Hracia skrinka

Gigantické pohorie Himaláje skrýva prastarú legendu o hracej skrinke. Písal sa rok 1611. Legenda opisuje príbeh veľkej hory, ktorú miestni tibetskí mnísi nazývajú Dračia hora. Tento názov si hora nezaslúžila len preto, že pripomínala hlavu draka, ale hlavne preto, že tam draci naozaj aj žili.

Vždy, keď draci vylietali z hory, bolo to za zvuku nezvyčajnej melódie. Draci ju počúvali a podriaďovali sa jej. Táto melódia vychádzala z malej hracej skrinky. Bola posiata ornamentmi a kresbou draka. Tibetskí mnísi ju pomenovali RUNA, čo znamená „skrytá tradícia“. Kto vlastnil túto hraciu skrinku, mohol drakov ovládať. Ak melódia nehrala, draci spali vo vnútri hory a nikoho neohrozovali. No keď sa hracia skrinka ozvala a začala hrať, draci sa prebudili a ten, kto držal hraciu skrinku, sa stal ich pánom. V roku 1611 sa hracej skrinky zmocnili tibetskí mnísi, ktorí ju schovali na bezpečnom mieste. Domnievali sa, že to je najlepšie riešenie, ako svet ochrániť pred drakmi.

Jedného dňa sa starej významnej mapy zmocnil zlý nindža bojovník menom Degetron. Chcel ovládnuť svet, a preto sa rozhodol, že sa zmocní hracej skrinky a využije drakov vo svoj prospech. Tibetskí mnísi o zlom nindžovi vedeli. Vedeli, že sa musia pripraviť na boj o ochranu hracej skrinky. Rozhodli sa, že musia vycvičiť nindža bojovníka, ktorý ho zastaví. Usporiadali preto súťaž. Prihlásilo sa množstvo nádejných bojovníkov, z ktorých sa skutočným nindžo mmohol stať len jeden. Všetci museli prejsť náročným testom. Ten bol tak ťažký, že častokrát ním neprešiel ani jeden z uchádzačov. Súťaž začala. Množstvo z nich pohorelo na náročných prekážkach testu. Trvalo to tri dni a tri noci, ale nikomu sa test tibetských mníchov zdolať nepodarilo. Až sa na štvrtý deň. Na štartovaciu čiaru sa postavil malý chlapec ako posledný zo všetkých uchádzačov. Bol oblečený v bielom kimone. Chlapec neváhal a vrhol sa do náročného testu. Nakoniec, ako jedinému, sa mu podarilo prejsť cieľovou čiarou. Znamenalo to, že sa stal novým nindžom. Pristúpil k nemu najstarší z tibetských mníchov, položil mu ruku na plece a riekol: „Ako jediný si zdolal tento test. Máš právo stať sa nindžom. Budeme ťa volať Biely nindža.“ Chlapec s pokorou toto meno prijal. Starec ďalej riekol: „Prvou tvojou úlohou je zastavenie zlého nindžu Degetrona. Chce sa zmocniť hracej skrinky a prebudiť drakov.“ Biely nindža neváhal, prikývol a svoj úkol s nadšením prijal. Vtom vletel do sály jeden z tibetských mníchov. „Práve sa vraciam z miesta, kde bola po stáročia ukrytá hracia skrinka. Je preč!“ Všetci v sále hlasno zhíkli. Najstarší z mníchov prehovoril: „Určite to bol nindža Degetron!“ Otočil sa smerom k Bielemu nindžovi a vravel: „Prosím, zmocni sa svojej úlohy okamžite.“ Biely nindža sa starcovi úctivo poklonil a rozbehol sa priamo k hore drakov. Ako tak kráčal horou, začul akúsi zvláštnu melódiu. Ozývala sa celým pohorím. „Musí to byť melódia hracej skrinky,“ pomyslel si Biely nindža. Pozrel sa na oblohu a videl troch lietajúcich drakov. Vznášali sa a chrlili …