Doktorky Emília a Naomi

Emília a Naomi sú najlepšie kamarátky a rady trávia čas spolu. Práve sa začali jesenné prázdniny a obe dievčatá ležali v Emíliinej izbe na zemi s nohami vyloženými na okraji postele a premýšľali, ako strávia tieto prázdniny.
„Čo keby sme vzali fotoaparát a vyšli do prírody a fotili všetko krásne! Motýle, kvety, stromy, rieky, mravce, húsenice, vtáky! Budeme fotiť všetko!“ hlasno snívala Naomi. Emília sa k nej otočila a jedným dychom dodala: „Lenže nemáme žiadny fotoaparát.“ „Hm, to je fakt. Nemáme,“ odpovedala sklamaným hlasom Naomi.
„Tak poď, nájdeme si inú aktivitu,“ povedala Emília a postavila sa. Prišla k svojej poličke a prehadzovala v nej veci. Otvorila skriňu a prezrela všetky jej police. Hľadala niečo, čo by ich zamestnalo na aspoň jeden prázdninový deň. Lenže nič nenašla. V tom Naomi vykríkla: „Emília, poďme sa pozrieť na povalu, možno tam nájdeme niečo starožitné, zaujímavé!“ Emílii sa to spočiatku nepozdávalo, ale potom súhlasila. Vybehli po schodoch k dverám na povalu. Otočili kľúčikom a vošli dnu. Bolo tam chladno. Na stenách bola popukaná omietka, pavučiny viseli zo stropu a prach pokrýval celú podlahu. V miestnosti bolo niekoľko starých krabíc, poličiek a hromada nepotrebných vecí. „Fajn, tak kde začneme?“ povedala Naomi. „Napríklad aj tu, v tejto starej truhličke,“ povedala Emília a otvorila zaprášenú truhlicu. Vo vnútri bolo niekoľko starých nití, ihly a šijací stroj. To však nebolo to, čo by ich lákalo. A tak hľadali ďalej. Prehadzovali jednu krabicu za druhou, otvorili všetky staré police a nazreli do všetkých vriec. Zostávala jedná veľká skriňa pri stene. Vo vnútri bola prázdna, ale navrchu bola posledná krabica. Prisunuli si stoličku, vyliezli na ňu a zo skrine zložili krabicu.
Postavili ju na zem a sfúkli prach z jej povrchu. Emília vzala nožnice a prestrihla lepiacu pásku. Spoločne ju otvorili. Vo vnútri bolo niekoľko starožitných hračiek. „Jéj! Emília! To je úžasné! Staré retro hračky!“ potešila sa Naomi.
Chvíľku si ich prehadzovali a obzerali. Najviac ich však zaujal plyšový medveď. Bol nádherný, ale veľmi zničený. Chýbalo mu jedno oko, na chrbte mal obrovskú dieru, z ktorej vypadávali kusy výplne a z nohy sa mu párali nite.
„Emília, tento medveď potrebuje našu pomoc!“ povedala Naomi. „Vieš čo? Máš pravdu. A mám skvelý nápad!“ pohotovo zareagovala Emília. Naomi bola nedočkavá, prosíkala ju, aby jej to rýchlo prezradila. „My dve budeme doktorky a starého plyšáka budeme operovať. Bude ako nový!“ „Emília! To je fantastický nápad!“ potešila sa …