Audio rozprávka

Predvianočný čas sa blíži a v meste sa chystá jarmok plný vianočnej zábavy, chutného jedla a obchodníkov s handmade výrobkami. Tieto okamihy vytvárajú kúzelné zážitky. Jeden takýto zažil aj Oscar 9 ročný chlapec z mesta so svojou 7 ročnou sestrou Alicou.

Na prechádzke jarmokom sa Oscar so svojou sestrou Alicou veselo zabávali. Bežali od jedného stánku k druhému. V kapsách mali aj nejaké drobné od rodičov, a tak si mohli zábavu naplno užívať. Peniaze sa tu dali rýchlo minúť. V jednom stánku predávali perníky, v ďalšom cukrovú vatu, limonády, hračky, veselé čiapky či horúcu čokoládu. Sami nevedeli kam skôr. A tak sa rozhodli vyskúšať každú dobrotu a pozrieť si všetky hračky. Po chvíle blaznenia zistili, že už im v kapse zostali len 3 mince. „Alica, zostali nám už len tieto tri posledné mince. Čo si kúpime?“ premýšľa Oscar. „Kúpme si ešte horúcu čokoládu“ teší sa Alica. „Och nie, ďalšiu už nezvládnem. Kúpime si ešte niečo s čím sa môžeme zahrať aj doma“ poznamenal šikovný Oscar. „Prejdime sa ešte raz po celom jarmoku a vyberieme si tu najúžasnejšie vec a potom pôjdeme domov“. „Dobre“ prikývla Alica. Opäť sa rozbehli po celom jarmoku od stánku k stánku a hľadali tu najúžasnejšiu vec. Ako tak kráčali všimli si vedľa vysvietených stánkoch jedného starčeka, ktorý mal ten najmenší stánok na celom jarmoku, dokonca ani jedno svetielko mu v ňom nesvietilo. Mal tam len jeden stolček a na ňom konzervy. „Pozri Alica, to je ten najmenší a najčudnejší stánok z celého jarmoku“ čudoval sa Oscar. „Poďme sa ho spýtať čo to predáva“ navrhla Alica. Prišli k starčekovi a vyzvedajú čo to predáva. „To sú kúzelné konzervy“ tichým a tajuplným hlasom odvetil starček. „Chcete si jednu kúpiť deti? Stojí len tri mince“. Oscar s Alicou sa pozreli na seba lebo vedeli že majú ešte 3 mince. Posledné mínce. „Nebudete ľutovať, je to naozaj kúzelná konzerva“ dodal starček. „Každý kto verí na zázraky bude príjemne prekvapení“ doplnil starček. A deti dlho neváhali a vybrali si konzervu na ktorej bolo napísané „Andromeda“. Celý natešení a zvedaví si ju odniesli domov. Rodičom ukázali, že akú kúzelný konzervu si zakúpili, ale tí sa len pousmiali a strčili konzervu do chladničky. Rodičia šli už spať, rovnako aj Osca s Alicou. Alica však bola stále hore a bola veľmi zvedavá čo skrýva kúzelná konzerva. Či mal starček naozaj pravdu. Zašla za Oscarom a nahovorila ho, aby ju šli otvoriť. Oscar napokon súhlasil. Zliezli dole a vytiahli kúzelnú konzervu z chladničky. „Otvor ju ty Oscar. Ja sa bojím!“ trasľavým hlasom riekla Alica. Oscar tiež vystrašený napokon kúzelnú konzervu otvoril. Z kúzelnej konzervy v tmavej kuchyni vyskočila úžasná žiara, vesmírny prach a žiarivé hviezdy s planétami. Všetko pohltila tma a kopec krásnych svetielok. Alica s Oscarom sa v pyžamách ocitli vo vesmíre. „Ooo wau,“ radoval sa Oscar. „Kde to sme?