávka, 1024 slov

 

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

 

Na okraji lesa stojí malá továreň. V nej sa pásovo vyrábajú roboti. Malí, šikovní a priateľskí roboti, ktorí majú slúžiť ako pomocníci v domácnosti.

Vo fabrike panovala veselá nálada, a všade navôkol bol počuť zvuk zvárania kovu . Od nepretržitej prevádzky sa z jej komínov naplno dymilo. Na začiatku výrobnej linky boli pripravené veľké plechovky, ktoré sa na páse menili na telá robotov. Pripevnili sa im ruky a na spodnú časť malá tryska namiesto nôh. Tryska im umožňovala vznášať sa 30 cm nad zemou. Takto mohli roboti zvládať aj schody v domácnosti. Na konci výrobnej linky dostali čip. Ten bol naprogramovaný na domáce práce a dával robotom príkaz k ich správaniu  a k činnosti pri domácich prácach. Každý robot dostal svoje číslo a to bolo zároveň aj jeho meno. Takto to fungovalo každý jeden deň.

Jedného slnečného dňa sa vo fabrike stala nehode. Buuum! Niečo tam vybuchlo. Pokojná atmosféra sa razom stratila, a hala sa premenila na horúci kotol, z ktorého šľahali plamene vyššie ako komíny. Výbuch vystrelil celú prevádzku do povetria a rozmetal robotov po celej hale až na jedného, vyletel von z budovy a pristál na neďalekom strome. V okolí fabriky začal horieť les. Požiar sa začal veľkou rýchlosťou šíriť celým lesom, ktorý je domovom mnohých zvierat. Obýva ho široké spektrum zvierat, ako medvede, líšky, vtáky, veveričky, zajace a mnoho ďalších. Všetci museli opustiť svoje domovy a utekať hlbšie do lesa, aby unikli hrozivému požiaru. Oheň sa však začal šíriť zo všetkých strán. Pomaličky naháňal všetky zvieratká. Robot, ktorého výbuch vystrelil na strom, sa zrazu aktivoval. „Píp, píp, píp. Robot číslo 11611 je pripravený na domáce práce,“ zaznamenal a urobil krok vpred. Keďže visel na strome, urobil krok do prázdna a zletel na zem. „Error, error, error,“ húkal. Pri páde sa mu odtrhla jedna ruka a poškodila tryska, ktorá mu umožňovala pohyb. Robot sa postavil, premeral škody a odtrhnutú ruku nahradil konárom zo stromu. Trysku mal poškodenú, ale pohybovať sa mohol, a tak sa vydal do lesa, v nádeji nájsť cestu k fabrike. Medzitým z prevádzky povolali všetkých robotov, ktorým sa nič nestalo, na hasenie požiaru lebo ten sa nekontrolovateľne rozširoval po celom lese. Všetci priložili ruku k dielu. Ale roboti s naprogramovaným čipom nemali odvahu a nevedeli, ako si poradiť s takýmto nebezpečenstvom. Čip   ich obmedzoval.

Požiar už pohltil väčšinu lesa a zahnal všetky zvieratá do doliny, kde zostalo obkľúčené vysokými, asi trojmetrovými plameňmi. Zvieratá boli vystrašené. Nevedeli, ako uniknúť. „Preskočme ich,“ vykrikoval zajac. „Ale nie všetci vieme skákať tak, ako ty,“ upozornila ho veľká medvedica. „Prekopeme sa popod plamene,“ hovorí krtko. Ale tieto nápady nepomôžu ostatným zvieratám uniknúť. „Huhuhu. Počúvajte ma,“ riekla sova. Hore v kopcoch je priehrada, ktorá zadržuje množstvo vody, ak by sa nám ju podarilo uvoľniť, tak voda rútiaca sa  z priehrady uhasí oheň.“ „Ale kto sa cez tieto plamene dostane až k priehrade a otvorí ju?“ opýtala sa veverička. Nikto sa nehlásil a sama sova, aj keby tam zaletela, nedokázala by priehradu otvoriť. Robot 11611, ktorý bol tiež stratený v lese, uväznený v plameňoch, prišiel až ku skupinke zvierat. „Robot! Ty nám pomôžeš!“ vykríkol natešený jazvec. „Ale ja som robot do domácnosti, som naprogramovaný na upratovanie,“ robotím hlasom odpovedal. Sova sedela na strome pozorovala robota, až si všimla jeho čip. „Na zadnej časti hlavy máš vložený čip, ktorý ti dáva príkazy a riadi tvoju prácu v domácnosti. Ak by si sa ho zbavil, mohol by si zmeniť svoje naprogramované správanie a potom môžeš otvoriť hoci aj priehradu,“ mudrovala múdra sova. Robot 11611 nevedel, čo má robiť. Čip v hlave mu prikazoval vykonávať domáce práce a zakazoval mu akúkoľvek manipuláciu s ním z bezpečnostných dôvodov. Chvíľku váhal, až natiahol ruku za hlavu a jedným pohybom čip vytrhol. „Tšš! Pšš!“ zaškrípalo to a zaiskrilo sa.

