Poklad Avavarov

Poklad Avavarov je príbeh o poklade, ktorý ešte nikto nevidel. Každý kto sa na poklad pozrel skamenel. Aké tajomstvo skrýva poklad Avavarov?

Autor: Ján „Johny“ Zajac

Pridané: 23.1.2020

Dĺžka: Krátka rozprávka, 1 007 slov

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

 

V tichom oceáne, ďaleko od civilizácie, je nenápadný ostrov obkolesený skalami. Ich vysoké steny skrývajú život na tomto území. Je to domov pirátov.

Ostrov sa volá Kortusia. Na brehoch je 5 prístavov a jedno mestečko, v ktorom kotvia svoje lode piráti a trávia tu čas, ak práve nie sú na mori. Pijú pivo, tancujú zabávajú sa. Na Kortusii medzi nimi koluje množstvo pirátskych príbehov či legiend obávaných príšerách a drakoch, ale aj o pokladoch. Jeden príbeh o poklade je však veľmi záhadný. Je o poklade kapitána Van Grossenhona.

Ide vraj o ten najúžasnejší na svete, ktorý skrýva to najžiarivejšie zlato a drahokamy priamo z vesmíru. Kapitán Van Grossenhon ho však so svojou posádkou ukradol dávnemu kmeňu Avavarov, ktorí naň uvalili kliatbu, ktorá spôsobuje, že každý kto sa na poklad pozrie, skamenie. To sa stalo aj kapitánovi Van Grossenhonovi. Avavari boli kmeňom, ktorý vraj vedel cestovať do vzdialeného vesmíru.

Jedného dňa na ostrov Kortusia prišiel pirát, ktorý sa začal o tento poklad zaujímať. Mal zjazvenú tvár namiesto ruky zlatý hák. Hovoril si kapitán Johny Darius. Vypytoval sa na poklad po celom ostrove. Bol to zdatný pirát, no veľmi arogantný. Jedného večera sa kapitán Darius vypytoval  v krčme pri pive, až ho začul staručký pirát so sivou bradou až po zem a drevenou nohou. „Ty hľadáš poklad Avavarov?“ opýtal sa. „Áno!“ rázne odvetil kapitán Darius. Starec vzal kapitána za plece a pozval ho k sebe domov na rum.  Keď prišli do jeho príbytku, naliali si veľký pohár. Starý pirát začal vysvetľovať: „Tento poklad ešte nikto nikdy nevidel. Každý, kto sa naň pozrel, premenil sa na kamennú sochu. Ukradol ho kapitán Van Grossenhon so svojou posádkou kmeňu Avavarov. Šaman z kmeňa uvalil na poklad kliatbu  a kapitán Van Grossenhon skamenel,“ vysvetlil starec. „Ale ako sa dá kliatba zrušiť?“ vyzvedal kapitán Darius. „Je tu jedna možnosť. Kmeň Avavarov zanechal papyrus, na ktorom sa píše, ako kliatbu zvrátiť,“ dodal starec. „Tak mi ju prezraďte,“ teší sa kapitán Darius. „Musíš vliezť do hrobky šamana Avavarov a nájsť malú urnu, v ktorej je schovaný papyrus, na ktorom je napísané zaklínadlo. Ale to nie je všetko. Musíš papyrus pokropiť vodou z prameňa, ktorý vyviera len na jedinom mieste na svete – v Antarktíde. Všetky pramene tam zamrznú na hrubý ľad, len tento jeden je živý. Keď budeš mať papyrus a vodu z prameňa, musíš trikrát vysloviť zaklínadlo a pokropiť papyrus touto vodou,“ povedal starý pirát. „Ale kde nájdem poklad?“ opýtal sa kapitán Darius. Starec mu podal kompas, ktorý poznal cestu  k pokladu. Ten totiž žiari tak silno, že k nemu smeroval aj tento kompas, ktorý kedysi patril Van Grossenhonovi. Kapitán Dariussi ho vzal a utekal na svoju loď. Zobudil posádku a prikázal im doplniť zásoby a vyraziť na more. A tak loď kapitána Dariusa vyplávala.