“ pýta sa vystrašená Alica. „Predsa v úžasnom vesmíre v galaxii Andromeda. Je to tu úžasne“ teší sa Oscar vznášajúci sa v otvorenom vesmíre. „Aha tam je krásne farebná planéta poďme k nej“ ukazuje Oscar prstom na planétu. „Ale ako? „ čuduje sa Alica. Oscar chvíľu premýšľal. Z ničoho nič ho napadlo plávať vzduchom ako vo vode. A naozaj to fungovalo. Alica neváhala a nasledovala ho. Približovali sa k nádhernej planéte. Nakoniec pristáli na povrchu planéty. Na ružovom povrchu. Bola to naozaj čarokrásna planéta s posiata farebnými dúhami. V obrovských kráteroch boli jazerá so sladkou farebnou vodou. Vzduchom bolo cítiť krásne vône. Oblaky boli jednofarebné, ale každý v inej farbe. „Jeeej Oscar toto je najkrajšia planéta“ tešila sa Alica. A jej radosť sa zdvojnásobila, keď zbadala v diaľke letiace stádo jednorožcov. Áno presne tak. Bola to planéta jednorožcov, ktorí bežali po oblohe a zanechávali za sebou farebnú dúhu. Po chvíľke sa dúha rozpadla na maličký prášok. Oscar s Alicou sa ešte chvíľu radovali z planéty jednorožcov, no potom vyskočili k oblohe a opäť sa ocitli v tajomnom vesmíre. „To bolo úžasné! Poďme sa pozrieť ešte k tejto krásnej hviezde“ hovorí Oscar. Opäť pohybovali rukami ako vo vode a približovali sa k hviezde. Keď tam dorazili, padla im sánka. Trblietavá hviezda im vyrážala dych. Povrch bol celý ligotavý a pokrytý zlatom. Na samom vrcholku sedela mystická bytosť v zlatom plášti. „Odkiaľ ste deti?“ opýtala sa. „My sme sa sem dostali z planéty Zem z kúzelnej konzervy“ vysvetľuje Oscar. „Mate to tu veľmi pekne“ usmieva sa Alica. „Ďakujem. Vesmír je veľký a tmavý. My hviezdy mu dodávame svetlo“ riekla mystická postavička v zlatom plášti. „A čo tu robíš okrem svetla?“ zvedavo sa vypytuje Alica. „Svietim a ukazujem cestu. Tak sa nikto vo vesmíre nestratí. Z hviezdneho svetla potom vyrábam zlatý prášok, ktorý každej živej bytosti s dobrým úmyslom splní želanie. Chcete taký zlatý prášok deti?“ dodala mystická postavička.“Samozrejme“ skríkla Alica. „Ale najprv musíte uhádnuť moju hádanku“ hovorí bytosť v zlatom plášti. „Cez deň to nevidieť, ale v noci to jasne žiari, čo je to?“. Deti chvíľu premýšľali a po chvíli Alici vykríkla „Si to ty hviezda!“. „Správne!“ A tajomná bytosť v zlatom plášti natiahla ruku a podala deťom malý mešec so zlatým práškom. Deti sa poďakovali a pokračovali ďalej. „Oscar, mali by sme už ísť domov aby sa o nás rodičia nebáli“ strachovala sa Alica. „Ale ako sa dostaneme domov?“ pýta sa Oscara. „Zatvorme oči a myslíme na náš domov“ navrhla Alica. A tak zatvorili oči a mysleli a svoj domov. Po pár sekundách oči otvorili a ocitli sa v kuchyni s kúzelnou konzervu v ruke. „To bolo úžasné“ radovali sa obaja. „Musíme si konzervu a zlatý prášok odložiť v izbe pod posteľ aby nám to rodičia nenašli“ navrhol Oscar.

Obaja sa potichu premiestnili do svojej izby, kúzelnú konzervu a zlatý prášok schovali do krabice pod posteľou. Celý natešený od zážitku zaspali s úsmevom na tvári. Kúzelná konzerva v sebe skrýva naozaj nádherné tajomstvo.