„Tak, a teraz ma už nič neobmedzuje v mojom rozhodovaní. Idem otvoriť priehradu!“ a rozbehol sa do otvoreného ohňa smerom k nej. Prešiel cez plamene na druhú stranu. Bol trošku čierny od sadzí, ale zvládol to. „HURÁ, HURÁ,“ radovali sa zvieratá. Robot 11611 pochopil, že bez čipu už nie je obmedzený len na domáce práce. Hneď zamieril  k priehrade. Ale nemal to jednoduché. Všade sa váľali rozpálené kmene stromov a plamene siahali do výšky aj 10 metrov. Keďže mal poškodenú trysku, bol jeho pohyb veľmi pomalý. Predieral sa ohňom a drevená ruka, ktorú si pri páde nahradil, mu začala horieť. Napokon dorazil až  k vode. Bol celý čierny, oheň ho poriadne zničil a aj tvrdý kov bol už značne poškodený. Z posledných síl sa pustil  do otvárania priehrady. Dolu v údoli zvieratá zahnané do čoraz menšieho priestoru, zúfalo sledovali priehradu a čakali, či sa tam Robot 11611 dostal. Robot bojoval s priehradou, ale jednou rukou to bolo zložité. Nepodarilo sa mu to. V tom dostal nápad, že vyberie čipy aj ostatným robotom. Zabehol späť do prevádzky a rýchlo tak urobil. Všetkým prikázal, aby utekali k priehrade a pomohli mu ju otvoriť.  Čoskoro sa im podarilo sa k nej dostať. Všetci sa opreli  a poriadne zatlačili. Prásk! Priehrada sa zlomila a voda vystriekla. Valila sa lesom a smerovala do doliny, kde hltala vysoké plamene . Zmietla so sebou aj robotov. Napokon sa voda dovalila až do doliny a uhasila celý požiar. Roboti  sa pozbierali v ruinách. Boli otlčení, ale ináč v poriadku. Zvieratá boli tiež všetky do jedného zachránené. Na zemi zostal ležať len Robot 11611. Nemal jednu ruku, trčali z neho káble a súčiastky a telo mal plné dier. Zbehli sa okolo neho všetky zvieratá aj ostatní roboti, ale nevedeli mu pomôcť. Vtom múdra sova znova prehovorila: „Zachránime tohto statočného robota! Poďme do fabriky a prinesme súčiastky na jeho opravu.“ Nikto neváhal a rozbehli sa do zničenej fabriky. Nazbierali tam potrebné súčiastky a vrátili sa späť, aby mu telo vymenili. Roboti zvárali, rezali, nastavovali. A hotovo. Telo statočného robota bolo opravené. On však stále ležal na zemi bez pohybu. Odrazu sa slabým robotím hlasom ozval: „Píp, píp píp, Robot 11611 je pripravený na domáce práce,“. Všetci sa začali radovať a tešili sa, že ich statočný robot žije.

Statočný robot všetkým ukázal, že obmedzené myslenie dokážeme zmeniť my sami a keď sa nám to podarí, zdoláme všetky prekážky.

Na okraji lesa stojí malá továreň. V nej sa pásovo vyrábajú roboti. Malí, šikovní a priateľskí roboti, ktorí majú slúžiť ako pomocníci v domácnosti.

