Audio rozprávka

V krásnom mestečku, v ktorom nikto netrpel núdzou, žil chlapec Benjamín so svojimi rodičmi. Žili vo veľkom a krásnom dome na okraji mesta, s priestrannou záhradou, bazénom a viacerými autami.

Obaja rodičia pracovali a preto 7 ročnému Benjamínovi nič nechýbalo. Izbu mal ako malé kráľovstvo preplnené hračkami, v záhrade bazén, trampolínu, preliezky, hojdači, šmýkačky… Rozhodne by sa tam žiadne z detí nenudilo. Rodičia Benjamína veľmi milovali, keďže bol jedináčik. Dostával množstvo hračiek, chodievali na zábavné výlety, obiehali zábavné parky. Ale Benjamínových rodičov veľmi trápilo Benjamínové správanie. Totiž nikdy si nič nevážil. Hračky si neupratal, rodičov nepočúval, často krát bol ako hluchý keď naň volali, ak nedostal to na čo si zmyslel, začal sa veľmi hnevať a kričať, ba aj hádzať o zem. Rodičia mali hlavu v smútku. „Benjamínovi nič nechýba, dali sme mu všetko, a on si nič neváži“, nariekala zúfala mamička. „Neustále mu dohovárame, prosíme ho, ale nič nezaberá“ skonštatoval otec so zlomeným hlasom.

Jedného dňa si Benjamín zažiadal výlet do najúžasnejšieho zábavného parku na svete. Ten sa rozprestieral neďaleko mesta, hneď vedľa hustého lesa. Keďže Benjamínovi rodičia boli milujúci a mysleli si, že možno si to už bude vážiť, prikývli. Nasledujúci deň sa vychystali, posadali do auta a vyrazili. Cesta trvala asi hodinku a pol. Benjamín trávil čas hraním hier na hracej konzole, zatiaľ čo ignoroval svojich rodičov, ktorí sa zúfalo snažili rozprávať so svojím synom alebo si cestu spríjemniť spievaním. Čo chvíľa dorazili do svojho cieľa a pred ich očami sa vynoril ten najväčší zábavný park aký si len viete predstaviť. Benjamín vyletel z auta ako strela, strmhlav sa rútil priamo k parku, prebehoval cez cestu medzi autami. Rodičia si mohli hlasivky vykričať, Benjamín ich však ignoroval. Po vstupe do zábavného parku, Benjamín striedal jeden kolotoč za druhým, poskakoval z jednej atrakcie na druhú, jedol jednu sladkosť za druhou. Napokon sa celý natešený zastavil pred najväčším kolotočom v parku Rocket, ten siahal asi až k oblohe a mohutný bol azda ako celý ich dom. Benjamín prosíkal rodičov „Ja chcem ísť na tento kolotoč, ja chcem!“. Nezostávalo im nič iné, len pojašeného syna pustiť na kolotoč. Zakúpili lístok a Benjamín už aj sedel v kabíne kolotoča. Spustilo sa odpočítavanie. 10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1 …Buuuum! Kabína kolotoča Rocket vystrelila raketovou rýchlosťou a jazda sa začala. Krik a radosť detí pohltili celý zábavný park. No po niekoľkých sekundách sa ozvalo mocné zapraskanie, no rana ako z dela. Kabína, v ktorej sedel Benjamín sa odtrhla a letela ako strela cez celý park, namierila si to do hustého lesa, ktorý obkolesoval zábavný park. Kabína sa po dlhom lete napokon zastavila najprv v korunách stromov a potom zosadla uprostred lesa pod vysokým smrekom. Otrasený Benjamín vyliezol z kabíny a akoby zázrakom sa mu nič nestalo. „Zopár malých škrabancov, hm to nič nie je“ zašomral si. „Ale jazda to bola perfektná!“ skríkol. A hneď ako to vyslovil obzrel sa okolo seba a zbadal, že je sám uprostred hustého lesa. „Haló pomóc!“, „je tu niekto?“ zvolal zdesene, ale z lesa sa ozýval len šum vetra. Benjamín neváhal a bežal lesom bezhlavo, nevedel ani kam, ale bol taký vystrašený, že nevedel prestať behať. So slzami v očiach a strachom sadol si pod strom a schúlil. Les zaplavila čierno čierna tma. Začala noc. Zbehli sa aj mraky, tri krát zaznel hrom a spustil sa aj dážď. Uzimený, mokrý, hladný, vystrašený, Sedel opretý o strom a spomínal, ako mu s jeho rodičmi bolo super, keď sa oňho starali. „Och ako mi len bolo dobre, keď mi mama pripravila teplú večeru, nachystala horúci kúpeľ a prichystala hrejivé pyžamo.“ TIchým hlasom spomínal. „otec mi čítal rozprávku na dobrú noc, aby som sa nebál. A kto mi tu pomôže prekonať strach?“ . medzi stromami sa hemžilo šuchotanie, ozýval sa cval zvery a cvrkotanie cvrčkov. Obyvatelia lesa, totiž milujú nočný život. Benjamína sa zmocnil ešte väčší strach a hrôza. „Ach! Čo by som len dal za to, aby som mohol byť doma so svojimi rodičmi“ kričal so slzami v očiach. „Aj hračky by som si upratal, aj za dobrú večeru by som srdečne poďakoval, aj mame by som pomohol povysávať, aj počúval by som všetko čo mi prikážu!“ nariekal. „Keby som aspoň mal kompas, mohol by som ho použiť ako ma naučil môj otec a dostať sa domov“. A ako tak zúfalo sedel a uvedomoval si, ako si nevážil svojich rodičov a všetko čo dostal, zazrel v diaľke v hustej tme malé lietajúce svetielko. Bola to malá svätojánska muška, ktorá v lese pomáhala zblúdeným nájsť správnu cestu. Muška sa priblížila k Benjamínovi a zastala mu rovno pred nosom. „Prosím ťa, ukáž mi cestu domov“, prosil Benjamín. Svätojánska muška veľmi tichým a pokojným hláskom odvetila „V poriadku, ukážem ti cestu domov. Ale musíš mi sľúbiť jednu vec, ktorú aj dodržíš“. „Jasne Jasne! Sľubujem, že už bude počúvať svojich rodičov a všetko čo budú pre mňa robiť si budem vážiť“, natešený Benjamín sľuboval. V tom Svätojánska muška vzlietla a pustila sa do hustého lesa. Benjamín sa za ňou okamžite rozbehol a netrvalo dlho a už videl opäť žiarivé svetla zábavného parku. Vyletel teda z hustého lesa, poďakoval svätojánskej muške. V tom začul kričanie svojej mami „Benjamín!“…. Usmej mu zakrýval azda celú tvár. Keď sa otočil a videl svojich rodičov ako ho spolu s policajtmi hľadajú. „Mama! Tato!“ volal plným hlasom. Dobehol k nim a navzájom sa šli rozpučiť od radosti, že sú opäť spolu. Benjamín si spomenul na sľub, ktorý dal svätojánskej muške, ktorá mu ukázala cestu k zábavnému parku a okamžite začal sľub plniť: „Mama, tato! Ďakujem, že sa o mňa tak skvelo staráte. Sľubujem, že už si budem všetko vážiť, že vás budem poslúchať a aj povysávať pomôžem!“.

Benjamínovým rodičom až oči zasvietili, keď počuli tieto slová, a veľmi skromne, ale s nadšením poznamenali „Sme radi, že sme ťa našli“. Všetci spolu odišli domov a Benjamín sa pustil do plnenia svojho sľubu.