Najprv sa rozhodol vybrať do Antarktídy a nabrať vodu z prameňa. Ako sa však približovali, zima bola tuhšia a tuhšia. Plachty zamrzli a paluba lode bola pokrytá ľadom. Teplota bola – 60 stupňov a oceán bol zamrznutý. Kapitán Darius vzal zo sebou dvoch mužov a kráčali pešo po ľade. Nohy mali omrznuté, na fúzoch dlhé cencúle. Keď si mysleli, že to už nezvládnu, začuli čľapotanie vody. Rozbehli sa za zvukom a našli malý prameň, z ktorého vyvierala voda, ktorá nemrzla. Rýchlo nabrali jednu fľašu a utekali späť na loď. Keď sa vrátili, boli taký premrznutí, že si necítili ani ruky ani nohy, ba ani nos. Mali však vodu z prameňa. Vybrali sa späť na more do teplejších krajov na ostrov, kde kedysi žili Avavari. Nechali loď na pobreží a na člne preplávali k ostrovu. Dlhé hodiny hľadali hrobku šamana, až jeden člen posádky zbadal nenápadnú skalu na vrchole hory. Vyliezli k nej a hľadali vchod do jaskyne. Čoskoro ho našli. Darius trikrát zabúchal na veľký balvan, ktorý bol vstupom do jaskyne. Balvan sa odvalil. Kapitán aj so svojou posádkou vstúpil dnu. Vedeli, že to je hrobka šamana. Kráčali čoraz hlbšie do podzemia, až natrafili na sarkofág. Na ňom boli položené zlaté mince, šperky, zlatý kalich a mala čierna urna. Darius ju vzal  do ruky a otvoril. Vo vnútri bol papyrus s krátkym zaklínadlom: „El goldktokradyubudtukam.“ Bolo to napísané v jazyku Avavarov. Kapitán ho schoval do vrecka a s posádkou sa ponáhľali späť na svoju loď. Opäť vyrazili na more.

Darius vytiahol kompas od starca. Ten sa roztočil a ukázal jasný smer. Plavili sa tri dni a tri noci. Napokon pred sebou zbadali pevninu. Kapitán Darius prikázal posádke, aby sa vyzbrojili, ak by náhodou poklad strážil ešte niekto ďalší. Zosadli na čln a preplávali na ostrov. Na ostrove bol len piesok a malý kamenný vstup do podzemia. Schádzali dole, hlbšie a hlbšie. Tmavá chodba ich doviedla pred malé podzemné jazero. Vôkol bolo niekoľko desiatok kamenných sôch. Boli to piráti, ktorí skameneli pri pohľade na poklad. Kapitán Darius sa však ani na chvíľočku nezačal báť. Vytiahol papyrus a začal hlasno čítať: „El goldktokradyubudtukam, El goldktokradyubudtukam, El goldktokradyubudtukam.“ A začal papyrus kropiť vodou z prameňa z Antarktídy. Po chvíľke ticha sa začala otriasať celá jaskyňa. Úlomky skál padali na posádku. Z vody vystriekol veľký gejzír a na hladinu vyplávala drevená truhlica.  Nachádzal sa v nej poklad Avavarov. Všetci zostali trpko stáť. Kapitán Johny Darius vytiahol truhlicu z vody a položil ju na kameň. Rozbil zámok a otvoril ju. Z jej útrob vystrelila silná žiara zlatej farby, ktorú ani nemožno opísať a rozžiarila celú jaskyňu, akoby bol deň. Kapitán Darius sa pozrel na poklad.  V sekunde celý skamenel a stala sa z neho socha. Posádka ostala bez slova. Nerozumeli, čo sa stalo, veď postup rušenia kliatby predsa dodržali a predsa Darius skamenel. Posádka sa vystrašene rozbehla späť k svojej lodi. Truhlica s pokladom sa ponorila späť pod hladinu jazera.

 Poklad Avavarov je opäť ukrytý pod vodou. Nikto dodnes nevie,  ako poklad vyzerá. Každý, kto sa naň pozrel, v okamihu skamenel. Ale prečo zaklínadlo nefungovalo a podobný osud zastihol aj kapitána Johnyho Daria? Avavarovia boli veľmi prefíkaný kmeň. Svoj poklad chceli dobre ochrániť. Vedeli, že ak niekto dokáže vojsť do hrobky niekoho iného, nebude to dobrý človek. Takýto človek si ich poklad nezaslúžil. A to je dôvod prečo zaklínadlo nefungovalo. Kliatba zostava nevyriešená a poklad dodnes záhadou.

V tichom oceáne, ďaleko od civilizácie, je nenápadný ostrov obkolesený skalami. Ich vysoké steny skrývajú život na tomto území. Je to domov pirátov.

Ostrov sa volá Kortusia. Na brehoch je 5 prístavov a jedno mestečko, v ktorom kotvia svoje lode piráti a trávia tu čas, ak práve nie sú na mori. Pijú pivo, tancujú zabávajú sa. Na Kortusii medzi nimi koluje množstvo pirátskych príbehov či legiend obávaných príšerách a drakoch, ale aj o pokladoch. Jeden príbeh o poklade je však veľmi záhadný. Je o poklade kapitána Van Grossenhona.

