Odkaz vo fľaši

Bez vody by neexistoval ani život. Je to jedna z najvzácnejších prvkov v celom vesmíre. Ale robíme všetko dostatočne na to, aby sme túto cennosť ochránili? Malá Afra sa stretnutí s Matkou prírodou pokúsi zmeniť myslenie ľudí. Podarí sa jej to?

Autor: Johny Boundaries

Pridané: 20.3.2021

Dĺžka: Rozprávka pre detí, 1 036 slov

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

Odkaz vo fľaši

o Radka Matušková | audio nahrávka

Planéta Zem. Miesto pre najrôznejšie formy života. Je to náš domov, ktorý berieme ako samozrejmosť a má nám slúžiť. Ale správame sa k nášmu domovu rozumne? Chránime a vážime si ho? Alebo mu naše správanie škodí?

Afra je mladé dievča z chudobnej, ale šťastnej rodiny.  Miluje školu a sama založila školský krúžok, ktorý sa volá „Pomáhame svojej planéte“ . A ak práve nie je v škole, túla sa po lese so svojím najlepším štvornohým priateľom, jazvečíkom Jasperom. Spoločne spoznávajú prírodu a okolitý svet. Afra nemá veľa kamarátov, skôr si rozumie so zvieratkami.  Jedného dňa prišla zo školy, vzala Jaspera a šli sa túlať do lesa. Behali po známych chodníčkoch, ale dnes vybočili z cesty a vybrali vlastným smerom. Ako tak kráčali, začuli niekoho nariekať. Predierali sa hustým krovím a nasledovali plačúci hlas. Došli až k skalnatému útesu, kde na jeho kraji sedela starenka. Dívala sa na okolitú prírodu a nariekala. Bola celá nešťastná. Malá Afra si sadla na okraj skaly vedľa nej a prihovorila sa: „Ahoj starenka, čo sa ti stalo, prečo nariekaš?“ Starenka sa pozrela na Afru, položila jej ruku na koleno a riekla: „Si milá, že sa zaujímaš o smútok starej ženy. Som smutná z toho, že sa ubližuje môjmu dielu, ktoré som dlhé roky kúsok po kúsku budovala. Ale najviac ma trápi škaredé správanie sa k bezbranným stvoreniam, ktoré sa nevedia brániť. Je to veľmi smutné.“ “O čom to hovoríš?“ opýtala sa Afra. „Myslím tým všetky zvieratá, ktoré doplácajú na ľudskú krutosť,“ odpovedala starenka. „A aké dielo máš na mysli, ktoré si budovala dlhé roky?“ vypytuje sa naďalej malá Afra. „Pozri sa okolo seba. Na tú krásnu prírodu. Toto všetko som vybudovala za dlhé, dlhočízne roky. Tomuto všetkému som matkou,“ odvetila starenka so slzami v očiach. Afra sa zamyslela. Otočila sa a pozerala sa na okolitú prírodu, zatiaľ čo jej hlavou šli starenkine slová.  A potom jej to došlo: „Počkaj! Veď to by si musela byť matka príroda!“ vykríkla Afra a otočila hlavu späť k starenke, lenže ona tam už nebola. „Haló! Starenka, kde si? Haló, Matka príroda, kde si?!“ kričala Afra, ale starenka sa už nevrátila.

„Jasper, videl si to? To musela byť Matka príroda. A plakala preto, lebo my ľudia ničíme jej dielo. Myslela tým prírodu.  Veď, len sa pozri všade navôkol sú odhodené odpadky a po oblohe sa vznáša dym z áut a továrni,“ vysvetľuje Jasperovi, ktorý len zaštekal a vrtel chvostíkom.

„Sklamali sme Matku prírodu a ona je teraz nešťastná. Ale najhoršie na tom je to, že si sami ničíme vlastný domov! A ten je tak nenahraditeľný! Rozumieš tomu, Jasper?!“ rozčúlene vysvetľuje Afra malému Jasperovi.

