Chlapec bez kompasu

V krásnom mestečku, v ktorom nikto netrpel núdzou, žil chlapec Benjamín so svojimi rodičmi. Bývali vo veľkom a krásnom dome na okraji mesta, s priestrannou záhradou, bazénom a niekoľkými autami.

Obaja rodičia pracovali, a preto sedemročnému Benjamínovi nič nechýbalo. Izbu mal ako malé kráľovstvo preplnené hračkami, v záhrade bazén, trampolínu, preliezačky, hojdačky, šmýkačky… Bolo to jednoducho miesto, kde by sa rozhodne žiadne dieťa nenudilo. Rodičia Benjamína veľmi milovali, keďže bol jedináčik. Dostával množstvo hračiek, chodievali spolu na výlety a obiehali všetky zábavné parky v okolí. Veľmi ich však trápilo jeho správanie. Nikdy si totiž nič nevážil. Hračky si neupratal, rodičov nepočúval, často sa tváril, že je hluchý, keď naňho volali a ak nedostal to, na čo si zmyslel, začal sa veľmi hnevať a kričať, ba aj hádzať o zem. Rodičia mali hlavu v smútku. „Benjamínovi nič nechýba, dali sme mu všetko, a on si nič z toho neváži,“ nariekala zúfalá mamička. „Neustále mu dohovárame, prosíme ho, ale nič nezaberá,“ skonštatoval otec zlomeným hlasom.

Jedného dňa si Benjamín zažiadal výlet do najúžasnejšieho zábavného parku na svete. Ten sa rozprestieral neďaleko mesta, hneď vedľa hustého lesa. Keďže rodičia Benjamína milovali a mysleli si, že tento výlet ich synček konečne ocení, prikývli. Nasledujúci deň sa vychystali, posadali do auta a vyrazili. Cesta trvala asi hodinku. Benjamín trávil čas hraním hier na hracej konzole a ignoroval svojich rodičov, ktorí sa zúfalo snažili so synom rozprávať alebo si cestu spríjemniť spievaním. Onedlho dorazili do svojho cieľa a pred ich očami sa vynoril ten najväčší zábavný park, aký si len viete predstaviť. Benjamín vyletel z auta ako strela, strmhlav sa rútil priamo k bráne a kľučkoval medzi autami. Rodičia si mohli hlasivky vykričať, no Benjamín sa ani neobzrel. Po vstupe do zábavného parku začal chlapec striedať jeden kolotoč za druhým, prebiehal z atrakcie na atrakciu a hádzal do seba hory sladkostí. Napokon sa celý natešený zastavil pred najväčším kolotočom v parku Rocket, ktorý siahal asi až k oblohe a mohutný bol ako celý ich dom. Benjamín začal žobroniť: „Ja chcem ísť na tento kolotoč, chcem, chcem!“ A tak rodičom nezostávalo nič iné, len pojašenému synovi vyhovieť. Kúpili lístok a Benjamín už aj sedel v kabíne kolotoča. Spustilo sa odpočítavanie. „10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1…Buuuum! …