Princezná Cassia

Mladá, krásna a statočná princezná Cassia zachráni svoje škoricové kráľovstvo a aj svoju rodinu, ba dokonca aj neznámeho princa. Nezľakne sa ani obrov.

Autor: Ján „Johny“ Zajac

Pridané: 25.3.2020

Dĺžka: Krátka rozprávka, 1 298 slov

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

 

Predstav si niečo krásne. Niečo naozaj veľmi pekné, čo sa ti najviac páči. Už myslíš na niečo krásne? Presne takto krásna je princezná Cassia. Ale krása nie je to jediné, čo ju zdobí. Je tiež veľmi múdra a statočná.

Princezná Cassia nosí dlhé škoricovo-zlaté šaty, ktoré sa trblietajú v celom zámku. Vlasy jej vejú v škoricovej farbe a jej škoricovo-hnedé oči sú sladké až na zjedenie. Prečo toľko škoricovej farby na takto krásnej princeznej? Nie je to náhoda. Princezná Cassia je z polovice človek a z polovice škoricová vila. V ruke nosí malú paličku ukončenú hviezdou, z ktorej rozprašuje kúzelnú škoricu. Veru, kto je v jej blízkosti, ten si pomaškrtí. A presne takto sladko si spolu s princeznou žijú malý škriatkovia. Poviem vám najprv niečo o zámku, v ktorom žili. „Mňam.“ To je asi najpresnejší opis zámku. Ak by ste spoza obláčika vykukli na princeznin zámok, určite by ste sa zalizovali. Celý zámok bol totiž postavený zo sladkej škorice. Princezná Cassia si zámok sama navrhla a stavebné škoricovo-cukrové kocky si tiež sama vytvorila. A 16 škriatkov jej pomáhalo tento sladký zámok postaviť. Samozrejme sa pri ich práci nejaké tie škoricové tehly stratili. Ani vám nemusím hovoriť, kde zmizli. Samozrejme, že si na nich pochutnávali škriatkovia, ale nečudo, boli to naozaj sladké škoričáky.  A odkiaľ boli škriatkovia, ktorí pre Cassiu pracovali? Neboli to jej poddaní, ale jej priatelia. Princezná ich totiž zachránila, keď im ich skromný príbytok zničila zlá čarodejnica Calypso. Dva-krát sa ohnala škoricovou paličkou a uväznila čarodejnicu do škoricového sarkofágu. Snáď je ešte dodnes tam a neutiekla. Škriatkovia si Cassiu obľúbili a rozhodli sa jej odmeniť tým, že jej postavia zámok. Cassia si škriatkov tiež obľúbila, a veru dobre sa im spolu žije. Ibaže k princezne by sa hodil aj princ, ale ona žiadneho nemá. Nevadí. Nejaký sa raz musí nájsť. Zámok sa vypínal v slnečnom údolí, kde vládol pokoj a mier. Až do dňa, kedy sa škriatok Stef vrátil z obhliadky lesa celý vydesený. Ledva lapal po dychu, nevedel ani hovoriť. „Prince…. Prince… Princezná!“ zadychčaný volal. „Musím vám niečo súrne povedať. “Cassia pristúpila ku Stefovi a podala mu ruku. „Čože ťa tak vydesilo, môj milý?“ pýta sa. „Tam…tam..tam vonku. Videl som stopy veľké ako 16 škriatkov pokope. Nie, nie. Stopy boli veľké asi ako 32 škriatkov pokope“ vyplašeným hlasom a s hrôzou v očiach vysvetľoval. Princezná Cassia sa postavila a dobehla k oknu. Dívala sa von. „Si si istý tým, čo si videl Stef?“ opýtala sa. „Áno, určite“ kričí Stef. Princezná Cassia sa otočila smerom k svojim škriatkom a hovorila: „priatelia, to musia byť stopy obrov. Som o tom presvedčená. Keď som bola malá, mojich rodičov mi uniesli obri, ktorí žijú na vrchole veľkej sopky niekde na rovníku. Mojich rodičov som odvtedy už nikdy nevidela. Obri milovali škoricové dobroty, a preto ich uniesli. Určite si prídu aj pre mňa“ vysvetľovala. „Neboj sa princezná, my ťa nedáme“ vykrikovali statoční škriatkovia.  „Hlupáčikovia moji, ste zlatí, ale sami proti obrom nič nezmôžete“. A len čo to dopovedala, ozvalo sa ohromné ručanie. Plamene sviečok v lampášikoch na stenách sa rokmitali, sotva sa plamienok udržal. Boli to obri. Kričali na plné hrdlo. Asi preto, že sa tešili, že konečne našli Cassiin zámok. „Rýchlo princezná! Schovaj sa vo svojej komnate a my sa o nich postaráme“ kričali škriatkovia. „Rozhodne nie! Budem proti obrom bojovať!