Ružová vločka

Ako vznikajú snehové vločky? A prečo niekedy nesneží? Zojka bola zvedavá. Vďaka svojej šibalskej povahe vyriešila záhadu a zachránila zimu.

Autor: Ján „johny“ Zajac

Pridané: 24.12.2020

Dĺžka: Rozprávka pre detí, 991 slov

 

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

 

Tajomstvo kameňa.

Ružová vločka

o Radka Matušková | audio nahrávka

Leto sa skončilo, listy stromov opadali a okná už vyfarbil mrázik. Na hlavu si naťahujeme čiapky a na ruky rukavice. Už čoskoro malé biele vločky pokryjú domy, cesty aj chodník. Začína čas guľovačky a sánkovačky. V záhradách vyrastú snehuliaci a kopce pokryjú deti so sánkami či klzákmi. Je tu zima! Najkrajšie ročné obdobie.

Všetky deti netrpezlivo čakajú na tento čas. Aj malá Zojka nedočkavo pozerá cez okno, kedy konečne prídu prvé vločky. Už jej na vešiaku visí zimný overal a vyčistené čižmy. „Keď príde prvý sneh, postavím si aspoň troch snehuliakov. Vezmem sánky a pôjdem na ten najväčší kopec“, mrmle si Zojka svoje plány. Totiž, čím väčší kopec, tým viac to Zojku fascinuje. Skoro ničoho sa nebojí.

Sedí pri okne a čaká. Premýšľa, ako a odkiaľ prichádzajú snehové vločky. Pozerá sa na oblohu, ale okrem bielych oblakov tam nič zaujímavé nevidí. „Mama, kto vyrába snehové vločky?“ pýta sa Zojka. Mama sa pousmiala a vysvetľuje jej, že je to tajomstvo oblakov, že sa tam niekde ukrýva obrovská výrobňa snehu. Zojku to zaujalo ešte viac. Nevyriešená záhada, ktorá prekypovala záhadným tajomstvom.

Už sa skončil aj sviatok Mikuláša, už sa blížil aj čas Vianoc, ale vonku stále nesneží.  Ani jedna vločka nepadla na zem. Zojka stále sedí pri okne a smutne pozerá von. „Mama, kedy už konečne nasneží? Už dávno tu mal byť sneh!“ sťažuje sa. Ale mama s babkou ju upokojujú, že nech sa nebojí,  snehové vločky určite prídu. „Musíš byť trpezlivá Zojka a určite sa dočkáš“ , ubezpečuje ju babka.

Dni letia jeden za druhým a vonku je stále len blato. Do Vianoc zostáva už len jeden deň. To Zojku už vážne hnevá. „Ak nebude sneh ani na Vianoce, budú to tie najhoršie Vianoce. A vôbec, ja sa chcem guľovať a sánkovať. Nebudem tu len tak sedieť. Idem von a zistím, čo sa stalo so snehovými vločkami,“ naštvane zahlásila Zojka. Po špičkách sa vytratila zo svojej izby, natiahla si hrubú Moonrise bundu a na hlavu si nasadila čiapku. Skočila do svojich teplých čižiem a otvorila dvere. Vybehla na záhradu, vytiahla papier, vzala ceruzu, ktorou  napísala: „Prečo stále nesneží? Kde sú snehové vločky? Už to trvá príliš dlho. Prosím si sneh!“ Papier potom zložila do tvaru lietadla a vyhodila ho do vzduchu. „Leť“ „Leť! Až k oblakom a doruč im môj odkaz!“ kričala. Lietadlo vyletelo meter do výšky, potom sa spomalilo, žiarivo zasvietilo a jeho jasné lúče dopadli na Zojku, ktorá sa okamžite zmenšila na veľkosť gombíka. Lietadlo zletelo k zemi a Zojku nabralo na palubu a potom vzlietlo k oblohe. Zamierilo si to k najväčšiemu oblaku, ktorý bol v tej najväčšej výške. Doleteli až k nemu. Odrazu sa zdal ešte oveľa väčší. Prešli cez jeho bielu penovú snehu a ocitli sa v jeho vnútri. „Óóó!“ Tak tu je tá veľká výrobňa snehových vločiek? Tu vzniká to krásne dielo!“ Lietadlo pristálo. Zojka vystúpila a postavila sa v strede obrovskej haly. „Halóóó! Je tu niekto? Niektooo.. Niekto….? ozývalo sa celým oblakom. Nebolo tam nič len obrovský čudesný stroj. Z poza neho opatrne vykukla malá hlavička a pýta sa“ Kto si a čo tu chceš?“.  „Ahoj! Ja som Zojka. A prišla som zistiť prečo ešte stále nesneží.“ „Takže si nás neprišla zničiť?“ s vystrašeným hláskom sa jej opýtala. „Nie, čo si šiši, ja vám chcem pomôcť“ hovorí Zojka. V tom spoza stroja vykuklo ďalších 50 hláv. „Tak teda ahoj, my sme malé snehové šičky. My tu vyrábame snehové vločky, priamo tamto na tom veľkom stroji,“ odpovedala malá biela snehová šička. „A prečo ešte nešijete? Veď už je čas vyrábať snehové vločky a posypať nimi celú zem! Do Vianoc už zostáva len jeden deň!“ zvolala Zojka.

