Orlia láska

V horskej divočine sa na vysokom strome práve zrodil nový život. Orlia matka sedela dlhé dni v hniezde na svojom milovanom vajci, z ktorého sa dnes vyliahol malý orol.

Jemné štebotanie čerstvo narodeného orlíčaťa sa ozýva celou horou, akoby sa chcel nový prírastok všetkým pozdraviť. Na chvíľku sa zdalo, že mu celý les tlieska. Poskakujúce vetvičky stromov pod vplyvom vetra vydávali hlasitý aplauz.

Orlia matka vyletela z hniezda, aby zaobstarala potravu pre mladého orla. Po chvíľke sa vždy vrátila a v zobáku niesla chutný úlovok. Malé dážďovky, myši či hraboše. Mladý orol totiž potreboval veľký príjem potravy. Vďaka starostlivej mame rástol a mocnel. Jedného dňa sa orlia matka vracala k hniezdu, tak ako zvyčajne. V zobáku držala niekoľko dážďoviek. Mladý orol ju nedočkavo sledoval. Ale v pozadí spozoroval veľké auto, ktoré ako keby jeho mamu sledovalo. Po chvíľke auto zastavilo. Niekoľko ľudí vystúpilo von a vytiahlo pušky. Namierili ich na orliu matku a uspávacou šípkou ju zostrelili. Nestihla už doletieť do hniezda. Mladý orol nešťastne pískal, čo mu hrdlo stačilo. Ale orlia matka padla do zajatia. Ľudia s puškami ju zviazali, vložili do vrecka a rýchlo hodili do auta. Mladý orol zostal sám. Nevedel ešte ani lietať, keďže ho to mama ešte nestihla naučiť. Nemohol teda ani zletieť dole zo stromu, aby si zaobstaral potravu. Práve sa začal jeho boj o holý život.

Rýchlo si uvedomil, že ak sa nenaučí lietať, nebude môcť loviť a zomrie. Vykročil teda odvážne z hniezda na jeho okraj a zadíval sa dole. Bol to nesmierne vysoký strom na skalnatom útese. Pohľad dole bol naozaj ohromujúci. Pozrel sa na svoje ľavé krídlo a potom krátko na pravé krídlo a potom s nimi nemotorne zatrepotal. Spravil krok späť a vrátil sa do hniezda. Schúlil sa do klbka a zaspal. Po niekoľkých hodinách sa však zobudil so silnými bolesťami v bruchu. Bol taký hladný, že ho začali sužovať silné kŕče. Opäť vykročil na okraj hniezda a zadíval sa na desivú výšku. „Ak sa ale neodvážim, zomriem tu od hladu,“ zašomral si nahlas. Pravou nohou spravil krok vpred a skočil. Letel strmhlav z obrovskej výšky. Svojimi malými nemotornými krídlami začal trepotať, ale namiesto lietania sa len otáčal dookola a padal strmhlav dole. Vo veľkej rýchlosti sa blížil priamo k zemi. Takýto tvrdý náraz by zrejme neprežil.

Naposledy vložil celú svoju energiu do mávania krídlami. Asi dva metre nad zemou mladý orol začal konečne lietať. Jeho krídla a inštinkt ho nezradili. Nabral podtlak a vyletel späť hore. „Úchvatné! Ja letím! Dokázal som to!“ Mladý, nemotorný orol to dokázal. Nebol to síce hneď ukážkový let, ale udržal sa vo vzduchu. S veľkou námahou sa dostal späť do hniezda. Posadil sa v hniezde a bol na seba hrdý, že to dokázal. Krídlami sa chytil za svoje brucho, ktoré ho neprestávalo bolieť. Bol stále veľmi hladný. Navyše, aj tento let ho stál príliš veľa energie. „Naučiť sa lietať je jedná vec, ale naučiť sa uloviť si večeru, to je už vec druhá,“ skonštatoval. Nestrácal teda čas. Prišiel opäť na okraj hniezda a bez váhania sa spustil dole. Rozprestrel majestátne krídla a letel. Tentokrát pohodlne zosadol na zem. Opatrne doskákal k najbližšej mláke a svojimi pazúrmi začal prehrabávať vlhkú zem. A podarilo sa! Našiel prvú dážďovku. A hneď na to ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu. Až sa najedol do sýtosti.

Musel sa sám naučiť lietať a loviť. To sú tie najzákladnejšie veci pre jeho prežitie v divočine. Mesiace ubehli ako voda a mladý orol vyrástol na veľkého a statného orla. Zaletel na jednu z najvyšších skál a díval sa na okolité kotliny a mestá. Hlavou mu išla len jediná myšlienka, alebo skôr spomienka. Nepretržite myslel na svoju mamu, ktorú pred rokmi zajali muži s puškami. Dnes bol už zdatný a silný. Rozprestrel krídla a vybral sa smerom k mestu. Cestou natrafil na stádo jeleňov, ktoré sa napájalo pri jazere, kde sa zastavil aj mladý orol. „Ahoj, orol, kamže letíš?“ opýtal sa ho vodca stáda. Mladý orol prehltol vodu, a potom kamennou tvárou odvetil: „Letím oslobodiť svoju mamu, ktorú pred rokmi zajali muži s puškami!“ Veľký jeleň prikývol hlavou a povedal: „Tí muži s puškami, to sú …