Audio rozprávka

V horskej divočine sa na vysokom strome práve zrodil nový život. Orlia matka sedela dlhé dni v hniezde na svojom milovanom vajci, z ktorého sa dnes vyliahol malý orol.

Jemné štebotanie čerstvo narodeného orlíčaťa sa ozýva celou horou, akoby sa chcel nový prírastok všetkým pozdraviť. Na chvíľku sa zdalo, že mu celý les tlieska. Poskakujúce vetvičky stromov pod vplyvom vetra vydávali hlasitý aplauz.

Orlia matka vyletela z hniezda, aby zaobstarala potravu pre mladého orla. Po chvíľke sa vždy vrátila a v zobáku niesla chutný úlovok. Malé dážďovky, myši či hraboše. Mladý orol totiž potreboval veľký príjem potravy. Vďaka starostlivej mame rástol a mocnel. Jedného dňa sa orlia matka vracala k hniezdu, tak ako zvyčajne. V zobáku držala niekoľko dážďoviek. Mladý orol ju nedočkavo sledoval. Ale v pozadí spozoroval veľké auto, ktoré ako keby jeho mamu sledovalo. Po chvíľke auto zastavilo. Niekoľko ľudí vystúpilo von a vytiahlo pušky. Namierili ich na orliu matku a uspávacou šípkou ju zostrelili. Nestihla už doletieť do hniezda. Mladý orol nešťastne pískal, čo mu hrdlo stačilo. Ale Orlia matka padla do zajatia. Ľudia s puškami ju zviazali, vložili do vrecka a rýchlo hodili do auta. Mladý orol zostal sám. Nevedel ešte ani lietať, keďže ho to mama ešte nestihla nenaučiť. Nemohol teda ani zletieť dole zo stromu, aby si zaobstaral potravu. Práve sa začal jeho boj o holý život.

Rýchlo si uvedomil, že ak sa nenaučí lietať, nebude môcť loviť a zomrie. Vykročil teda odvážne z hniezda na jeho okraj a zadíval sa dole. Bol to nesmierne vysoký strom na skalnatom útese. Pohľad dole bol naozaj ohromujúci. Pozrel sa na svoje ľavé krídlo a potom krátko na pravé krídlo a potom s nimi nemotorne zatrepotal. Spravil krok späť a vrátil sa do hniezda. Schúlil sa do klbka zaspal. Po niekoľkých hodinách sa však zobudil so silnými bolesťami v bruchu. Bol taký hladný, že ho začali sužovať silné kŕče. Opäť vykročil na okraj hniezda a zadíval sa na desivú výšku. „Ak sa ale neodvážim, zomriem tu od hladu,“ zašomral si nahlas. Pravou nohou spravil krok vpred a skočil. Letel strmhlav z obrovskej výšky. Svojimi malými nemotornými krídlami začal trepotať, ale namiesto lietania sa len otáčal dookola a padal strmhlav dole. Vo veľkej rýchlosti sa blížil k priamo zemi. Takýto tvrdý náraz by zrejme neprežil.

Naposledy vložil celú svoju energiu to mávania krídlami. Asi dva metre nad zemou mladý orol začal konečne lietať. Jeho krídla a inštinkt ho nezradili. Nabral podtlak a vyletel späť hore. „Úchvatné! Ja letím! Dokázal som to!“ Mladý, nemotorný orol to dokázal. Nebol to síce hneď ukážkový let, ale udržal sa vo vzduchu. S veľkou námahou sa dostal späť do hniezda. Posadil sa v hniezde a bol na seba hrdý, že to dokázal. Krídlami sa chytil za svoje brucho, ktoré ho neprestávalo bolieť. Bol stále veľmi hladný. Navyše, aj tento let ho stal príliš veľa energie. „Naučiť sa lietať je jedná vec, ale naučiť sa uloviť si večeru, to je už vec druhá,“ skonštatoval. Nestrácal teda čas. Prišiel opäť na okraj hniezda a bez váhania sa spustil sa dole. Rozprestrel majestátne krídla a letel. Tento-krát pohodlne zosadol na zem. Opatrne doskákal k najbližšej mláke a svojimi pazúrmi začal prehrabávať vlhkú zem. A podarilo sa! Našiel prvú dážďovku. A hneď na to ďalšiu, a ďalšiu a ďalšiu. Až sa najedol do sýtosti.

