Starý vrak

Trblietavé malé hviezdy rozsypané po nočnej oblohe vytvárajú po západe slnka nádherné obrazy, v ktorých sa duša dobrodruha nestratí. Z času na čas sa na oblohe mihne aj padajúca hviezda. V skutočnosti to nie sú naozaj padajúce hviezdy, ale maličké meteory, ktoré padajú na našu zem a v atmosfére zhoria. Jeden takýto malý meteor prepadol oblohou a za sprievodu jasného svetla zletel na zem, kde pristál v šrotovisku neďaleko mesta na vraku starého autobusu.

Ráno vystriedalo nočnú oblohu žiarivé slnko. Malá Emma sa v posteli natiahla a otočila na druhý bok. V tom jej do postele skočil jej verný priateľ, pes Jack. Začal ju olizovať po rukách, ale keď sa Emma stále nebudila, začal jej olizovať uši a nos. To ju prebudilo a s úsmevom na tvári sa posadila. „Ahoj, Jack. Už sa nevieš dočkať na dnešnú rannú prechádzku?“ povedala. „Haf, Haf!“ zaštekal Jack a vrtel chvostom od radosti.

Emma zoskočila z postele, obliekla sa, opláchla sa a spolu s Jackom sa naraňajkovali. „Tak čo dnes podnikneme, Jack? Ideme sa prejsť za mesto?“ opýtala sa Emma. Jack opäť zaštekal, vrtel chvostom a skákal na mieste. Emma vzala vôdzku, pripla ju Jackovi na obojok a vybrali sa von. Najprv nastúpili na autobus, ktorým sa odviezli na okraj mesta. Vystúpili von a vybrali sa k neďalekému šrotovisku. Emma hádzala do diaľky červenú loptičku a Jack bol radosťou celý bez seba, behal za ňou a nosil ju späť.

Pomalou chôdzou dorazili až k šrotovisku, ktoré bolo za mestom a nachádzalo sa v ňom množstvo starých vrakov. Emma sa tam rada hrávala v starých autách a tvárila sa, že vie šoférovať. Jack vždy sedel vedľa nej a vyplazoval jazyk cez okno. „Pozri tam, Jack. Vidíš ten starý autobus? Je celý hrdzavý a príliš starý, ale niečo veľmi drobné sa na ňom ligoce. Hm, zrejme len nejaké trblietky. Ale ako sa sem dostali?“ hovorila nahlas svoje myšlienky. „Poď Jack, ideme to tam preskúmať!“ vykríkla a spolu s Jackom bežali k starému vraku autobusu.

Dobehli k nemu a vstúpili dnu. Emma si hneď sadla na miesto šoféra. Volant bol už skoro rozpadnutý, ale stále držal. Emma sa hrala, že šoféruje, otvárala a zatvárala dvere. Jack pobehoval po autobuse a štekal od radosti. „No, až na tie trblietky nie je na tomto starom autobuse nič zvláštne,“ povedala Emma a pokračovala v role šoféra autobusu. Na palubnej doske bol jeden veľmi starý a špinavý gombík. Emmina zvedavosť mu neodolala a potiahla ho. „Tidú, tidú, tidú!“ Vyspevovala si, …