Oblačná krajina

Oblačná krajina je domovom krásnych víl. Prichádzajú na zem aby plnili svoje poslanie. Ale jedného dňa im ich pokojný život naruší zlá zaklínačka. Ako si vily poradia?

Autor: Ján „Johny“ Zajac

Pridané: 19.5.2020

Dĺžka: Krátka rozprávka, 1028 slov

 

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

 

Vysoko v oblakoch sa vznáša tajomná krajina. Nesie sa na mäkučkých oblakoch, vďaka ktorým nie je zo zeme viditeľná, a tak si môže uchovať svoje tajomstvo. A aj keby ste vedeli lietať, nevedeli by ste, kde ju hľadať.

Je to Oblačná krajina. A aké tajomstvo skrýva? No, je to domov víl. Žijú tam všetky víly, všetky ktoré poznáte: zúbková víla, lesná víla, Kolorka, vodná víla a ďalšie. Všetky víly sú veľmi krásne. Prichádzajú na zem a plnia svoje poslanie. Zúbková víla zbiera mliečne zúbky a necháva mince pod vankúšom, Kolorka čaruje krásnu dúhu, ktorá sa vždy vyfarbi po daždi, lesná víla sa stará o krásy prírody, vodná víla má na starosti vodné krásy planéty. Skrátka, každá víla vie, čo má robiť.

O svoj domov sa zodpovedne starajú. Kvitnú tam tie najkrajšie kvety, z ktorých si víly pletú vence. Žijú tam tie najkrajšie druhy vtákov, z ktorých pierok vyrábajú ozdoby pre svoje oblečenie. Všade sa rozprestierajú zelené lúky a panuje radostná atmosféra. A najúžasnejšie je to, že tam nikdy neprší ani sa nemračí. Keďže oblačná krajina sa vznáša nad oblakmi, logicky tam svieti celý deň slnko. Noci sú jasné a nad hlavami víl sa vznášajú tie najkrajšie hviezdy.