Ide vraj o ten najúžasnejší na svete, ktorý skrýva to najžiarivejšie zlato a drahokamy priamo z vesmíru. Kapitán Van Grossenhon ho však so svojou posádkou ukradol dávnemu kmeňu Avavarov, ktorí naň uvalili kliatbu, ktorá spôsobuje, že každý kto sa na poklad pozrie, skamenie. To sa stalo aj kapitánovi Van Grossenhonovi. Avavari boli kmeňom, ktorý vraj vedel cestovať do vzdialeného vesmíru.

Jedného dňa na ostrov Kortusia prišiel pirát, ktorý sa začal o tento poklad zaujímať. Mal zjazvenú tvár namiesto ruky zlatý hák. Hovoril si kapitán Johny Darius. Vypytoval sa na poklad po celom ostrove. Bol to zdatný pirát, no veľmi arogantný. Jedného večera sa kapitán Darius vypytoval  v krčme pri pive, až ho začul staručký pirát so sivou bradou až po zem a drevenou nohou. „Ty hľadáš poklad Avavarov?“ opýtal sa. „Áno!“ rázne odvetil kapitán Darius. Starec vzal kapitána za plece a pozval ho k sebe domov na rum.  Keď prišli do jeho príbytku, naliali si veľký pohár. Starý pirát začal vysvetľovať: „Tento poklad ešte nikto nikdy nevidel. Každý, kto sa naň pozrel, premenil sa na kamennú sochu. Ukradol ho kapitán Van Grossenhon so svojou posádkou kmeňu Avavarov. Šaman z kmeňa uvalil na poklad kliatbu  a kapitán Van Grossenhon skamenel,“ vysvetlil starec. „Ale ako sa dá kliatba zrušiť?“ vyzvedal kapitán Darius. „Je tu jedna možnosť. Kmeň Avavarov zanechal papyrus, na ktorom sa píše, ako kliatbu zvrátiť,“ dodal starec. „Tak mi ju prezraďte,“ teší sa kapitán Darius. „Musíš vliezť do hrobky šamana Avavarov a nájsť malú urnu, v ktorej je schovaný papyrus, na ktorom je napísané zaklínadlo. Ale to nie je všetko. Musíš papyrus pokropiť vodou z prameňa, ktorý vyviera len na jedinom mieste na svete – v Antarktíde. Všetky pramene tam zamrznú na hrubý ľad, len tento jeden je živý. Keď budeš mať papyrus a vodu z prameňa, musíš trikrát vysloviť zaklínadlo a pokropiť papyrus touto vodou,“ povedal starý pirát. „Ale kde nájdem poklad?“ opýtal sa kapitán Darius. Starec mu podal kompas, ktorý poznal cestu  k pokladu. Ten totiž žiari tak silno, že k nemu smeroval aj tento kompas, ktorý kedysi patril Van Grossenhonovi. Kapitán Dariussi ho vzal a utekal na svoju loď. Zobudil posádku a prikázal im doplniť zásoby a vyraziť na more. A tak loď kapitána Dariusa vyplávala.

Najprv sa rozhodol vybrať do Antarktídy a nabrať vodu z prameňa. Ako sa však približovali, zima bola tuhšia a tuhšia. Plachty zamrzli a paluba lode bola pokrytá ľadom. Teplota bola – 60 stupňov a oceán bol zamrznutý. Kapitán Darius vzal zo sebou dvoch mužov a kráčali pešo po ľade. Nohy mali omrznuté, na fúzoch dlhé cencúle. Keď si mysleli, že to už nezvládnu, začuli čľapotanie vody. Rozbehli sa za zvukom a našli malý prameň, z ktorého vyvierala voda, ktorá nemrzla. Rýchlo nabrali jednu fľašu a utekali späť na loď. Keď sa vrátili, boli taký premrznutí, že si necítili ani ruky ani nohy, ba ani nos. Mali však vodu z prameňa. Vybrali sa späť na more do teplejších krajov na ostrov, kde kedysi žili Avavari. Nechali loď na pobreží a na člne preplávali k ostrovu. Dlhé hodiny hľadali hrobku šamana, až jeden člen posádky zbadal nenápadnú skalu na vrchole hory. Vyliezli k nej a hľadali vchod do jaskyne. Čoskoro ho našli. Darius trikrát zabúchal na veľký balvan, ktorý bol vstupom do jaskyne. Balvan sa odvalil. Kapitán aj so svojou posádkou vstúpil dnu. Vedeli, že to je hrobka šamana. Kráčali čoraz hlbšie do podzemia, až natrafili na sarkofág. Na ňom boli položené zlaté mince, šperky, zlatý kalich a mala čierna urna. Darius ju vzal  do ruky a otvoril. Vo vnútri bol papyrus s krátkym zaklínadlom: „El goldktokradyubudtukam.“ Bolo to napísané v jazyku Avavarov. Kapitán ho schoval do vrecka a s posádkou sa ponáhľali späť na svoju loď. Opäť vyrazili na more.