“ odhodlane vykríkla princezná. Na zámku všetci zaujali svoje pozície. Z hradných múrov zámku strieľali z katapultov veľké škoricové gule. Tie narážali do rozbehnutých obrov, ale nezastavilo ich to. Princezná mávala paličkou a posielala na obrov veľké škoricové siete, ktoré ich zväzovali. Avšak aj, z tých sa vedeli obri dostať. Napokon dobehli až k zámku. Silnými údermi prerazili brány a vbehli do zámku. Princezná pohotovo zareagovala a predstúpila pred nich. „Viem, prečo ste prišli. Chcete mňa. Tak si ma vezmite, ale mojim škriatkov neubližujte“ hrdinsky sa Cassia vzdávala. Jeden z obrov natiahol svoju obrovskú ruku, chytil princeznú a hodil ju do vreca na svojom pleci. Natešení obri opustili zámok. Škriatkovia boli bezmocní a nevedeli ako premôcť obrov. Obri vzali princeznú do svojho nie príliš pohodlného domova v sopečnom krátery. Zatvorili ju do klietky a tú zavesili na strop. Cassia nevyronila ani jednu slzu. Nebála sa a zostávala statočná. Posadila sa a premýšľala.  „Cssss, cssss“ odrazu sa ozvalo zo susednej klietky, ktorá bola celá pohltená v tme. „Cssscsss. Kto si? Aj teba uniesli obri?“ prehovoril tichý hlas. „Áno uniesli. Ale nebojím sa. Som princezná Cassia“ hrdo zvolala. Nastalo ticho. „A vy ste kto? V tej tme vás vôbec nevidím“ pýta sa Cassia. Stále ticho. „Hej, ste tam?“ pýta sa ďalej. Spoza tmavej klietky vykukli dve hlavy a prehovorili: „Len jedna princezná na svete sa volá Cassia. A to je naša dcéra“. Ale princezná Cassia ich tiež hneď spoznala: „mama, otec! Ste to vy?“. Slzy šťastia tiekli na oboch stranách. Áno, boli to Cassiini stratení rodičia, ktorých pred rokmi uniesli obri. Celý čas ich tam nútili vyrábať škoricu, ktorú tak milovali. Na ďalší deň obri vzali Cassiu a jej rodičov  a nútili ich vyrábať obľúbené dobroty. Boli veľmi vyčerpaní, pretože obri im nedopriali žiaden oddych. Medzitým obri zajali mladého princa zo zámku modrých šľachticov. Ten však škoricu vyrábať nevedel, a tak sa obri rozhodli, že ho zjedia na raňajky. Cassia si uvedomovala, že musí zachrániť svojich rodičov, seba, ale aj toho neznámeho princa. Večer, keď ich obri opäť pozatvárali do klietok sa podarilo Casii na pár sekúnd získať kľúč od klietky. Otlačila ho do malého kúska blata a rýchlo vrátila späť. Obri ich zatvorili a zamkli. Cassia si v klietke do odtlačku z blata vyčarovala škoricu, ktorá jej vytvarovala presnú kópiu kľúča. Hneď ako obri zaspali, vložila svoj škoricový kľúč do zámku a otvorila si klietku. Preliezla ku svojim rodičom a vyslobodila ich. Napokon sa vyšplhala aj do kuchyne, ku klietke mladého princa. „Kto si? „Pýta sa Cassia. „Som Theo. Ale prosím rýchlo ma odtiaľto dostaň, potom ti o sebe poviem viac“ naliehal vystrašený princ. Cassia vyslobodila aj jeho. Všetci sa po špičkách snažili uniknúť okolo spiacich obrov a všade bolo úplné ticho. Malé nožičky nevydávali žiadny zvuk. „Báááác!“ nešikovný princ zakopol o zhodil lampášik priamo na nos jedného z obrov. „Ááááá, čo to bolo? Hééééj, bratia vstávajte, utekajú nám raňajky a škoricoví otroci“ kričal nahnevaný obor. „Rýchlo bežte k otvoru v skale. Je to malý tunel, takže ním obri neprejdú a ja vás dobehnem“ kričala Cassia, ktorá sa rozbehla opačným smerom priamo ku kráteru sopky. Rodičia a princ vybehli z krátera a Cassia vytvorila asi najväčšiu škoricovú guľu vo svojom živote. Zamávala paličkou a veľká guľa mierila priamo do stredu sopky. „Búúúúm“ obrovská explózia. Sopka sa začala otriasať. Cassia bežala von, aby mohla uniknúť. Celý kráter sa totiž chystal spadnúť. Kamene začali padať a podlaha sa uvoľňovala. Cassia vyletela von, a len čo stihla položiť nohu na zem, sopku zavalili kamene, ktoré uväznili obrov vo vnútri. Cassia, jej rodičia a nešikovný princ boli v bezpečí. Rodičia sa vrhli na Cassiu a objímali sa dlhú chvíľu. Tešili sa, že sú opäť spolu. „Poďte do môjho zámku a odteraz budeme žiť spolu“ navrhla Cassia. „A ty neznámy princ si mi sľúbil, že mi o sebe porozprávaš viac. Poď, pozývam ťa k nám na trošku škoricových dobrôt„ povedala vysmiata princezná. Samozrejme, že mladý Theo dlho neváhal a šiel. Bol Cassii nesmierne vďačný za záchranu.