Každá z víl lieta na zem v noci, aby ich deti nevideli. Snažia sa svoj domov a svoj príbeh držať v tajnosti, a tak naďalej prinášať deťom radostné prekvapenia.  Avšak jedného rána sa do oblačnej krajiny nevrátila jedna z víl.  Ostatné víly si mysleli, že sa asi len zdržala pri plnení svojho poslania. Čakali teda do ďalšieho rána. Ale stratená víla sa nevrátila, ba dokonca sa stratila aj ďalšia. To už zbystrili pozornosť všetky vily v Oblačnej krajine. Zasadli za veľký stôl v tvare kvetu a premýšľali prečo sa víly nevracajú späť domov. Rozhodli sa, že hneď, ako slnko zapadne musia prerušiť svoje poslanie a hľadať stratené víly. No medzi tým, nedorazila domov už tretia víla. Prišiel večer a všetky víly zišli dole na zem, aby našli svoje stratené sestry.  Hľadali celú noc bez prestávky, ale nič nenašli. S východom slnka sa vrátili späť domov. Medzi tým deti na zemi nechápali, prečo nedostali mince za svoje mliečne zúbky, nechápali prečo vily prestali plniť svoje posolstvo. Víly v mesačnej krajine preto opäť zasadli za veľký stôl. Tento krát so sebou priniesli kryštálovú guľu a najstaršiu z víl, ktorá žila v Oblačnej krajine. Mala už 316 rokov. Bol ta jedna z prvých víl na svete. Vola sa Gaia, čo v mytológii znamená Matka Zeme. Opýtali sa jej: „Gaia, prosím ťa pomôž nám. Čo sa deje s našimi sestrami? Prečo sa nevracajú domov?“ Gaia vzala kryštálovú guľu, vytiahla z vrecka bielu vreckovku a poriadne guľu vyleštila. Potom vzala lupeň z kvetu Ghost Orchid a položila ho na kryštálovú guľu.  Zatvorila oči a niečo si zašomrala. V kryštálovej guli sa začali hýbať obrazy. Gaia znova zašomrala: „ukáž nám naše stratené sestry“. A guľa sa otriasla všetkými farbami. Po chvíľočke sa chaos farieb zastavil. Na guli sa zobrazil jasný obraz. Tri stratené víly boli zviazané v klietke a na ruke mali pripevnené malé hadičky. V pozadí bola osoba oblečená v čiernom, ktorá sa zlomyseľné smiala. Obraz potom zhasol. „Gaia! Kto je ta osoba v čiernom, ktorá väzní naše sestry?“ pýtajú sa zdesené vily. Gaia pomalým pohybom zdvihla hlavu a riekla: „Je to zlomyseľná a veľmi prefíkaná zaklínačka. To ona uniesla naše sestry.“ „A kde ju nájdeme?“ pýtajú sa víly. Gaia vzala pierko z havrana, namočila ho do čierneho blata v malej fľaštičke a nakreslila stručnú mapu. Krížikom vyznačila miesto, kde sa zaklínačka schováva.  „Ale vy samé neporazíte zaklínačku. Jej zámok je tmavý a opevnený s množstvom nástrah s pascami. A aj keby sa vám podarilo dostať do zámku, určite nepremôžete zaklínačku. Všetky vás zajme“ hovorí Gaia. „Musíte zistiť čo má zaklínačka za lubom a vymyslieť chytrý plán“ doplnila. Vyslali jednu z najmenších víl do zámku zaklínačky. Víla bola taká malá, ako muška, takže si ju zaklínačka ani len nevšimla. Sadla si na trám v hale a sledovala čo sa deje. Po hodine sledovania sa vrátila späť do Oblačnej krajiny. Zvolala ostatné víly a zasadli k veľkému stolu v tvare kvetu. A malá víla všetkým vysvetľovala: „Zaklínačka má plán. Berie našu krv, mieša ju s kvapkou z prameňa nesmrteľnosti a vyrába elixír krásy. Myslí si, že nie je pekná, a že chce byť krásna ako víla. A tak asi chce získať krásu z nás. Preto unáša naše sestry“ vysvetľovala najmenšia víla. Víly premýšľali, aký plán vymyslia, aby zaklínačku dostali. Spojili hlavy dokopy a vymýšľali plán. Vtedy Gaia prehovorila: „Vylákame ju zo zámku. Keďže chce našu krv pre výrobu elixíru krásy, tak jej ukážeme, kde bývame“.  Víly zostali pohoršené a nechápali, prečo chce Gaia prezradiť zlej zaklínačke ich domov. Ale Gaia im pokojným hlasom odvetila: „Len mi verte a robte to, čo vám hovorím“. Opäť vzala pierko z havrana a nakreslili malú mapu do Oblačnej krajiny.  Papierik s mapou zložili do lietadielka a pustili ho priamo do zámku zlej zaklínačky. Z Oblačnej krajiny nechali visieť dlhý rebrík. Keď si zlá zaklínačka prezrela mapu, neváhala ani minútu a vybehla zo zámku. Dorazila pod oblaky, v ktorých sa skrývala Oblačná krajinka. V diaľke zbadala visieť rebrík. „Haha, to sú také hlúpe, že zabudli za sebou vytiahnuť rebrík?“ Hlasno sa zlomyseľne smiala a šplhala sa po rebríku hore. Víly sa preľakli. Stále nechápali, aký má Gaia plán. Prečo dovolila stúpať hore po rebríku zlej zaklínačke. A v tom Gaia znova prehovorila: „A teraz milé moje sestry, keď je už zlá  zaklínačka dosť vysoko na rebríku, zleťte tam a prestrihne laná“. Vílam to už bolo jasné. Bol to brilantný plán. Úlohy sa zmocnila zúbková víla. Zletela k rebríku, po ktorom sa šplhala zaklínačka. Vytiahla veľké nožnice a bez váhania, šup, šup prestrihla hrubé lano rebríka.  Zlá zaklínačka sa už zlomyseľne nesmiala. Padala na zem. Báác! Ostal za ňou len čierny dym, ktorý dymil tri dni.

Všetky víly zleteli do zámku zlej čarodejnice a vyslobodili tri stratené sestry, ktoré boli celkom vyčerpané. Zaviezli ich spať do Oblačnej krajiny a hneď na ďalšie ráno sa všetky víly pustili opäť do plnenia svojho poslania.

Mapu k čarovnej krajinke, ktorú nakreslila Gaia, už nikto nikdy nevidel. Kto vie, možno sa potuluje práve niekde v tvojom okolí.

Vysoko v oblakoch sa vznáša tajomná krajina. Nesie sa na mäkučkých oblakoch, vďaka ktorým nie je zo zeme viditeľná, a tak si môže uchovať svoje tajomstvo. A aj keby ste vedeli lietať, nevedeli by ste, kde ju hľadať.

