Morský koník

Príbeh o morskom koníkovi, ktorí vyrastal medzi žralokmi. Pochytil od nich množstvo zvykov, vďaka čomu sa správal ako naozajstný žralok. Napokon túto svoju vlastnosť využil pri záchrane ružovej rybky.

Autor: Ján „Johny“ Zajac

Pridané: 17.4.2020

Dĺžka: Krátka rozprávka, 1212 slov

ISBN: 978-80-570-2238-1 

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu. 

Morský koník

o Radka Matušková | audio nahrávka

Pod hladinou slanej vody je život pestrý. Avšak, ak by sme sa ponorili hlbšie až na samé dno, našli by sme tam ešte bohatší život. A tam, kde je voda tmavá a svetlo tam prenikne len striedmo, sa odohráva náš príbeh.

Na dne oceánu žije aj množstvo živočíchov, medzi nimi aj morské koníky. Tento, o ktorom je tento príbeh, bol však veľmi výnimočný. Hneď po narodení sa svojej matke stratil. Nie je sa čomu čudovať, pretože pri pôrode sa rodí niekoľko desiatok morských koníkov. Chudáčik sa zatúlal a nikto si to nevšimol. Nemotorne sa zaplietol medzi korale na dne oceánu. Zostal sám. Ako si tak plával, všimol si ho veľký žralok. Otvoril papuľu a plával priamo k morskému koníkovi v nádeji, že si zamaškrtí. „Ááááá, prosím ťa, nezjedz ma. Ja ti nebudem chutiť, som pokazený, ba dokonca som aj prudko jedovatý,“ vymýšľal si malý morský koník. Žraloka to tak pobavilo, že sa rozhodol nezjesť ho. „Prečo si tu tak sám, morský koník? Kde máš mamu?“ vypytoval sa žralok. „No, neuveríš, ale práve som sa narodil a všetci sú fuč. Zamotal som sa a neviem sa už vrátiť späť,“vysvetľoval malý morský koník. Žralok sa rozhodol, že ho vezme so sebou medzi ostatných žralokov. Keďže bol morský koník sirota, žraloky sa rozhodli, že sa ho ujmú a vychovajú ho. Nebudú ho jesť. Ako morský koník rástol, pochytil viaceré zvyky a správanie od žralokov. Plával s vystrčeným chrbtom na hladine rovnako, ako to robievajú žraloky s vystrčenou chrbtovou plutvou. Tiež ceril zuby ako žraloky. Cítil sa pri tom ako silný a nebojácny žralok. Ale popravde to vyzeralo dosť komicky, keďže morský koník nemá žiadne zuby. Ako si tak odvážne plával v oceáne, zbadal krásnu ružovú rybku. „Hm, táto bude chutiť výborne,“ pomyslel si a chytro plával sa k nej. Vyceril papuľu a drsnou pózou plával okolo rybky. „Ahoj, morský koník, prečo tu tak dookolaplávaš?“ s úsmevom sa opýtala ružová rybka. „Ja nie som morský koník, ale žralok,“ hrdo odpovedal morský koník. Rybka sa zasmiala. „Tak snáď ma nechceš zjesť, pán žralok,“ vtipkovala. „Radšej sa nesmej, lebo ťa jedným zamľaskaním prehltnem. Ale si veľmi pekná, tak škoda by ťa bola, nezjem ťa.“ „No to mám šťastie,“ usmievala sa ružová rybka. „A keďže ma nechceš zjesť, tak sa poď so mnou aspoň zahrať. Dajme si preteky o to, kto bude prvý pri tamtom koralovom útese,“ a len čo to dopovedala, vyplávala. „No to máš smolu, rybka, pretože my žraloci sme rýchli plavci,“ vyštartoval morský koník ako šíp. Avšak rybka plávala rýchlejšie a tento malý závodvyhrala. Čakala ho pri koralovom útese v cieli. Po chvíľke konečne doplával aj morský koník. Celý zadychčaný začal vysvetľovať: „Nestihol som ťa predbehnúť, pretože som po ceste musel skoliť jednu obrovskú kosatku, ktorá mi skrížila cestu. Dušu som z nej vytriasol. Tá sa tu tak skoro neukáže.