Statočný robot

Na okraji lesa stojí malá továreň. V nej sa pásovo vyrábajú roboti. Malí šikovní priateľskí roboti, ktorí majú slúžiť ako pomocníci v domácnosti.

Vo fabrike panovala veselá nálada a všade navôkol bol počuť zvuk zvárania kovu. Od nepretržitej prevádzky sa z jej komínov naplno dymilo. Na začiatku výrobnej linky boli pripravené veľké plechovky, ktoré sa na páse menili na telá robotov. Pripevnili sa im ruky a na spodnú časť malá dýza namiesto nôh. Dýza im umožňovala vznášať sa 30 cm nad zemou. Takto mohli roboti zvládať aj schody v domácnosti. Na konci výrobnej linky dostali čip. Ten bol naprogramovaný na domáce práce a dával robotom príkaz, ako sa správať a čo robiť pri domácich prácach. Každý robot dostal svoje číslo a to bolo zároveň aj jeho meno. Takto to fungovalo každý jeden deň.

Jedného slnečného dňa sa vo fabrike stala nehode. “Búúúm!“ niečo tam vybuchlo. Pokojná atmosféra sa razom stratila a hala sa premenila na horúci kotol, z ktorého šľahali plamene vyššie ako komíny. Výbuch vystrelil celú prevádzku do povetria a rozmetal robotov po celej hale až na jedného. Ten vyletel von z budovy a pristál na neďalekom strome. V okolí fabriky začal horieť les. Požiar sa začal veľkou rýchlosťou šíriť celým lesom, ktorý je domovom mnohých zvierat. Obýva ho široké spektrum živočíchov, ako medvede, líšky, vtáky, veveričky, zajace a mnoho ďalších. Všetci museli opustiť svoje domovy a utekať hlbšie do lesa, aby unikli hrozivému požiaru. Oheň sa však začal šíriť zo všetkých strán. Pomaličky naháňal všetky zvieratká. Robot, ktorého výbuch vystrelil na strom, sa zrazu aktivoval. „Píp, píp, píp. Robot číslo 11611 je pripravený na domáce práce,“ zaznamenal a urobil krok vpred. Keďže visel na strome, urobil krok do prázdna a zletel na zem. „Error, error, error,“ húkal. Pri páde sa mu odtrhla jedna ruka a poškodila dýza, ktorá mu umožňovala pohyb. Robot sa postavil, premeral škody a odtrhnutú ruku nahradil konárom zo stromu. Dýzu mal poškodenú, ale pohybovať sa mohol, a tak sa vydal do lesa v nádeji, že nájde cestu k fabrike. Medzitým z prevádzky povolali všetkých robotov, ktorým sa nič nestalo, na hasenie požiaru, lebo ten sa nekontrolovateľne rozširoval po celom lese. Všetci priložili ruku k dielu. Ale roboti s naprogramovaným čipom nemali odvahu a nevedeli, ako si poradiť s takýmto nebezpečenstvom. Čip ich obmedzoval.

Požiar už pohltil väčšinu lesa a zahnal všetky zvieratá do doliny, kde zostali obkľúčené vysokými, asi trojmetrovými plameňmi. Zvieratá boli vystrašené. Nevedeli, ako uniknúť. „Preskočme ich!“ vykrikoval zajac. „Ale nie všetci vieme skákať tak ako ty,“ upozornila ho veľká medvedica. „Prekopeme sa …