Je to Oblačná krajina. A aké tajomstvo skrýva? No, je to domov víl. Žijú tam všetky víly, všetky ktoré poznáte: zúbková víla, lesná víla, Kolorka, vodná víla a ďalšie. Všetky víly sú veľmi krásne. Prichádzajú na zem a plnia svoje poslanie. Zúbková víla zbiera mliečne zúbky a necháva mince pod vankúšom, Kolorka čaruje krásnu dúhu, ktorá sa vždy vyfarbi po daždi, lesná víla sa stará o krásy prírody, vodná víla má na starosti vodné krásy planéty. Skrátka, každá víla vie, čo má robiť.

O svoj domov sa zodpovedne starajú. Kvitnú tam tie najkrajšie kvety, z ktorých si víly pletú vence. Žijú tam tie najkrajšie druhy vtákov, z ktorých pierok vyrábajú ozdoby pre svoje oblečenie. Všade sa rozprestierajú zelené lúky a panuje radostná atmosféra. A najúžasnejšie je to, že tam nikdy neprší ani sa nemračí. Keďže oblačná krajina sa vznáša nad oblakmi, logicky tam svieti celý deň slnko. Noci sú jasné a nad hlavami víl sa vznášajú tie najkrajšie hviezdy.

Každá z víl lieta na zem v noci, aby ich deti nevideli. Snažia sa svoj domov a svoj príbeh držať v tajnosti, a tak naďalej prinášať deťom radostné prekvapenia.  Avšak jedného rána sa do oblačnej krajiny nevrátila jedna z víl.  Ostatné víly si mysleli, že sa asi len zdržala pri plnení svojho poslania. Čakali teda do ďalšieho rána. Ale stratená víla sa nevrátila, ba dokonca sa stratila aj ďalšia. To už zbystrili pozornosť všetky vily v Oblačnej krajine. Zasadli za veľký stôl v tvare kvetu a premýšľali prečo sa víly nevracajú späť domov. Rozhodli sa, že hneď, ako slnko zapadne musia prerušiť svoje poslanie a hľadať stratené víly. No medzi tým, nedorazila domov už tretia víla. Prišiel večer a všetky víly zišli dole na zem, aby našli svoje stratené sestry.  Hľadali celú noc bez prestávky, ale nič nenašli. S východom slnka sa vrátili späť domov. Medzi tým deti na zemi nechápali, prečo nedostali mince za svoje mliečne zúbky, nechápali prečo vily prestali plniť svoje posolstvo. Víly v mesačnej krajine preto opäť zasadli za veľký stôl. Tento krát so sebou priniesli kryštálovú guľu a najstaršiu z víl, ktorá žila v Oblačnej krajine. Mala už 316 rokov. Bol ta jedna z prvých víl na svete. Vola sa Gaia, čo v mytológii znamená Matka Zeme. Opýtali sa jej: „Gaia, prosím ťa pomôž nám. Čo sa deje s našimi sestrami? Prečo sa nevracajú domov?“ Gaia vzala kryštálovú guľu, vytiahla z vrecka bielu vreckovku a poriadne guľu vyleštila. Potom vzala lupeň z kvetu Ghost Orchid a položila ho na kryštálovú guľu.  Zatvorila oči a niečo si zašomrala. V kryštálovej guli sa začali hýbať obrazy. Gaia znova zašomrala: „ukáž nám naše stratené sestry“. A guľa sa otriasla všetkými farbami. Po chvíľočke sa chaos farieb zastavil. Na guli sa zobrazil jasný obraz. Tri stratené víly boli zviazané v klietke a na ruke mali pripevnené malé hadičky. V pozadí bola osoba oblečená v čiernom, ktorá sa zlomyseľné smiala. Obraz potom zhasol. „Gaia! Kto je ta osoba v čiernom, ktorá väzní naše sestry?“ pýtajú sa zdesené vily. Gaia pomalým pohybom zdvihla hlavu a riekla: „Je to zlomyseľná a veľmi prefíkaná zaklínačka. To ona uniesla naše sestry.“ „A kde ju nájdeme?“ pýtajú sa víly. Gaia vzala pierko z havrana, namočila ho do čierneho blata v malej fľaštičke a nakreslila stručnú mapu. Krížikom vyznačila miesto, kde sa zaklínačka schováva.  „Ale vy samé neporazíte zaklínačku. Jej zámok je tmavý a opevnený s množstvom nástrah s pascami. A aj keby sa vám podarilo dostať do zámku, určite nepremôžete zaklínačku. Všetky vás zajme“ hovorí Gaia. „Musíte zistiť čo má zaklínačka za lubom a vymyslieť chytrý plán“ doplnila. Vyslali jednu z najmenších víl do zámku zaklínačky. Víla bola taká malá, ako muška, takže si ju zaklínačka ani len nevšimla. Sadla si na trám v hale a sledovala čo sa deje. Po hodine sledovania sa vrátila späť do Oblačnej krajiny. Zvolala ostatné víly a zasadli k veľkému stolu v tvare kvetu. A malá víla všetkým vysvetľovala: „Zaklínačka má plán. Berie našu krv, mieša ju s kvapkou z prameňa nesmrteľnosti a vyrába elixír krásy. Myslí si, že nie je pekná, a že chce byť krásna ako víla. A tak asi chce získať krásu z nás. Preto unáša naše sestry“ vysvetľovala najmenšia víla. Víly premýšľali, aký plán vymyslia, aby zaklínačku dostali. Spojili hlavy dokopy a vymýšľali plán. Vtedy Gaia prehovorila: „Vylákame ju zo zámku. Keďže chce našu krv pre výrobu elixíru krásy, tak jej ukážeme, kde bývame“.  Víly zostali pohoršené a nechápali, prečo chce Gaia prezradiť zlej zaklínačke ich domov. Ale Gaia im pokojným hlasom odvetila: „Len mi verte a robte to, čo vám hovorím“. Opäť vzala pierko z havrana a nakreslili malú mapu do Oblačnej krajiny.  Papierik s mapou zložili do lietadielka a pustili ho priamo do zámku zlej zaklínačky. Z Oblačnej krajiny nechali visieť dlhý rebrík.