„No … náš veľký stroj, ktorý vyrába špeciálny papier, z ktorého potom vystrihávame vločky sa pokazil. V podávači špeciálneho papiera sa roztrhlo malé lano, bez ktorého stroj nevieme spojazdniť,“ sťažujú sa snehové šičky.

Zojka si sadla medzi  nich na mäkký obláčik a spoločne premýšľali. Uvedomovali si, že ak stroj neopravia, tak  snehu sa tento rok nedočká žiadne dieťa. A čo je ešte horšie, aj Vianoce budú bez snehu.

Ale Zojke odrazu napadol skvelý plán. Vyskočila na nohy a rozbehla sa k obriemu stroju. Vyšplhala sa až k podávaču špeciálneho papiera. Roztrhnutý prúžok vyhodila a z vlasov si vytiahla svoju ružovú gumičku. Cop sa jej rozpadol a vlasy sa jej rozpustili až po plecia. „Jeej“ zhíkli všetky snehové šičky. Zojka nasadila gumičku do podávača a stroj sa rozbehol. „Ššš, ššš, ššš.“ Už opäť vyrábal špeciálny papier potrebný pre výrobu snehových vločiek. „Hurá!“ Tešil sa celý obláčik.  „Zojka, ty si náš vianočný darček. Práve si zachránila všetky deti pred pohromou. Už o chvíľočku bude sneh pokrývať všetky domy“ tešili sa snehové šičky.

Ale Zojina ružová gumička, spôsobila niečo netradičné. Každá desiata vločka bola ružová. Medzi ostatnými bielymi vločkami to bolo príjemne oživenie. Jedna zo snehových vločiek pohotovo zareagovala: „Zojka, my ťa budeme volať Ružová vločka.“

Zojku to veľmi tešilo. Nie len to, že zachránila zimu, ale získala aj vlastnú vločku. „Kamarátky, ja už musím ísť domov. Moja mama sa už o mňa určite bude báť.  Dúfam, že na mňa nezabudnete“ hovorila Zojka. Malé snehové šičky ju vyobjímali a ďakovali jej asi sto-krát.

Zojka naskočila na lietadlo. Vzlietla do výšky a vyletela z obláčika von až pristála na svojej záhrade. Hneď ako zoskočila na zem, opäť sa zväčšila z gombičkovej veľkosti do svojej pôvodnej. A v pozadí už počula mamin hlás „Zojká, Zojka kde si?“. „Už idem!“ a rozbehla sa k dverám.

Čižmy si zobula, bundu si zavesila na vešiak. Sotva vošla do vnútra a už na ňu mama volala „Zojka, pozri pozri, sneží!“. Okamžite pribehla k oknu a naozaj. Vonku začalo snežiť a poletovali obrovské snehové vločky. „Vidíš Zojka, vraveli sme ti, musíš len vydržať a sneh príde“ zahlásila babka. Ale ona sa len pousmiala. Dobre vedela, kto môže za to, že vonku sneží. Ale nikomu to nehovorila. Svoje tajomstvo si nechala pre seba.