Spoločne dorazili do zámku. Mladý princ sa rozhodol, že sa zdrží dlhšie, pretože mu princezná Cassia padla do oka. Rovnako aj princeznej Cassii bol princ Theo sympatický, a tak ho nesmelo požiadala, aby ešte zostal a mohli sa viac skamarátiť.

Predstav si niečo krásne. Niečo naozaj veľmi pekné, čo sa ti najviac páči. Už myslíš na niečo krásne? Presne takto krásna je princezná Cassia. Ale krása nie je to jediné, čo ju zdobí. Je tiež veľmi múdra a statočná.

Princezná Cassia nosí dlhé škoricovo-zlaté šaty, ktoré sa trblietajú v celom zámku. Vlasy jej vejú v škoricovej farbe a jej škoricovo-hnedé oči sú sladké až na zjedenie. Prečo toľko škoricovej farby na takto krásnej princeznej? Nie je to náhoda. Princezná Cassia je z polovice človek a z polovice škoricová vila. V ruke nosí malú paličku ukončenú hviezdou, z ktorej rozprašuje kúzelnú škoricu. Veru, kto je v jej blízkosti, ten si pomaškrtí. A presne takto sladko si spolu s princeznou žijú malý škriatkovia. Poviem vám najprv niečo o zámku, v ktorom žili. „Mňam.“ To je asi najpresnejší opis zámku. Ak by ste spoza obláčika vykukli na princeznin zámok, určite by ste sa zalizovali. Celý zámok bol totiž postavený zo sladkej škorice. Princezná Cassia si zámok sama navrhla a stavebné škoricovo-cukrové kocky si tiež sama vytvorila. A 16 škriatkov jej pomáhalo tento sladký zámok postaviť. Samozrejme sa pri ich práci nejaké tie škoricové tehly stratili. Ani vám nemusím hovoriť, kde zmizli. Samozrejme, že si na nich pochutnávali škriatkovia, ale nečudo, boli to naozaj sladké škoričáky.  A odkiaľ boli škriatkovia, ktorí pre Cassiu pracovali? Neboli to jej poddaní, ale jej priatelia. Princezná ich totiž zachránila, keď im ich skromný príbytok zničila zlá čarodejnica Calypso. Dva-krát sa ohnala škoricovou paličkou a uväznila čarodejnicu do škoricového sarkofágu. Snáď je ešte dodnes tam a neutiekla. Škriatkovia si Cassiu obľúbili a rozhodli sa jej odmeniť tým, že jej postavia zámok. Cassia si škriatkov tiež obľúbila, a veru dobre sa im spolu žije. Ibaže k princezne by sa hodil aj princ, ale ona žiadneho nemá. Nevadí. Nejaký sa raz musí nájsť. Zámok sa vypínal v slnečnom údolí, kde vládol pokoj a mier. Až do dňa, kedy sa škriatok Stef vrátil z obhliadky lesa celý vydesený. Ledva lapal po dychu, nevedel ani hovoriť. „Prince…. Prince… Princezná!“ zadychčaný volal. „Musím vám niečo súrne povedať. “Cassia pristúpila ku Stefovi a podala mu ruku. „Čože ťa tak vydesilo, môj milý?“ pýta sa. „Tam…tam..tam vonku. Videl som stopy veľké ako 16 škriatkov pokope. Nie, nie. Stopy boli veľké asi ako 32 škriatkov pokope“ vyplašeným hlasom a s hrôzou v očiach vysvetľoval. Princezná Cassia sa postavila a dobehla k oknu. Dívala sa von. „Si si istý tým, čo si videl Stef?