Vo fabrike panovala veselá nálada, a všade navôkol bol počuť zvuk zvárania kovu . Od nepretržitej prevádzky sa z jej komínov naplno dymilo. Na začiatku výrobnej linky boli pripravené veľké plechovky, ktoré sa na páse menili na telá robotov. Pripevnili sa im ruky a na spodnú časť malá tryska namiesto nôh. Tryska im umožňovala vznášať sa 30 cm nad zemou. Takto mohli roboti zvládať aj schody v domácnosti. Na konci výrobnej linky dostali čip. Ten bol naprogramovaný na domáce práce a dával robotom príkaz k ich správaniu  a k činnosti pri domácich prácach. Každý robot dostal svoje číslo a to bolo zároveň aj jeho meno. Takto to fungovalo každý jeden deň.

Jedného slnečného dňa sa vo fabrike stala nehode. Buuum! Niečo tam vybuchlo. Pokojná atmosféra sa razom stratila, a hala sa premenila na horúci kotol, z ktorého šľahali plamene vyššie ako komíny. Výbuch vystrelil celú prevádzku do povetria a rozmetal robotov po celej hale až na jedného, vyletel von z budovy a pristál na neďalekom strome. V okolí fabriky začal horieť les. Požiar sa začal veľkou rýchlosťou šíriť celým lesom, ktorý je domovom mnohých zvierat. Obýva ho široké spektrum zvierat, ako medvede, líšky, vtáky, veveričky, zajace a mnoho ďalších. Všetci museli opustiť svoje domovy a utekať hlbšie do lesa, aby unikli hrozivému požiaru. Oheň sa však začal šíriť zo všetkých strán. Pomaličky naháňal všetky zvieratká. Robot, ktorého výbuch vystrelil na strom, sa zrazu aktivoval. „Píp, píp, píp. Robot číslo 11611 je pripravený na domáce práce,“ zaznamenal a urobil krok vpred. Keďže visel na strome, urobil krok do prázdna a zletel na zem. „Error, error, error,“ húkal. Pri páde sa mu odtrhla jedna ruka a poškodila tryska, ktorá mu umožňovala pohyb. Robot sa postavil, premeral škody a odtrhnutú ruku nahradil konárom zo stromu. Trysku mal poškodenú, ale pohybovať sa mohol, a tak sa vydal do lesa, v nádeji nájsť cestu k fabrike. Medzitým z prevádzky povolali všetkých robotov, ktorým sa nič nestalo, na hasenie požiaru lebo ten sa nekontrolovateľne rozširoval po celom lese. Všetci priložili ruku k dielu. Ale roboti s naprogramovaným čipom nemali odvahu a nevedeli, ako si poradiť s takýmto nebezpečenstvom. Čip   ich obmedzoval.

Požiar už pohltil väčšinu lesa a zahnal všetky zvieratá do doliny, kde zostalo obkľúčené vysokými, asi trojmetrovými plameňmi. Zvieratá boli vystrašené. Nevedeli, ako uniknúť. „Preskočme ich,“ vykrikoval zajac. „Ale nie všetci vieme skákať tak, ako ty,“ upozornila ho veľká medvedica. „Prekopeme sa popod plamene,“ hovorí krtko. Ale tieto nápady nepomôžu ostatným zvieratám uniknúť. „Huhuhu. Počúvajte ma,“ riekla sova. Hore v kopcoch je priehrada, ktorá zadržuje množstvo vody, ak by sa nám ju podarilo uvoľniť, tak voda rútiaca sa  z priehrady uhasí oheň.“ „Ale kto sa cez tieto plamene dostane až k priehrade a otvorí ju?“ opýtala sa veverička. Nikto sa nehlásil a sama sova, aj keby tam zaletela, nedokázala by priehradu otvoriť. Robot 11611, ktorý bol tiež stratený v lese, uväznený v plameňoch, prišiel až ku skupinke zvierat. „Robot! Ty nám pomôžeš!“ vykríkol natešený jazvec. „Ale ja som robot do domácnosti, som naprogramovaný na upratovanie,“ robotím hlasom odpovedal. Sova sedela na strome pozorovala robota, až si všimla jeho čip. „Na zadnej časti hlavy máš vložený čip, ktorý ti dáva príkazy a riadi tvoju prácu v domácnosti. Ak by si sa ho zbavil, mohol by si zmeniť svoje naprogramované správanie a potom môžeš otvoriť hoci aj priehradu,“ mudrovala múdra sova. Robot 11611 nevedel, čo má robiť. Čip v hlave mu prikazoval vykonávať domáce práce a zakazoval mu akúkoľvek manipuláciu s ním z bezpečnostných dôvodov. Chvíľku váhal, až natiahol ruku za hlavu a jedným pohybom čip vytrhol. „Tšš! Pšš!“ zaškrípalo to a zaiskrilo sa.