„Musíme pomôcť Matke prírode a zachrániť náš domov! Poď Jasper!“ zavelila Afra . Dorazili domov, Jasper si ľahol do svojho pelechu a Afra si vzala papier a ceruzu. Začala si pripravovať zoznam vecí, ako sama prispeje k záchrane prírody. „Začnem viac šetriť vodu, lebo tej je na Zemi čoraz menej. Budem chodiť na bicykli a nie autom s rodičmi, a tak budem šetriť ovzdušie. A začnem nakupovať lokálne oblečenie, potraviny a zdravú kozmetiku, ktoré nevytvárajú nezničiteľný odpad a hlavne neboli vyrobené v neľudských podmienkach. „Ale sama svet nezachránim. Musím vyslať odkaz do sveta aj ostatným ľudom. Všetci musia pochopiť, že potrebujeme zmenu,“ premýšľala malá Afra. Ležala na posteli, Jasper sa na ňu pozeral a spoločne premýšľali. A po chvíli na to prišla. „Mám to!“ vykríkla tak hlasno, že aj Jasper vyskočil na nohy. Afra si obliekla obľúbenú MOONRISE bundu, vybehla von na záhradu a o chvíľu sa vrátila s vedrom plným kamienkov. Na každý jeden kameň začala písať odkaz. Trvalo jej to celú noc, aby napísala odkaz na tisícky kameňov. Ale najťažšia úloha ju čakala ráno. „Poď Jasper, musíme sa dostať do továrne s balenou vodou. Vytvoríme odkaz vo fľaši minerálky.“ Nasadla na bicykel, Jaspera posadila do košíka a vyrazili. Nenápadne sa dostali do areálu, kde sa plní minerálna voda do malých plastových fliaš, ktoré putujú do celého sveta. Na chrbte mala batoh s kameni a aj Jasper mal svoj. Na každom z kameňov bol napísaný krátky odkaz. Do každej jednej fľaše na výrobnej linke hodili jeden malý kameň s odkazom. Trvalo im to celý deň. Uťahaní sa vrátili konečne domov. Jasper ťahal jazyk po zemi a Afra ledva držala otvorené oči. Bez toho, aby sa umyli, ľahli si do postele a zaspali. Po dlhom spánku sa zobudili do slnečného rána. To už boli fľaše s vodou a odkazom na kameni rozposlané do celého sveta. „Jasper, musíme už len veriť, že ľudia nájdu náš odkaz a budú ho brať vážne,“ hovorila Afra pozerajúc sa na rozospatého Jaspera.

V ten deň si už po celom svete začali ľudia otvárať fľašu s minerálkou, ktorú si zakúpili v obchodoch. Po vypití fľaše našli malý kameň, na ktorom bol napísaný krátky odkaz: „Ak sa chceš napiť aj nabudúce, začni si vážiť matku prírodu.“ Odkaz vo fľaši v priebehu pár hodín obletel svet. Všetky veľké noviny písali o tomto odkaze, ktorý sa našiel na kameni vloženom vo fľaši s vodou. Celý svet diskutoval len o tom. A bolo to neskutočné! Ľuďom vo svete to otvorilo oči. Odrazu si všetci začali uvedomovať, že ak sa voči prírode nezačnú správať zodpovednejšie, môže sa stať, že prídu aj o takú vzácnosť ako je pitná voda. Malá Afra neverila, že jej odkaz, bude mať takýto ohlas. Netrvalo dlho a svet sa začal meniť, zvieratá už toľko netrpeli, ľudia prestali bezhlavo pustošiť prírodu, prestali jazdiť na autách so spaľovacím motorom, odpad triedila každá domácnosť a plastové výrobky už nikto nechcel kupovať.

Afra bola veľmi šťastná. Vzala Jaspera a vybrali sa do lesa, na skalnatý útes, kde predtým stretli starenku Matku prírodu. Dorazili na miesto a na okraji skaly opäť sedela starenka. Afra si k nej prisadla a spoločne sa dívali na krásu prírody. Starenka sa k Afre prihovorila: „Ty si na to prišla. Vedela si, že som Matka príroda. Pochopila si môj smútok a urobila si niečo, čo zmenilo ľudí. Moje zvieratká už netrpia, a moja príroda opäť rozkvitá. Ďakujem ti!,“ povedala starenka Matka príroda.