„Ale aha pozrite sa! Niektoré vločky sú ružové. To je naozaj zvláštne,“ čudovala sa Zojina mama.

Leto sa skončilo, listy stromov opadali a okná už vyfarbil mrázik. Na hlavu si naťahujeme čiapky a na ruky rukavice. Už čoskoro malé biele vločky pokryjú domy, cesty aj chodník. Začína čas guľovačky a sánkovačky. V záhradách vyrastú snehuliaci a kopce pokryjú deti so sánkami či klzákmi. Je tu zima! Najkrajšie ročné obdobie.

Všetky deti netrpezlivo čakajú na tento čas. Aj malá Zojka nedočkavo pozerá cez okno, kedy konečne prídu prvé vločky. Už jej na vešiaku visí zimný overal a vyčistené čižmy. „Keď príde prvý sneh, postavím si aspoň troch snehuliakov. Vezmem sánky a pôjdem na ten najväčší kopec“, mrmle si Zojka svoje plány. Totiž, čím väčší kopec, tým viac to Zojku fascinuje. Skoro ničoho sa nebojí.

Sedí pri okne a čaká. Premýšľa, ako a odkiaľ prichádzajú snehové vločky. Pozerá sa na oblohu, ale okrem bielych oblakov tam nič zaujímavé nevidí. „Mama, kto vyrába snehové vločky?“ pýta sa Zojka. Mama sa pousmiala a vysvetľuje jej, že je to tajomstvo oblakov, že sa tam niekde ukrýva obrovská výrobňa snehu. Zojku to zaujalo ešte viac. Nevyriešená záhada, ktorá prekypovala záhadným tajomstvom.

Už sa skončil aj sviatok Mikuláša, už sa blížil aj čas Vianoc, ale vonku stále nesneží.  Ani jedna vločka nepadla na zem. Zojka stále sedí pri okne a smutne pozerá von. „Mama, kedy už konečne nasneží? Už dávno tu mal byť sneh!“ sťažuje sa. Ale mama s babkou ju upokojujú, že nech sa nebojí,  snehové vločky určite prídu. „Musíš byť trpezlivá Zojka a určite sa dočkáš“ , ubezpečuje ju babka.

Dni letia jeden za druhým a vonku je stále len blato. Do Vianoc zostáva už len jeden deň. To Zojku už vážne hnevá. „Ak nebude sneh ani na Vianoce, budú to tie najhoršie Vianoce. A vôbec, ja sa chcem guľovať a sánkovať. Nebudem tu len tak sedieť. Idem von a zistím, čo sa stalo so snehovými vločkami,“ naštvane zahlásila Zojka. Po špičkách sa vytratila zo svojej izby, natiahla si hrubú Moonrise bundu a na hlavu si nasadila čiapku. Skočila do svojich teplých čižiem a otvorila dvere. Vybehla na záhradu, vytiahla papier, vzala ceruzu, ktorou  napísala: „Prečo stále nesneží? Kde sú snehové vločky? Už to trvá príliš dlho. Prosím si sneh!“ Papier potom zložila do tvaru lietadla a vyhodila ho do vzduchu. „Leť“ „Leť! Až k oblakom a doruč im môj odkaz!“ kričala. Lietadlo vyletelo meter do výšky, potom sa spomalilo, žiarivo zasvietilo a jeho jasné lúče dopadli na Zojku, ktorá sa okamžite zmenšila na veľkosť gombíka. Lietadlo zletelo k zemi a Zojku nabralo na palubu a potom vzlietlo k oblohe. Zamierilo si to k najväčšiemu oblaku, ktorý bol v tej najväčšej výške. Doleteli až k nemu. Odrazu sa zdal ešte oveľa väčší. Prešli cez jeho bielu penovú snehu a ocitli sa v jeho vnútri. „Óóó!“ Tak tu je tá veľká výrobňa snehových vločiek? Tu vzniká to krásne dielo!“ Lietadlo pristálo. Zojka vystúpila a postavila sa v strede obrovskej haly. „Halóóó! Je tu niekto? Niektooo.. Niekto….? ozývalo sa celým oblakom. Nebolo tam nič len obrovský čudesný stroj. Z poza neho opatrne vykukla malá hlavička a pýta sa“ Kto si a čo tu chceš?“.  „Ahoj! Ja som Zojka. A prišla som zistiť prečo ešte stále nesneží.“ „Takže si nás neprišla zničiť?“ s vystrašeným hláskom sa jej opýtala. „Nie, čo si šiši, ja vám chcem pomôcť“ hovorí Zojka. V tom spoza stroja vykuklo ďalších 50 hláv. „Tak teda ahoj, my sme malé snehové šičky. My tu vyrábame snehové vločky, priamo tamto na tom veľkom stroji,“ odpovedala malá biela snehová šička. „A prečo ešte nešijete? Veď už je čas vyrábať snehové vločky a posypať nimi celú zem! Do Vianoc už zostáva len jeden deň!“ zvolala Zojka.