“ opýtala sa. „Áno, určite“ kričí Stef. Princezná Cassia sa otočila smerom k svojim škriatkom a hovorila: „priatelia, to musia byť stopy obrov. Som o tom presvedčená. Keď som bola malá, mojich rodičov mi uniesli obri, ktorí žijú na vrchole veľkej sopky niekde na rovníku. Mojich rodičov som odvtedy už nikdy nevidela. Obri milovali škoricové dobroty, a preto ich uniesli. Určite si prídu aj pre mňa“ vysvetľovala. „Neboj sa princezná, my ťa nedáme“ vykrikovali statoční škriatkovia.  „Hlupáčikovia moji, ste zlatí, ale sami proti obrom nič nezmôžete“. A len čo to dopovedala, ozvalo sa ohromné ručanie. Plamene sviečok v lampášikoch na stenách sa rokmitali, sotva sa plamienok udržal. Boli to obri. Kričali na plné hrdlo. Asi preto, že sa tešili, že konečne našli Cassiin zámok. „Rýchlo princezná! Schovaj sa vo svojej komnate a my sa o nich postaráme“ kričali škriatkovia. „Rozhodne nie! Budem proti obrom bojovať!“ odhodlane vykríkla princezná. Na zámku všetci zaujali svoje pozície. Z hradných múrov zámku strieľali z katapultov veľké škoricové gule. Tie narážali do rozbehnutých obrov, ale nezastavilo ich to. Princezná mávala paličkou a posielala na obrov veľké škoricové siete, ktoré ich zväzovali. Avšak aj, z tých sa vedeli obri dostať. Napokon dobehli až k zámku. Silnými údermi prerazili brány a vbehli do zámku. Princezná pohotovo zareagovala a predstúpila pred nich. „Viem, prečo ste prišli. Chcete mňa. Tak si ma vezmite, ale mojim škriatkov neubližujte“ hrdinsky sa Cassia vzdávala. Jeden z obrov natiahol svoju obrovskú ruku, chytil princeznú a hodil ju do vreca na svojom pleci. Natešení obri opustili zámok. Škriatkovia boli bezmocní a nevedeli ako premôcť obrov. Obri vzali princeznú do svojho nie príliš pohodlného domova v sopečnom krátery. Zatvorili ju do klietky a tú zavesili na strop. Cassia nevyronila ani jednu slzu. Nebála sa a zostávala statočná. Posadila sa a premýšľala.  „Cssss, cssss“ odrazu sa ozvalo zo susednej klietky, ktorá bola celá pohltená v tme. „Cssscsss. Kto si? Aj teba uniesli obri?“ prehovoril tichý hlas. „Áno uniesli. Ale nebojím sa. Som princezná Cassia“ hrdo zvolala. Nastalo ticho. „A vy ste kto? V tej tme vás vôbec nevidím“ pýta sa Cassia. Stále ticho. „Hej, ste tam?“ pýta sa ďalej. Spoza tmavej klietky vykukli dve hlavy a prehovorili: „Len jedna princezná na svete sa volá Cassia. A to je naša dcéra“. Ale princezná Cassia ich tiež hneď spoznala: „mama, otec! Ste to vy?“. Slzy šťastia tiekli na oboch stranách. Áno, boli to Cassiini stratení rodičia, ktorých pred rokmi uniesli obri. Celý čas ich tam nútili vyrábať škoricu, ktorú tak milovali. Na ďalší deň obri vzali Cassiu a jej rodičov  a nútili ich vyrábať obľúbené dobroty. Boli veľmi vyčerpaní, pretože obri im nedopriali žiaden oddych. Medzitým obri zajali mladého princa zo zámku modrých šľachticov.