Keď si zlá zaklínačka prezrela mapu, neváhala ani minútu a vybehla zo zámku. Dorazila pod oblaky, v ktorých sa skrývala Oblačná krajinka. V diaľke zbadala visieť rebrík. „Haha, to sú také hlúpe, že zabudli za sebou vytiahnuť rebrík?“ Hlasno sa zlomyseľne smiala a šplhala sa po rebríku hore. Víly sa preľakli. Stále nechápali, aký má Gaia plán. Prečo dovolila stúpať hore po rebríku zlej zaklínačke. A v tom Gaia znova prehovorila: „A teraz milé moje sestry, keď je už zlá  zaklínačka dosť vysoko na rebríku, zleťte tam a prestrihne laná“. Vílam to už bolo jasné. Bol to brilantný plán. Úlohy sa zmocnila zúbková víla. Zletela k rebríku, po ktorom sa šplhala zaklínačka. Vytiahla veľké nožnice a bez váhania, šup, šup prestrihla hrubé lano rebríka.  Zlá zaklínačka sa už zlomyseľne nesmiala. Padala na zem. Báác! Ostal za ňou len čierny dym, ktorý dymil tri dni.

Všetky víly zleteli do zámku zlej čarodejnice a vyslobodili tri stratené sestry, ktoré boli celkom vyčerpané. Zaviezli ich spať do Oblačnej krajiny a hneď na ďalšie ráno sa všetky víly pustili opäť do plnenia svojho poslania.

Mapu k čarovnej krajinke, ktorú nakreslila Gaia, už nikto nikdy nevidel. Kto vie, možno sa potuluje práve niekde v tvojom okolí.

Zahraj sa kvíz o rozprávke

1. Kde sa nachádza oblačná krajina?

a) v púšti
b) v oblakoch
c) vo vesmíre

 

2. Kto žije v oblačnej krajine?

a) obri
b) ninja bojovníci
c) víly

 

3. Prečo sa víly nevrácali domov?

a) nechcelo sa im
b) unášala ich zlá zaklínačka
c) nevedeli trafiť

 

4. Kto pomohol vílam odhlaiť zlú zaklínačku?

a) Gaia
b) Internet
c) bociany

 

5. Z akého kvetu vzala Gaia lupeň?

a) zo sedmokrásky
b) z ruže
c) z Ghost Orchid

 

6. Ako sa dozvedela zla zaklínačka o Oblačnej krajine?

a) nakreslili jej mapu
b) vyveštila si to
c) pustila si GPS

 

7. Prečo ich unášla zla zaklínačka?

a) jedla ich
b) pracovali pre ňu
c) z kvapky ich krvi varila elixír krásy

 

Správen odpovede:
1b, 2c. 3b, 4a, 5c, 6a, 7c

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