“ Ale ružová rybka sa len usmiala a prikývla. „Teraz sa poďme pozrieť na hladinu, ako dnes svieti slnko,“ navrhla rybka. Vyplávali na hladinu. Rybka vykukla hlavou von z vody a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Morský koník plával chrbtom vystrčeným z hladiny tak, ako to robievajú žraloky. Ružovú rybku to veľmi pobavilo. Morský koník bol skalopevne presvedčený, že je žralok. „Hej, veľký žralok, poďme niečo zjesť, som hladná,“ navrhla morskému koníkovi. „Poďme na juh bližšie k pevnine, tam nájdeme chutné morské riasy. Pochutíme si,“ navrhla. „Pche, takéto vegetariánske veci ja nejedávam. Lovím veľké ryby a prehĺtam ich na jeden šup,“ chválil sa morský koník. Rybka sa opäť len milo pousmiala a prikývla. Odplávali smerom k pobrežiu. Voda bola čoraz plytšia a svetlejšia. Rástli tu nádherné a chutné morské riasy. Ružová rybka sa s chuťou do nich pustila. Jedla, čo jej brucho stačilo. „Len si jedz tieto buriny, ja si idem uloviť tú najväčšiu chobotnicu,“ vravel morský koník a stratil sa v hustom poraste morských rias. Chvíľu ho nebolo. Potom sa s plným bruchom vrátil späť. „Joj, ale som sa najedol, tá chobotnica musela mať aspoň 100 kíl,“ hovorí morský koník. A ako tak vysvetľoval, z úst mu trčal kúsoček morskej riasy. „Hihi,“ zasmiala sa rybka. Morský koník najprv netušil, z čoho sa rybka smeje. Potom sa pozrel na lesklú mušľu, v ktorej zbadal svoj odraz. Hneď si všimol riasu a okamžite ju vypľul. „Fuj, musel som ju omylom zjesť pri súboji s chobotnicu,“ pohotovo zareagoval. Rybka sa opäť len milo pousmiala, lebo vedela, že si morský koník vymýšľa. Pokračovala v hľadaní šťavnatých rias. „Poď ty, morský žralok, tam dole vidím krásne riasy. Naozaj vyzerajú chutne,“ povedala a odplávala dole. Ako si tak plávala, odrazu sa ocitla zamotaná v igelitovom vrecku. Nemohla sa ani pohnúť. Začala panikáriť. Kričala na morského koníka a prosila ho o pomoc. Ten neváhal a vrhol sa k nej. Chytil vrecko a snažil sa ho z rybky stiahnuť. Ako tak ťahal, zachytil sa o vrecko ďalší kus veľkého plastu a jedna otvorená plechovka s ostrými hranami. Uväznenú rybku to ťahalo dole, až napokon dopadla na dno. Morský koník sa snažil plechovku podopierať, ale sily mu nestačili. Ostrá hrana plechovky ho celého doškriabala. Rybka už nebola uväznená len v igelitovom vrecku, ale aj zavalená plechovkou, na ktorú ešte dopadol aj ten veľký kus plastu. „Neboj sa, rybka. Rozbehnem sa a žraločou silou prerazím odpadky a zachránim ťa!“ kričal morský koník. Rozbehol sa rýchlosťou žraloka a bum-bác. Narazil prvýkrát, druhýkrát, tretíkrát, ale obrovským odpadom ani nepohol. Morský koník bol celý strhaný a doškriabaný. Navyše mu odpadli niektoré články z chvostíka. Naozaj bol celý dotlčený. Uväznenej rybke sa míňal kyslík a začala slabnúť. „Prosím, rýchlo, už to tu nevydržím,“ prosila slabým hláskom. „Vydrž, mám nový nápad. Privediem svojich bratov žralokov a vyslobodíme ťa spolu. Budem tu čochvíľa. Plávam obratne ako žralok… a… a… a skoro tak rýchlo ako dostihový kôň,“ upokojoval vyčerpanú rybku. Už aj vyrazil. Aj keď bol zničený a strhaný, plával naozaj veľmi rýchlo. Za sebou nechával len bublinky. Cestu mu skrížiť kalamár, ktorý ho chcel zožrať. Ale morský koník plával tak rýchlo, že sa kalamárovi len zatočila hlava. O päť minút sa morský koník vrátil so svojimi bratmi, piatimi žralokmi. Síce nevlastnými, ale na tom nezáležalo. „Bratia, musíme rybku vyslobodiť z týchto odpadkov, ale veľmi rýchlo, už to tam dlhšie nevydrží,“ kričal morský koník. Päť žralokov sa zahryzlo do veľkého plastu a odhodili ho. Morský koník sa rozbehol a prevrátil plechovku. Rybka vyletela von. Hneď sa chcela morskému koníkovi poďakovať, ale keď zbadala žralokov, strnula od strachu. „Neboj sa, to sú moji bratia, ako som ti hovoril, som tiež žralok,“ hrdinsky vysvetľoval morský koník. Rybka sa milo usmiala a poďakovala žralokom za záchranu. „A ďakujem aj tebe, morský koník,“ a pobozkala ho na líce. „Aj keď vyzeráš ako morský koník, vo vnútri si žralok. Si naozaj statočný a odvážny. Zachránil si ma. Poď so mnou, ak chceš, môžeme sa spoločne plaviť. Zišiel by sa mi kamarát, na ktorého sa môžem spoľahnúť v dobrom aj v zlom,“ vravela ružová rybka. Morský koník sa z novej kamarátkyveľmi potešil. Nadšene súhlasil a odplávali spoločne do hlbín oceánu.