„No … náš veľký stroj, ktorý vyrába špeciálny papier, z ktorého potom vystrihávame vločky sa pokazil. V podávači špeciálneho papiera sa roztrhlo malé lano, bez ktorého stroj nevieme spojazdniť,“ sťažujú sa snehové šičky.

Zojka si sadla medzi  nich na mäkký obláčik a spoločne premýšľali. Uvedomovali si, že ak stroj neopravia, tak  snehu sa tento rok nedočká žiadne dieťa. A čo je ešte horšie, aj Vianoce budú bez snehu.

Ale Zojke odrazu napadol skvelý plán. Vyskočila na nohy a rozbehla sa k obriemu stroju. Vyšplhala sa až k podávaču špeciálneho papiera. Roztrhnutý prúžok vyhodila a z vlasov si vytiahla svoju ružovú gumičku. Cop sa jej rozpadol a vlasy sa jej rozpustili až po plecia. „Jeej“ zhíkli všetky snehové šičky. Zojka nasadila gumičku do podávača a stroj sa rozbehol. „Ššš, ššš, ššš.“ Už opäť vyrábal špeciálny papier potrebný pre výrobu snehových vločiek. „Hurá!“ Tešil sa celý obláčik.  „Zojka, ty si náš vianočný darček. Práve si zachránila všetky deti pred pohromou. Už o chvíľočku bude sneh pokrývať všetky domy“ tešili sa snehové šičky.

Ale Zojina ružová gumička, spôsobila niečo netradičné. Každá desiata vločka bola ružová. Medzi ostatnými bielymi vločkami to bolo príjemne oživenie. Jedna zo snehových vločiek pohotovo zareagovala: „Zojka, my ťa budeme volať Ružová vločka.“

Zojku to veľmi tešilo. Nie len to, že zachránila zimu, ale získala aj vlastnú vločku. „Kamarátky, ja už musím ísť domov. Moja mama sa už o mňa určite bude báť.  Dúfam, že na mňa nezabudnete“ hovorila Zojka. Malé snehové šičky ju vyobjímali a ďakovali jej asi sto-krát.

Zojka naskočila na lietadlo. Vzlietla do výšky a vyletela z obláčika von až pristála na svojej záhrade. Hneď ako zoskočila na zem, opäť sa zväčšila z gombičkovej veľkosti do svojej pôvodnej. A v pozadí už počula mamin hlás „Zojká, Zojka kde si?“. „Už idem!“ a rozbehla sa k dverám.

Čižmy si zobula, bundu si zavesila na vešiak. Sotva vošla do vnútra a už na ňu mama volala „Zojka, pozri pozri, sneží!“. Okamžite pribehla k oknu a naozaj. Vonku začalo snežiť a poletovali obrovské snehové vločky. „Vidíš Zojka, vraveli sme ti, musíš len vydržať a sneh príde“ zahlásila babka. Ale ona sa len pousmiala. Dobre vedela, kto môže za to, že vonku sneží. Ale nikomu to nehovorila. Svoje tajomstvo si nechala pre seba.

„Ale aha pozrite sa! Niektoré vločky sú ružové. To je naozaj zvláštne,“ čudovala sa Zojina mama.

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