Vianočný detektív

Na okraji zasneženého lesa stojí malá drevená chalúpka, rovnako posiata snehovým závojom. Pod jej strechou žije starenka. Je milá, veselá a zo všetkého má najradšej kúzlo Vianoc.

Ako každý rok, aj tento si pripravila cesto na obľúbené medovníky. Rozvaľkala ho, vykrojila rôzne vzory a uložila budúce medovníky na plech. Rozohriala rúru a vložila ich dnu. Po chvíľke boli medovníky zlatisté a chrumkavé. Starenka otvorila okno na svojej chalúpke a položila ich na parapet, aby sa ochladili.

Starenka sa potom posadila do svojho hojdacieho kresla a čakala, pokiaľ medovníky vychladnú. Lenže od únavy a ťažkej práce zaspala. Zobudila sa až ráno, keď jej decembrové slnko pohladilo tvár. „Och! Moje medovníky!“ vykríkla starenka a rozbehla sa k oknu. Otvorila ho a zostala ako vodou oparená. Tanier, na ktorom boli medovníky položené, bol prázdny. „To snáď nie! Moje medovníky niekto ukradol!“

Starenka pribehla k svojmu telefónu, ktorý bol káblom pripevnený k stene, zodvihla slúchadlo a vytočila číslo do kancelárie detektíva Bareta. „Dobrý deň, pán detektív, potrebujem vašu pomoc, prosím príďte do mojej chalúpky na teplý čaj, všetko vám vyrozprávam,“ povedala starenka do slúchadla a položila ho. Po krátkej chvíli sa ozvalo klopanie na vchodových dverách.

Starenka dvere otvorila a vonku stál jazvec v klobúku a dlhom plášti. „Dobrý deň, ja som detektív Baret. Prišiel som tak rýchlo, ako to len šlo.“ Starenka ho pozvala dnu a podala mu šálku teplého čaju. Vyrozprávala mu, čo sa jej stalo a detektív sa okamžite pustil do pátrania. Dopil svoj čaj a vyšiel z chalúpky von.

Vybral sa najprv za líškou, ktorá žila neďaleko vo svojej nore. „Ahoj, líška, tu je detektív Baret, mám na teba zopár otázok.“ Líška vyšla von a detektív sa jej priamo opýtal: „Milá líška, nevieš niečo o zmiznutých medovníkoch starenky z chalúpky?“ Líška si jazykom olízala papuľku a povedala: „Hm, pán detektív, rada by som ochutnala medovníky, ale uprednostňujem inú potravu. Ja som to určite nebola.“ Detektív nemal dôvod neveriť jej a tak sa jej poďakoval a vybral sa ďalej.

Prišiel pred veľký brloh, v ktorom býval medveď hnedý. „Ahoj, medveď, tu je detektív Baret, mám na teba zopár otázok.“ Medveď vyšiel von a detektív sa ho priamo opýtal: „Nevieš niečo o zmiznutých medovníkoch starenky z chalúpky?“ Medveď si silno zívol a povedal: „Pán detektív, a čo neviete, že my medvede v zime spíme? Už niekoľko týždňov sladko spím a vy ste ma teraz prebudili,“ zavrčal medveď a vrátil sa do svojho brlohu. Detektív Baret pochopil, že medveď to byť nemohol. A tak sa vybral vysoko do hory, kde býval biely vlk. Postavil sa pred jeho skrýšu a povedal: „Ahoj, biely vlk, tu je detektív Baret, mám na teba zopár otázok.“ Vlk vyšiel von a detektív sa ho priamo opýtal: „Nevieš niečo o zmiznutých medovníkoch starenky z chalúpky?“ Vlk sa pozrel na detektíva, zasmial sa a povedal: „Haha! Pán detektív, tento vtip ma pobavil. Už ste videli vlka jesť medovníky? Ale veru, ak by sa dole v dedine stratilo pár oviec, potom príďte za mnou. Dovidenia.“ Detektívovi Baretovi bolo jasné, že to nebol ani vlk.

Kráčal lesnou cestičkou, po kolená sa brodil snehom a premýšľal. Vtom započul divné zvuky, ktoré prichádzali odniekiaľ z diaľky. Vybral sa za zvukom, ktorý ho doviedol pred nenápadnú jaskyňu. Cez malé dvierka strčil hlavu dovnútra. Z toho čo videl skoro …