Ružová rybka a morský koník sa stali nerozlučnými priateľmi. Morský koník ukázal, že viera v seba samého pomôže zdolať všetky prekážky. A ak by sa ľudia správali zodpovedne a nevyhadzovali odpadky do prírody, naša planéta by bola krajšia a bezpečnejšia. Buďme teda ohľaduplní, aby sme nevystavili nebezpečenstvuďalšiu rybku.

Pod hladinou slanej vody je život pestrý. Avšak, ak by sme sa ponorili hlbšie až na samé dno, našli by sme tam ešte bohatší život. A tam, kde je voda tmavá a svetlo tam prenikne len striedmo, sa odohráva náš príbeh.

Na dne oceánu žije aj množstvo živočíchov, medzi nimi aj morské koníky. Tento, o ktorom je tento príbeh, bol však veľmi výnimočný. Hneď po narodení sa svojej matke stratil. Nie je sa čomu čudovať, pretože pri pôrode sa rodí niekoľko desiatok morských koníkov. Chudáčik sa zatúlal a nikto si to nevšimol. Nemotorne sa zaplietol medzi korale na dne oceánu. Zostal sám. Ako si tak plával, všimol si ho veľký žralok. Otvoril papuľu a plával priamo k morskému koníkovi v nádeji, že si zamaškrtí. „Ááááá, prosím ťa, nezjedz ma. Ja ti nebudem chutiť, som pokazený, ba dokonca som aj prudko jedovatý,“ vymýšľal si malý morský koník. Žraloka to tak pobavilo, že sa rozhodol nezjesť ho. „Prečo si tu tak sám, morský koník? Kde máš mamu?“ vypytoval sa žralok. „No, neuveríš, ale práve som sa narodil a všetci sú fuč. Zamotal som sa a neviem sa už vrátiť späť,“vysvetľoval malý morský koník. Žralok sa rozhodol, že ho vezme so sebou medzi ostatných žralokov. Keďže bol morský koník sirota, žraloky sa rozhodli, že sa ho ujmú a vychovajú ho. Nebudú ho jesť. Ako morský koník rástol, pochytil viaceré zvyky a správanie od žralokov. Plával s vystrčeným chrbtom na hladine rovnako, ako to robievajú žraloky s vystrčenou chrbtovou plutvou. Tiež ceril zuby ako žraloky. Cítil sa pri tom ako silný a nebojácny žralok. Ale popravde to vyzeralo dosť komicky, keďže morský koník nemá žiadne zuby. Ako si tak odvážne plával v oceáne, zbadal krásnu ružovú rybku. „Hm, táto bude chutiť výborne,“ pomyslel si a chytro plával sa k nej. Vyceril papuľu a drsnou pózou plával okolo rybky. „Ahoj, morský koník, prečo tu tak dookolaplávaš?“ s úsmevom sa opýtala ružová rybka. „Ja nie som morský koník, ale žralok,“ hrdo odpovedal morský koník. Rybka sa zasmiala. „Tak snáď ma nechceš zjesť, pán žralok,“ vtipkovala. „Radšej sa nesmej, lebo ťa jedným zamľaskaním prehltnem. Ale si veľmi pekná, tak škoda by ťa bola, nezjem ťa.