Babar a Kanara

Hustý, zelený, farebný a plný života – prales je jednou z najkrajších vecí, ktoré naša planéta Zem vytvorila. Prekypuje rôznymi formami života a rastlín najrozmanitejších podôb. V srdci tohto najväčšieho pralesa žije niekoľko divokých kmeňov, ktoré sa nikdy nestretli s civilizovaným svetom.

Babar je mladý chlapec z kmeňa Namir-ger. Niekoľko malých príbytkov vytvorených z konárov, bambusu a lístia tvoria kolóniu malého divokého kmeňa, ktorá je ukrytá pod korunami vysokých a mohutných stromov.

Každé ráno Babar vezme svoju harpúnu a loví ryby v neďalekej rieke pre celý kmeň. Prútený kôš, ktorý si sám vyrobil z bambusu, naplní rybami až po okraj. Pravidelne ho sprevádza dievča Kanara z kmeňa Bayakara, ktorý sa rozlieha neďaleko kmeňa Namir-ger.

S úsmevom na tvári lovia ryby, ktoré si potom rozdelia rovnakým dielom a každý sa vráti k svojmu kmeňu, aby odovzdal svoj úlovok a spoločne sa najedli.

Keď sa už blížil večer a pod stromami už plápolal oheň z pahreby, Babar sa vydal za svojou kamarátkou Kanarou. Vystúpili na vysoký strom, posadili sa na konár, jedli malé sladké bobule, ktoré im prales dal a užívali si západ slnka. Občas blbnú a ich smiech sa mieša s divokým hukotom opíc a štebotaním najrôznejších vtákov z pralesa.

Jedného rána sa Babar necítil dobre a musel vynechať svoj ranný rituál. Nešiel loviť ryby a kmeň si zaobstaral raňajky zo sladkých plodov stromov. Kanara márne čakala na Babara pri rieke. Keď dlhý čas neprichádzal, odišla späť k svojmu kmeňu. Večer sa už Babar cítil lepšie, a tak sa vybral k stromu, kde pravidelne s Kanarou sledovali západ slnka. Lenže slnko už dávno zapadlo za horizont a Kanara sa neukázala. A tak sa Babar rozhodol, že sa vráti späť k svojmu kmeňu a Kanaru uvidí ráno pri rybolove. Lenže Kanara sa neukázala ani ráno pri tradičnom lovení rýb. Babar nechal svoj úlovok na brehu rieky a vybral sa navštíviť kmeň Bayakarov. Keď k nim dorazil, dozvedel sa zlú správu. Mladú Kanaru nevedeli nájsť už druhý deň, odkedy sa vybrala na rybolov. Bol to ten deň, keď sa Babar necítil dobre a neprišiel k rieke.

Po Kanare nezostalo ani stopy. Šaman z kmeňa Bayakara mal videnie, ktoré chcel prezradiť len Babarovi. Pozval ho k sebe a obaja sa posadili k sotva tlejúcemu ohňu.

„Babar, mal som hrozné videnie. Cez oko papagája v pralese som videl, čo sa stalo,“ povedal starý šaman a potom pokračoval. „Kanara chytala ryby pri rieke, keď ju do svojich pazúrov chytil veľký jaguár a odniesol ju do údolia prekliatych kúziel a jedovatých hadov. Odtiaľ už nie je návratu späť. Nikto sa nikdy z tohto údolia nevrátil.“

Babar sa zamyslel a potom sa postavil a stál ráznym postojom. „Tak ja budem prvý! Privediem Kanaru späť z údolia!“

Šaman sa naňho pozrel a povedal: „Nechaj to tak, Babar. Nemáš šancu vrátiť sa živý.“

Babar bol rozhodnutý. Nič ho nemohlo zastaviť. Neexistoval nikto, kto by jeho odhodlanie a odvahu skrotil. Vzal svoju kopiju a vydal sa ešte hlbšie do pralesa. Vedel, že sám cestu do údolia prekliatych kúziel a jedovatých hadov nezvládne. Preto sa vydal po stopách starej legendy.

Bola to legenda o starcovi, ktorý sa volá Buddhinath – čo znamená boh múdrosti. Legenda hovorí, že je srdcom pralesa. Povráva sa, že pozná všetky zvieratá a rukou prešiel po každej rastline v pralese. Jeho vek dosahuje …