Jednouško

Aj psy vedia cítiť emócie. Dokážu mať oči šťastné, ale aj smutné. Preto si musíme dobre premyslieť starostlivosť o šteniatko. Príbeh o Jednouškovi vám ukáže prečo je dôležite vedieť sa správne rozhodnúť, ak túžite po šteniatku.

Rozprávky na čítanie

Ak si chcete prečítať celu rozprávku (nižšie nájdete úryvok z nej) stiahnite si našu aplikáciu ZADARMO

Rozprávky na počúvanie

Ak hľadáte skvelé rozprávky na počúvanie stiahnite si našu aplikáciu ZADARMO, a môžete objavovať.

Viac informácii o rozprávke:

Autor

Johny Boundaries

Dĺžka rozprávky

10 minút

Formát rozprávky

Audio rozprávka, Rozprávka na čítanie, Rozprávka na počúvanie

Pridané

29.4.2020

Téma rozprávky

o zvieratách, pes, psík s jedným uchom, rozpravka s ponaučením, rozprávky na dobrú noc, starostlivosť o zviera

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

Hovorí sa, že najlepším priateľom človeka je pes. Áno, niečo na tom je. Sú verní, radi sa hrajú, nikdy sa nemračia a nikdy nás neopustia. Ale nesmieme zabúdať na to, že sú to aj krehké bytosti a tak, ako vedia byť šťastní, dokážu byť aj smutní.

Pred Vianocami je čas naozaj kúzelný. Píšeme na list svoje priania, ktoré potom čakáme pod vianočným stromčekom. Svoje prianie napísala aj malá Sofia, ktorá veľmi túžila po šteniatku. Neváhala a vzala papier a pero. Na list napísala svoje prianie: „Pod vianočný stromček si želám malého psíka.“ A ako to už býva, tí, čo celý rok poslúchajú, si pod vianočným stromčekom nájdu svoje želanie. Sofia nebola výnimkou. Doma počúvala a pomáhala. Keď prišiel čas Vianoc, vyzdobila stromček a napiekla medovníky. Už len stačilo čakať na ten správny vianočný deň. A je to tu! 24. decembra si Sofia pod vianočným stromčekom našla škatuľu, ktorá sa podozrivo pohybovala a poskakovala. Zo škatule sa ozývalo „haf-haf“. Rýchlo zatiahla za mašľu a búúúm, vyskočil z nej malý psík. „Jeeeeej. Šteniatko!“ tešila sa Sofia. Hneď ho vystískala a privinula ho k sebe. „Ale počkať, veď ty máš len jedno uško?“ všimla si. „Nevadí, budem ťa volať Jednouško!“ vykríkla. Zo Sofie a Jednouška sa stala nerozlučná dvojica. Spoločne skákali po záhrade, hrali sa naháňačku, zaspávali v jednej posteli. Užívali si kopec dobrodružstiev. A takto sa zabávali počas celých vianočných sviatkov. Avšak len do momentu, kedy sa prázdniny skončili a Sofia musela ísť späť do škôlky. Jednouško zostal doma sám. Samozrejme, že sa tešil na Sofiu vždy, keď sa vrátila domov. Ale nebola to už taká zábava. Po príchode domov už Sofia nemala toľko energie a času na zábavu s Jednouškom. Takto to pokračovalo každý deň. Jednouško bol čoraz viac osamelý a smutný. Nikto mu už nevenoval takú pozornosť, nemal s kým skákať na záhrade či hrať naháňačku. Už ani nespal v Sofiinej posteli, ale sám v rohu izby na starom koberci. A celé sa to zhoršilo ešte viac, keď Sofia nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Netrvalo dlho a Jednouško skončil v útulku. Nešťastný a smutný sedel celé dni v studenej klietke. Nemal chuť ani na jedlo, a tak každým dňom slabol. V útulku síce bolo veľa psov, ale nemal tam svoj domov ani svojho pána, ktorému by bol verný. Ako by toho nemal dosť, prihodilo sa mu ďalšie nešťastie. Staršie psy sa mu v útulku posmievali, pretože mal len jedno ucho. Posmešky a urážky nedokázal dlho tolerovať. Rozhodol sa z útulku utiecť. Zo dňa na deň sa ocitol sám na ulici. Mokrý a slabý sa túlal uličkami mesta. Prespával pod smetiakmi, z ktorých sa občas aj najedol, lebo nič iné nemal. Pri potulkách ulicami narazil na ryšavého kocúra s klobúkom a veľkým bruchom. „Fíha, ty máš len jedno ucho,“ povedal kocúr. Jednouško neodpovedal a pokračoval ďalej v chôdzi. „Hej, tak čo, ako sa voláš? Ja som Frenky,“ pokračoval kocúr. „Volali ma Jednouško,“ odpovedal smutným hlasom. „No to meno si dostal asi preto, že máš len jedno ucho. Vyzeráš, že si hladný. Poď sem. Mám tu skvelú rybu, ktorú som našiel dnes ráno v smetiaku. Je skoro nedotknutá,“ ponúkal kocúr Frenky. Ale Jednouško nemal chuť do jedla. „Hm, ale našiel som aj túto kostičku,“ zamával kocúr Frenky veľkou kosťou pred tvárou Jednouška. Tentokrát nezaváhal a chňapol po kosti. Ako tak jedli schovaní pod krabicou od banánov, Jednouško vyrozprával Frenkymu celý príbeh. „No, čo ti na to poviem. Ja mám rovnaký príbeh ako ty. Ja už ľuďom …

… celú rozprávku nájdeš v aplikácii

Stiahni si mobilnú aplikáciu a všetky rozprávky si môžeš prečítať alebo vypočuť ako audi.

  Google play  App store

Mobilná aplikácia Magical Can a rozprávky na dobrú noc, Rozprávky pre deti, audio rozprávky na počúvanie.