“ „No to mám šťastie,“ usmievala sa ružová rybka. „A keďže ma nechceš zjesť, tak sa poď so mnou aspoň zahrať. Dajme si preteky o to, kto bude prvý pri tamtom koralovom útese,“ a len čo to dopovedala, vyplávala. „No to máš smolu, rybka, pretože my žraloci sme rýchli plavci,“ vyštartoval morský koník ako šíp. Avšak rybka plávala rýchlejšie a tento malý závodvyhrala. Čakala ho pri koralovom útese v cieli. Po chvíľke konečne doplával aj morský koník. Celý zadychčaný začal vysvetľovať: „Nestihol som ťa predbehnúť, pretože som po ceste musel skoliť jednu obrovskú kosatku, ktorá mi skrížila cestu. Dušu som z nej vytriasol. Tá sa tu tak skoro neukáže.“ Ale ružová rybka sa len usmiala a prikývla. „Teraz sa poďme pozrieť na hladinu, ako dnes svieti slnko,“ navrhla rybka. Vyplávali na hladinu. Rybka vykukla hlavou von z vody a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Morský koník plával chrbtom vystrčeným z hladiny tak, ako to robievajú žraloky. Ružovú rybku to veľmi pobavilo. Morský koník bol skalopevne presvedčený, že je žralok. „Hej, veľký žralok, poďme niečo zjesť, som hladná,“ navrhla morskému koníkovi. „Poďme na juh bližšie k pevnine, tam nájdeme chutné morské riasy. Pochutíme si,“ navrhla. „Pche, takéto vegetariánske veci ja nejedávam. Lovím veľké ryby a prehĺtam ich na jeden šup,“ chválil sa morský koník. Rybka sa opäť len milo pousmiala a prikývla. Odplávali smerom k pobrežiu. Voda bola čoraz plytšia a svetlejšia. Rástli tu nádherné a chutné morské riasy. Ružová rybka sa s chuťou do nich pustila. Jedla, čo jej brucho stačilo. „Len si jedz tieto buriny, ja si idem uloviť tú najväčšiu chobotnicu,“ vravel morský koník a stratil sa v hustom poraste morských rias. Chvíľu ho nebolo. Potom sa s plným bruchom vrátil späť. „Joj, ale som sa najedol, tá chobotnica musela mať aspoň 100 kíl,“ hovorí morský koník. A ako tak vysvetľoval, z úst mu trčal kúsoček morskej riasy. „Hihi,“ zasmiala sa rybka. Morský koník najprv netušil, z čoho sa rybka smeje. Potom sa pozrel na lesklú mušľu, v ktorej zbadal svoj odraz. Hneď si všimol riasu a okamžite ju vypľul. „Fuj, musel som ju omylom zjesť pri súboji s chobotnicu,“ pohotovo zareagoval. Rybka sa opäť len milo pousmiala, lebo vedela, že si morský koník vymýšľa. Pokračovala v hľadaní šťavnatých rias. „Poď ty, morský žralok, tam dole vidím krásne riasy. Naozaj vyzerajú chutne,“ povedala a odplávala dole. Ako si tak plávala, odrazu sa ocitla zamotaná v igelitovom vrecku. Nemohla sa ani pohnúť. Začala panikáriť. Kričala na morského koníka a prosila ho o pomoc. Ten neváhal a vrhol sa k nej. Chytil vrecko a snažil sa ho z rybky stiahnuť. Ako tak ťahal, zachytil sa o vrecko ďalší kus veľkého plastu a jedna otvorená plechovka s ostrými hranami. Uväznenú rybku to ťahalo dole, až napokon dopadla na dno. Morský koník sa snažil plechovku podopierať, ale sily mu nestačili. Ostrá hrana plechovky ho celého doškriabala. Rybka už nebola uväznená len v igelitovom vrecku, ale aj zavalená plechovkou, na ktorú ešte dopadol aj ten veľký kus plastu. „Neboj sa, rybka. Rozbehnem sa a žraločou silou prerazím odpadky a zachránim ťa!