Ten však škoricu vyrábať nevedel, a tak sa obri rozhodli, že ho zjedia na raňajky. Cassia si uvedomovala, že musí zachrániť svojich rodičov, seba, ale aj toho neznámeho princa. Večer, keď ich obri opäť pozatvárali do klietok sa podarilo Casii na pár sekúnd získať kľúč od klietky. Otlačila ho do malého kúska blata a rýchlo vrátila späť. Obri ich zatvorili a zamkli. Cassia si v klietke do odtlačku z blata vyčarovala škoricu, ktorá jej vytvarovala presnú kópiu kľúča. Hneď ako obri zaspali, vložila svoj škoricový kľúč do zámku a otvorila si klietku. Preliezla ku svojim rodičom a vyslobodila ich. Napokon sa vyšplhala aj do kuchyne, ku klietke mladého princa. „Kto si? „Pýta sa Cassia. „Som Theo. Ale prosím rýchlo ma odtiaľto dostaň, potom ti o sebe poviem viac“ naliehal vystrašený princ. Cassia vyslobodila aj jeho. Všetci sa po špičkách snažili uniknúť okolo spiacich obrov a všade bolo úplné ticho. Malé nožičky nevydávali žiadny zvuk. „Báááác!“ nešikovný princ zakopol o zhodil lampášik priamo na nos jedného z obrov. „Ááááá, čo to bolo? Hééééj, bratia vstávajte, utekajú nám raňajky a škoricoví otroci“ kričal nahnevaný obor. „Rýchlo bežte k otvoru v skale. Je to malý tunel, takže ním obri neprejdú a ja vás dobehnem“ kričala Cassia, ktorá sa rozbehla opačným smerom priamo ku kráteru sopky. Rodičia a princ vybehli z krátera a Cassia vytvorila asi najväčšiu škoricovú guľu vo svojom živote. Zamávala paličkou a veľká guľa mierila priamo do stredu sopky. „Búúúúm“ obrovská explózia. Sopka sa začala otriasať. Cassia bežala von, aby mohla uniknúť. Celý kráter sa totiž chystal spadnúť. Kamene začali padať a podlaha sa uvoľňovala. Cassia vyletela von, a len čo stihla položiť nohu na zem, sopku zavalili kamene, ktoré uväznili obrov vo vnútri. Cassia, jej rodičia a nešikovný princ boli v bezpečí. Rodičia sa vrhli na Cassiu a objímali sa dlhú chvíľu. Tešili sa, že sú opäť spolu. „Poďte do môjho zámku a odteraz budeme žiť spolu“ navrhla Cassia. „A ty neznámy princ si mi sľúbil, že mi o sebe porozprávaš viac. Poď, pozývam ťa k nám na trošku škoricových dobrôt„ povedala vysmiata princezná. Samozrejme, že mladý Theo dlho neváhal a šiel. Bol Cassii nesmierne vďačný za záchranu.

Spoločne dorazili do zámku. Mladý princ sa rozhodol, že sa zdrží dlhšie, pretože mu princezná Cassia padla do oka. Rovnako aj princeznej Cassii bol princ Theo sympatický, a tak ho nesmelo požiadala, aby ešte zostal a mohli sa viac skamarátiť.




Zahraj sa kvíz o rozprávke

1. Ako sa volala škoricová princezná?

a) Škoričika
b) Cassia
c) Stef

 

2. Koľko škriatkov žilo na zámku s princeznou?

a) 1
b) 7
c) 16

 

3. Kto uniesol princeznú?

a) škiratkovia
b) obri
c) mimozemšťania

 

4. Ako sa volal princ, ktorého obri tiež uniesli?

a) Marko
b) Stef
c) Theo

 

5. Koho stretla Cassia v klietke vedľa nej?

a) rodičov
b) škriatkov
c) netopiera

 

6. Ako sa princezná dostala von z klietky?

a) zachránil ju princ Theo
b) obri ju pustili
c) vyrobila si otlačok kľuča

 

7. Kto pri úteku prebudil obrov?

a) zprinc Theo, ktorý zakopol
b) princezná si kýchla
c) jej rodičia sa hlasno smiali

 

Správne odpovede:
1b, 2c. 3b, 4c, 5a, 6c, 7a

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