Odvaha a odkaz vo fľaši jedného malého dievčatka dokázali zmeniť myslenie celého sveta. Nádej zomiera posledná, ak začneme zmenu od samého seba.

Tento príbeh podporila slovenská odevná značka Moonrise Fashion. ĎAKUJEM

Planéta Zem. Miesto pre najrôznejšie formy života. Je to náš domov, ktorý berieme ako samozrejmosť a má nám slúžiť. Ale správame sa k nášmu domovu rozumne? Chránime a vážime si ho? Alebo mu naše správanie škodí?

Afra je mladé dievča z chudobnej, ale šťastnej rodiny.  Miluje školu a sama založila školský krúžok, ktorý sa volá „Pomáhame svojej planéte“ . A ak práve nie je v škole, túla sa po lese so svojím najlepším štvornohým priateľom, jazvečíkom Jasperom. Spoločne spoznávajú prírodu a okolitý svet. Afra nemá veľa kamarátov, skôr si rozumie so zvieratkami.  Jedného dňa prišla zo školy, vzala Jaspera a šli sa túlať do lesa. Behali po známych chodníčkoch, ale dnes vybočili z cesty a vybrali vlastným smerom. Ako tak kráčali, začuli niekoho nariekať. Predierali sa hustým krovím a nasledovali plačúci hlas. Došli až k skalnatému útesu, kde na jeho kraji sedela starenka. Dívala sa na okolitú prírodu a nariekala. Bola celá nešťastná. Malá Afra si sadla na okraj skaly vedľa nej a prihovorila sa: „Ahoj starenka, čo sa ti stalo, prečo nariekaš?“ Starenka sa pozrela na Afru, položila jej ruku na koleno a riekla: „Si milá, že sa zaujímaš o smútok starej ženy. Som smutná z toho, že sa ubližuje môjmu dielu, ktoré som dlhé roky kúsok po kúsku budovala. Ale najviac ma trápi škaredé správanie sa k bezbranným stvoreniam, ktoré sa nevedia brániť. Je to veľmi smutné.“ “O čom to hovoríš?“ opýtala sa Afra. „Myslím tým všetky zvieratá, ktoré doplácajú na ľudskú krutosť,“ odpovedala starenka. „A aké dielo máš na mysli, ktoré si budovala dlhé roky?“ vypytuje sa naďalej malá Afra. „Pozri sa okolo seba. Na tú krásnu prírodu. Toto všetko som vybudovala za dlhé, dlhočízne roky. Tomuto všetkému som matkou,“ odvetila starenka so slzami v očiach. Afra sa zamyslela. Otočila sa a pozerala sa na okolitú prírodu, zatiaľ čo jej hlavou šli starenkine slová.  A potom jej to došlo: „Počkaj! Veď to by si musela byť matka príroda!“ vykríkla Afra a otočila hlavu späť k starenke, lenže ona tam už nebola. „Haló! Starenka, kde si? Haló, Matka príroda, kde si?!“ kričala Afra, ale starenka sa už nevrátila.

„Jasper, videl si to? To musela byť Matka príroda. A plakala preto, lebo my ľudia ničíme jej dielo. Myslela tým prírodu.  Veď, len sa pozri všade navôkol sú odhodené odpadky a po oblohe sa vznáša dym z áut a továrni,“ vysvetľuje Jasperovi, ktorý len zaštekal a vrtel chvostíkom.

„Sklamali sme Matku prírodu a ona je teraz nešťastná. Ale najhoršie na tom je to, že si sami ničíme vlastný domov! A ten je tak nenahraditeľný! Rozumieš tomu, Jasper?!“ rozčúlene vysvetľuje Afra malému Jasperovi.

