Lesný expres

Každý z nás má záľubu, ktorej sa rád venuje. Niekto rád kreslí, niekto rád stavia lego a iný zase miluje čas strávený so svojím psíkom. Ale malá Sára, o ktorej je tento príbeh, miluje cestovanie. Objavovanie nových kútov sveta je jej vysnenou záľubou.

Sára už precestovala viaceré miesta vo svojej rodnej krajine a videla aj kúsok sveta. Dnes si však povedala, že sa pôjde prejsť do neďalekého lesa a bude spoznávať chodníčky, ktoré ešte nenavštívila. Vybrala sa najprv k dobre známemu jazierku a odtiaľ pokračovala ďalej cestičkou do lesa. Pod zelenými ihličnanmi bola lesná križovatka. Rozdeľovala sa na štyri smery. „Hm, ktorou cestičkou sa vyberiem? Minule som šla doľava, predtým rovno, takže teraz pôjdem doprava. Rada objavujem nové miesta,“ zašomrala si Sára, a ako povedala, tak aj urobila. Kráčala cestičkou, keď jej skoro vyleteli oči z jamôk. Okolo cestičky sa tiahol hotový pás odpadkov. Servítky, plastové fľaše či mikroténové sáčky tvorili nelegálnu skládku. „To je hrôza! Zahadzovať odpadky priamo v lese! To je teda hlúpe!“ rozčuľovala sa malá Sára. Ale najviac ju udivovalo to, že lesná cestička bola plná turistov, no žiadneho z nich odpadky netrápili. Všetci sa len obzreli a veselo si vykračovali ďalej. „Ja to takto nenechám! Aj keby som bola jediná!“ povedala Sára a z batohu si vytiahla svoju plátennú tašku a začala ju plniť odpadkami. Po asi hodine upratovania sa jej podarilo čiernu skládku odpadkov upratať. Taška bola naplnená až po okraj. „Pfú, a mám to!“ zvolala Sára. Posadila sa na kameň, vytiahla si z batohu svoju desiatu, fľašu s vodou a oddychovala.

„Tak to žasnem. To naozaj žasnem,“ začal sa ozývať jemný hlások medzi stromami. Sára vyskočila na nohy a obzerala sa okolo. „Kto to bol? Kto to povedal?“ opýtala sa nahlas, ale nikoho nevidela. „Musím ťa naozaj pochváliť,“ opäť zopakoval jemný hlások. „Ďakujem. Ale kto si?“ vypytovala sa zvedavá Sára. „Tu som!“ zvolal jemný hlások. Sára sa otočila a na kameni, kde predtým sedela a jedla desiatu, stála malá lesná víla. Krídla mala belasé, vlasy zlaté a šatky dúhové. „Wáu! Doteraz som si myslela, že víly sú len výmysel v rozprávkach,“ povedala prekvapená Sára. „A čo, ty azda neveríš na čaro rozprávok?“ povedala víla. „Pomohla si môjmu lesu a ako jediná si ho očistila od odpadkov. Tvojou odmenou bude jedno želanie. Som lesná víla, splním ti, čo si zaželáš.“

Sára zostala zaskočená, ale veľmi ju to potešilo. „No, ja ani neviem, čo by som si mala želať,“ povedala nesmelým hlasom. Víla vzlietla, obletela Sáru dookola a opäť sa posadila na kameň. „Skús mi povedať, čo máš najradšej na svete?“ povedala víla. Sára sa na chvíľočku zamyslela a potom jednoznačne povedala: „Cestovanie! Rozhodne zo všetkého najradšej cestujem!“ …