Musel sa sám naučiť lietať a loviť. To sú tie najzakladanejšie veci pre jeho prežitie v divočine. Mesiace ubehli ako voda a mladý orol vyrástol na veľkého a statného orla. Zaletel na jednu z najvyšších skál a díval sa na okolité kotliny a mestá. Hlavou mu išla len jediná myšlienka, alebo skôr spomienka. Nepretržite myslel na svoju mamu, ktorú pred rokmi zajali muži s puškami. Dnes bol už zdatný a silný. Rozprestrel krídla a vybral sa smerom k mestu. Cestou natrafil na stádo jeleňov, ktoré sa napájalo pri jazere, kde sa zastavil aj mladý orol. „Ahoj orol, kamže letíš?“ opýtal sa ho vodca stáda. Mladý orol prehltol vodu, a potom kamennou tvárou odvetil: „Letím oslobodiť svoju mamu, ktorú pred rokmi zajali muži s puškami!“ Veľký jeleň prikývol hlavou a povedal: „Tí muži s puškami, to sú pytliaci. Nepotrebuješ našu pomoc? Môžeme ísť s tebou.“ „Ďakujem. Ale musím to zvládnuť sám,“ Povedal mladý orol, rozprestrel krídla a vyletel k oblohe. Cestou vyhladol, a tak zaletel nižšie k zemi a striehol na malé hraboše. Keď sa do sýtosti najedol, pristavil sa k nemu medveď. „Ahoj orol, kam to letíš?“ Mladý orol sa k nemu otočil a odvetil: „Idem za svojou mamou. Držia ju v zajatí pytliaci.“ Medveď sa postavil na zadné laby a povedal: „Dovoľ mi ísť s tebou a pomôcť ti!“ Ale orol rozprestrel krídla a zdvihol sa k oblohe. Medveďovi ešte zakričal: „Ďakujem, ale toto musím zvládnuť sám!“
Mladý orol doletel do mesta a pustil sa do hľadania auta, ktoré si z detstva zapamätal. Preletel celé mesto a prezrel skoro každú ulicu. Potom doletel až k starej chatke na okraji mesta. Zosadol na strechu chaty, aby si trocha oddýchol. Jeho bystrému oku neuniklo auto, zaparkované hneď vedľa chatky. Bolo to presne to auto, ktoré si pamätal z detstva. Ostrým zobákom si vyhrýzol malú dieru do starej strechy na chate a zadíval sa dnu. A v tom sa jeho oko zalialo slzami. Vo vnútri zbadal svoju mamu. Zničená, strhaná a so značnou stratou peria sedela v maličkej klietke. Mladého orla sa zmocnil veľký hnev. Spravil do strechy veľkú dieru, cez ktorú sa mohol prepchať dnu a nepremyslene letel priamo ku klietke, v ktorej bola uväznená jeho mama. Ale skôr ako sa k nej dostal, vybehol po ňom jeden z pytliakov s veľkou palicou. Zrazil mladého orla na zem, ale ten sa okamžite pozbieral a chytil palicu do svojich veľkých pazúrov. Pytliaka s ňou poriadne ponaháňal. Keďže to však spôsobovalo veľký hluk, do chaty vbehli aj ďalší pytliaci a snažili sa mladého orla chytiť. Potom naňho jeden z pytliakov z hora zhodil veľkú sieť. Mladý orol bol v pasci. Zamotal sa do sieti a nevedel sa vyslobodiť. Pytliaci sa smiali a už mu chystali vlastnú klietku. Tešili sa, že tohto predajú a zarobia peniaze.

Odrazu sa však spráchnivené steny chaty začali otriasať. Otrasy boli čoraz silnejšie a navyše sa k tomu pridal aj desivý rev. „Bác!“ Drevené steny sa rozpadli na viacerých miestach a do vnútra vcválalo stádo majestátnych jeleňov a rozhnevaný obrovský medveď. Okamžite vyhnali z chaty všetkých pytliakov, ktorí sa rozbehli von a utekali vystrašení hlboko do lesa. Mladého orla vyslobodili zo siete. On sa postavil a povedal: „Nežiadal som vás síce o pomoc, ale vy ste aj tak prišli. A nebyť vás, asi by som teraz skončil tiež v klietke. Z celého srdca vám ďakujem, priatelia z lesa!“

Potom mladý orol vyletel ku klietke, v ktorej ležala jeho matka. Ostrým zobákom rozbil zámok a vytiahol ju von. „Synček! Si to ty“ Ty si to prežil! Zvládol si to úplne sám v divočine! Tak som sa o teba bála!“ chválila mladého orla jeho matka so slzami v očiach. Silno sa objali a spoločne vyleteli z klietky von. Lenže jeho matka roky nelietala, a tak padla rýchlo unavená na zem. Mladý orol neváhal, zletel k nej, vysadil si ju na chrbát a spoločne vyleteli z chaty von domov do svojho hniezda. Z výšky ešte vďačne kývali svojim záchrancom.