Darius vytiahol kompas od starca. Ten sa roztočil a ukázal jasný smer. Plavili sa tri dni a tri noci. Napokon pred sebou zbadali pevninu. Kapitán Darius prikázal posádke, aby sa vyzbrojili, ak by náhodou poklad strážil ešte niekto ďalší. Zosadli na čln a preplávali na ostrov. Na ostrove bol len piesok a malý kamenný vstup do podzemia. Schádzali dole, hlbšie a hlbšie. Tmavá chodba ich doviedla pred malé podzemné jazero. Vôkol bolo niekoľko desiatok kamenných sôch. Boli to piráti, ktorí skameneli pri pohľade na poklad. Kapitán Darius sa však ani na chvíľočku nezačal báť. Vytiahol papyrus a začal hlasno čítať: „El goldktokradyubudtukam, El goldktokradyubudtukam, El goldktokradyubudtukam.“ A začal papyrus kropiť vodou z prameňa z Antarktídy. Po chvíľke ticha sa začala otriasať celá jaskyňa. Úlomky skál padali na posádku. Z vody vystriekol veľký gejzír a na hladinu vyplávala drevená truhlica.  Nachádzal sa v nej poklad Avavarov. Všetci zostali trpko stáť. Kapitán Johny Darius vytiahol truhlicu z vody a položil ju na kameň. Rozbil zámok a otvoril ju. Z jej útrob vystrelila silná žiara zlatej farby, ktorú ani nemožno opísať a rozžiarila celú jaskyňu, akoby bol deň. Kapitán Darius sa pozrel na poklad.  V sekunde celý skamenel a stala sa z neho socha. Posádka ostala bez slova. Nerozumeli, čo sa stalo, veď postup rušenia kliatby predsa dodržali a predsa Darius skamenel. Posádka sa vystrašene rozbehla späť k svojej lodi. Truhlica s pokladom sa ponorila späť pod hladinu jazera.

 Poklad Avavarov je opäť ukrytý pod vodou. Nikto dodnes nevie,  ako poklad vyzerá. Každý, kto sa naň pozrel, v okamihu skamenel. Ale prečo zaklínadlo nefungovalo a podobný osud zastihol aj kapitána Johnyho Daria? Avavarovia boli veľmi prefíkaný kmeň. Svoj poklad chceli dobre ochrániť. Vedeli, že ak niekto dokáže vojsť do hrobky niekoho iného, nebude to dobrý človek. Takýto človek si ich poklad nezaslúžil. A to je dôvod prečo zaklínadlo nefungovalo. Kliatba zostava nevyriešená a poklad dodnes záhadou.

Zahraj sa. Nájdi 7 rozdielov:

Nenašiel si všetky rozdiely? Tu je mala nápoveda: n a trihlici pribudla malá minca, na zlatom rohu truhlici pribudli čierne bodky, pánty na truhličke nie sú rovnaké, v ľavo hore sa stratil jeden trčiací kameň, v ľavej časti pri kameni pribudol biely škrabanec, na truhličke pribudol škrabanec, v pravo dole pribudol nápis GOLD.

Zahraj sa kvíz o rozprávke

1. Ako sa volal ostrov, kde kotvili svoje lode piráti?

a) Čierny ostrov
b) Karibik
c) Kortusia

 

2. Ako sa nazýval kmeň, ktrému patril poklad?

a) Avavari
b) Apačovia
c) Gargani

 

3. Ako sa volal pirát, ktorý prišiel na ostrov hľadať poklad?

a) Čierny pirát
b) John Darius
c) Posto Suchus

 

4. Kde vyvieral prameň, ktorý nikdy nezamrzol?

a) na Aljaške
b) na Severnom póle
c) v Antarktíde

 

5. Na čom bolo napísané zaklínadlo?

a) na dreve
b) na papyruse
c) na stene v jaskyni

 

6. Prečo nikto nevie, ako vyzerá poklad Avavarov?

a) lebo pri pohľade na pokald každy skamenel
b) lebo neexistuje
c) lebo je neviditeľný

 

7. Koľko krat zabúchal Darius na balvan, pred vstupom do jaskyne?

a) 3
b) 6
c) 9

 

Správne odpovede:
1c, 2a. 3b, 4c, 5b, 6a, 7a

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