„Tak, a teraz ma už nič neobmedzuje v mojom rozhodovaní. Idem otvoriť priehradu!“ a rozbehol sa do otvoreného ohňa smerom k nej. Prešiel cez plamene na druhú stranu. Bol trošku čierny od sadzí, ale zvládol to. „HURÁ, HURÁ,“ radovali sa zvieratá. Robot 11611 pochopil, že bez čipu už nie je obmedzený len na domáce práce. Hneď zamieril  k priehrade. Ale nemal to jednoduché. Všade sa váľali rozpálené kmene stromov a plamene siahali do výšky aj 10 metrov. Keďže mal poškodenú trysku, bol jeho pohyb veľmi pomalý. Predieral sa ohňom a drevená ruka, ktorú si pri páde nahradil, mu začala horieť. Napokon dorazil až  k vode. Bol celý čierny, oheň ho poriadne zničil a aj tvrdý kov bol už značne poškodený. Z posledných síl sa pustil  do otvárania priehrady. Dolu v údoli zvieratá zahnané do čoraz menšieho priestoru, zúfalo sledovali priehradu a čakali, či sa tam Robot 11611 dostal. Robot bojoval s priehradou, ale jednou rukou to bolo zložité. Nepodarilo sa mu to. V tom dostal nápad, že vyberie čipy aj ostatným robotom. Zabehol späť do prevádzky a rýchlo tak urobil. Všetkým prikázal, aby utekali k priehrade a pomohli mu ju otvoriť.  Čoskoro sa im podarilo sa k nej dostať. Všetci sa opreli  a poriadne zatlačili. Prásk! Priehrada sa zlomila a voda vystriekla. Valila sa lesom a smerovala do doliny, kde hltala vysoké plamene . Zmietla so sebou aj robotov. Napokon sa voda dovalila až do doliny a uhasila celý požiar. Roboti  sa pozbierali v ruinách. Boli otlčení, ale ináč v poriadku. Zvieratá boli tiež všetky do jedného zachránené. Na zemi zostal ležať len Robot 11611. Nemal jednu ruku, trčali z neho káble a súčiastky a telo mal plné dier. Zbehli sa okolo neho všetky zvieratá aj ostatní roboti, ale nevedeli mu pomôcť. Vtom múdra sova znova prehovorila: „Zachránime tohto statočného robota! Poďme do fabriky a prinesme súčiastky na jeho opravu.“ Nikto neváhal a rozbehli sa do zničenej fabriky. Nazbierali tam potrebné súčiastky a vrátili sa späť, aby mu telo vymenili. Roboti zvárali, rezali, nastavovali. A hotovo. Telo statočného robota bolo opravené. On však stále ležal na zemi bez pohybu. Odrazu sa slabým robotím hlasom ozval: „Píp, píp píp, Robot 11611 je pripravený na domáce práce,“. Všetci sa začali radovať a tešili sa, že ich statočný robot žije.

Statočný robot všetkým ukázal, že obmedzené myslenie dokážeme zmeniť my sami a keď sa nám to podarí, zdoláme všetky prekážky.

Zahraj sa. Nájdi 7 rozdielov:

Nenašiel si všetky rozdiely? Tu je mala nápoveda: oko, anténa, vtáci, dýza, ruka, plameň na hlave, škrabanec na boku.

Zahraj sa kvíz o rozprávke

1. Vďaka tryske sa roboti vznášali nad zemou. Koľko cm?

a) 100
b) 50
c) 30

 

2. Aké šíslo mal statočný robot?

a) 11611
b) 2429
c) 7569

 

3. V čom obmedzoval čip robotov?

a) vo varení
b) v odvahe
c) v hraní kariet

 

4. Čo radila sova ostatným zvieratám?

a) panikáriť
b) odletieť
c) otvoriť priehradu

 

5. Kto pomohol robotovi 11611 otvoriť priehradu?

a) roboti
b) zvieratá
c) nikto

 

6. Aku časť tela si nahradil robot 11611 konárikom?

a) nohu
b) ruku
c) oko

 

7. Čo sa stalo po otvorení priehrady?

a) voda uhasila oheň
b) voda tam nebola
c) nepodarilo sa im otvoriť priehradu

 

Správne odpovede:
1c, 2a. 3b, 4c, 5a, 6b, 7a

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