„Musíme pomôcť Matke prírode a zachrániť náš domov! Poď Jasper!“ zavelila Afra . Dorazili domov, Jasper si ľahol do svojho pelechu a Afra si vzala papier a ceruzu. Začala si pripravovať zoznam vecí, ako sama prispeje k záchrane prírody. „Začnem viac šetriť vodu, lebo tej je na Zemi čoraz menej. Budem chodiť na bicykli a nie autom s rodičmi, a tak budem šetriť ovzdušie. A začnem nakupovať lokálne oblečenie, potraviny a zdravú kozmetiku, ktoré nevytvárajú nezničiteľný odpad a hlavne neboli vyrobené v neľudských podmienkach. „Ale sama svet nezachránim. Musím vyslať odkaz do sveta aj ostatným ľudom. Všetci musia pochopiť, že potrebujeme zmenu,“ premýšľala malá Afra. Ležala na posteli, Jasper sa na ňu pozeral a spoločne premýšľali. A po chvíli na to prišla. „Mám to!“ vykríkla tak hlasno, že aj Jasper vyskočil na nohy. Afra si obliekla obľúbenú MOONRISE bundu, vybehla von na záhradu a o chvíľu sa vrátila s vedrom plným kamienkov. Na každý jeden kameň začala písať odkaz. Trvalo jej to celú noc, aby napísala odkaz na tisícky kameňov. Ale najťažšia úloha ju čakala ráno. „Poď Jasper, musíme sa dostať do továrne s balenou vodou. Vytvoríme odkaz vo fľaši minerálky.“ Nasadla na bicykel, Jaspera posadila do košíka a vyrazili. Nenápadne sa dostali do areálu, kde sa plní minerálna voda do malých plastových fliaš, ktoré putujú do celého sveta. Na chrbte mala batoh s kameni a aj Jasper mal svoj. Na každom z kameňov bol napísaný krátky odkaz. Do každej jednej fľaše na výrobnej linke hodili jeden malý kameň s odkazom. Trvalo im to celý deň. Uťahaní sa vrátili konečne domov. Jasper ťahal jazyk po zemi a Afra ledva držala otvorené oči. Bez toho, aby sa umyli, ľahli si do postele a zaspali. Po dlhom spánku sa zobudili do slnečného rána. To už boli fľaše s vodou a odkazom na kameni rozposlané do celého sveta. „Jasper, musíme už len veriť, že ľudia nájdu náš odkaz a budú ho brať vážne,“ hovorila Afra pozerajúc sa na rozospatého Jaspera.

V ten deň si už po celom svete začali ľudia otvárať fľašu s minerálkou, ktorú si zakúpili v obchodoch. Po vypití fľaše našli malý kameň, na ktorom bol napísaný krátky odkaz: „Ak sa chceš napiť aj nabudúce, začni si vážiť matku prírodu.“ Odkaz vo fľaši v priebehu pár hodín obletel svet. Všetky veľké noviny písali o tomto odkaze, ktorý sa našiel na kameni vloženom vo fľaši s vodou. Celý svet diskutoval len o tom. A bolo to neskutočné! Ľuďom vo svete to otvorilo oči. Odrazu si všetci začali uvedomovať, že ak sa voči prírode nezačnú správať zodpovednejšie, môže sa stať, že prídu aj o takú vzácnosť ako je pitná voda. Malá Afra neverila, že jej odkaz, bude mať takýto ohlas. Netrvalo dlho a svet sa začal meniť, zvieratá už toľko netrpeli, ľudia prestali bezhlavo pustošiť prírodu, prestali jazdiť na autách so spaľovacím motorom, odpad triedila každá domácnosť a plastové výrobky už nikto nechcel kupovať.

Afra bola veľmi šťastná. Vzala Jaspera a vybrali sa do lesa, na skalnatý útes, kde predtým stretli starenku Matku prírodu. Dorazili na miesto a na okraji skaly opäť sedela starenka. Afra si k nej prisadla a spoločne sa dívali na krásu prírody. Starenka sa k Afre prihovorila: „Ty si na to prišla. Vedela si, že som Matka príroda. Pochopila si môj smútok a urobila si niečo, čo zmenilo ľudí. Moje zvieratká už netrpia, a moja príroda opäť rozkvitá. Ďakujem ti!,“ povedala starenka Matka príroda.

Odvaha a odkaz vo fľaši jedného malého dievčatka dokázali zmeniť myslenie celého sveta. Nádej zomiera posledná, ak začneme zmenu od samého seba.

Tento príbeh podporila slovenská odevná značka Moonrise Fashion. ĎAKUJEM

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