Veverička Šťastko a ježko Bodlík

V jednom kúzelnom lese, kde stromy hrajú tieňohru s lúčmi slnka a kvety šepkajú svoje tajomstvá usilovným včelám, žije maličké veveričatko menom Šťastko. Je známy svojou zvedavosťou a neutíchajúcou radosťou zo života. Každý deň je pre neho novým dobrodružstvom, ktoré s nadšením zdieľa so svojimi najlepšími priateľmi – skákajúcim zajkom Hebkom a premýšľavým ježkom Bodlíkom.

Jedného krásneho rána, keď rosa ešte zdobila lesné lístie, Šťastko priniesol skvelú správu. „Priatelia, počuli ste už o tej tajomnej jaskyni za starými bukmi? Vraj sa tam dejú zázraky! Čo ak tam nájdeme čarovné oriešky, ktoré nám splnia želania?“ Šťastkove oči žiarili nadšením, a tak sa spolu s Hebkom a Bodlíkom vybrali na cestu.

Prešli hustou trávou, prebrodili sa malým potôčikom a pod korunami storočných stromov našli tú tajuplnú jaskyňu. Jej vchod bol ozdobený svetielkujúcimi svätojánskymi muškami, ktoré vyzerali ako malé zlaté hviezdy. Všetci traja si na chvíľu zatajili dych, keď vkročili dnu a svetlo svätojánskych mušiek osvetlilo kamenné steny jaskyne, ktoré sa trblietali ako nočná obloha posiata hviezdami.

V srdci jaskyne sa nachádzal starý dubový stôl, pokrytý machom a papradím, a na ňom ležali tri oriešky, každý v inej farbe – jeden bol zlatý, druhý strieborný a tretí bronzový. „Vyberme si každý jeden,“ navrhol Šťastko s úžasom v hlase. Zajko Hebko si zvolil zlatý, Ježko Bodlík si zobral strieborný a veveričiak Šťastko bronzový. Keď si do nich zahryzli, jaskyňou sa rozšírilo magické svetlo a zacítili niečo zvláštne.

„Pozrite sa!“ vykríkol Šťastko a ukázal na Hebka, ktorý zrazu mohol skákať tak vysoko, že sa takmer dotýkal oblakov. Bodlík zas zistil, že dokáže hrať na svojich pichliačoch ako na hudobné nástroje, pričom každý pichliač vydával iný tón. Šťastko pocítil niečo zvláštne, akoby jeho labky zázračne liečili rastliny a zvieratá okolo.

Od toho dňa sa les stal miestom, kde sa každý deň odohrávali nové zázraky. Zvieratká, ktoré potrebovali ošetriť, vedeli, že môžu prísť za Šťastkom, ak potrebovali rozveseliť, Bodlík im zahral na pichliače tú najkrajšiu melódiu a Hebko všetkých zabavil skokmi až k oblakom. Príbehy o trojici lesných hrdinov, ktorí zmenili kúzelný les na ešte čarovnejšie miesto, sa šírili ďalej, za hranice ich lesa. Tak sa Šťastko, Bodlík a Hebko stali legendou, ktorú si zvieratká rozprávali pri západe slnka aj pri mesačnom svite.