“ kričal morský koník. Rozbehol sa rýchlosťou žraloka a bum-bác. Narazil prvýkrát, druhýkrát, tretíkrát, ale obrovským odpadom ani nepohol. Morský koník bol celý strhaný a doškriabaný. Navyše mu odpadli niektoré články z chvostíka. Naozaj bol celý dotlčený. Uväznenej rybke sa míňal kyslík a začala slabnúť. „Prosím, rýchlo, už to tu nevydržím,“ prosila slabým hláskom. „Vydrž, mám nový nápad. Privediem svojich bratov žralokov a vyslobodíme ťa spolu. Budem tu čochvíľa. Plávam obratne ako žralok… a… a… a skoro tak rýchlo ako dostihový kôň,“ upokojoval vyčerpanú rybku. Už aj vyrazil. Aj keď bol zničený a strhaný, plával naozaj veľmi rýchlo. Za sebou nechával len bublinky. Cestu mu skrížiť kalamár, ktorý ho chcel zožrať. Ale morský koník plával tak rýchlo, že sa kalamárovi len zatočila hlava. O päť minút sa morský koník vrátil so svojimi bratmi, piatimi žralokmi. Síce nevlastnými, ale na tom nezáležalo. „Bratia, musíme rybku vyslobodiť z týchto odpadkov, ale veľmi rýchlo, už to tam dlhšie nevydrží,“ kričal morský koník. Päť žralokov sa zahryzlo do veľkého plastu a odhodili ho. Morský koník sa rozbehol a prevrátil plechovku. Rybka vyletela von. Hneď sa chcela morskému koníkovi poďakovať, ale keď zbadala žralokov, strnula od strachu. „Neboj sa, to sú moji bratia, ako som ti hovoril, som tiež žralok,“ hrdinsky vysvetľoval morský koník. Rybka sa milo usmiala a poďakovala žralokom za záchranu. „A ďakujem aj tebe, morský koník,“ a pobozkala ho na líce. „Aj keď vyzeráš ako morský koník, vo vnútri si žralok. Si naozaj statočný a odvážny. Zachránil si ma. Poď so mnou, ak chceš, môžeme sa spoločne plaviť. Zišiel by sa mi kamarát, na ktorého sa môžem spoľahnúť v dobrom aj v zlom,“ vravela ružová rybka. Morský koník sa z novej kamarátkyveľmi potešil. Nadšene súhlasil a odplávali spoločne do hlbín oceánu.

Ružová rybka a morský koník sa stali nerozlučnými priateľmi. Morský koník ukázal, že viera v seba samého pomôže zdolať všetky prekážky. A ak by sa ľudia správali zodpovedne a nevyhadzovali odpadky do prírody, naša planéta by bola krajšia a bezpečnejšia. Buďme teda ohľaduplní, aby sme nevystavili nebezpečenstvuďalšiu rybku.

Zahraj sa kvíz o rozprávke

1. Kto vychovával morského koníka?

a) lastovičky
b) delfíny
c) žraloky

 

2. Akej farby bola rybka, s ktorou sa morský konik plavil?

a) ružovej
b) červenej
c) modrej

 

3. Čo rada jedla ružová rybka?

a) cestoviny
b) morské riasy
c) korály

 

4. Aké odpadky uväznili ružovú rybku?

a) Sáčok, konzerva, plast
b) Sáčok, vidlička, ponožky
c) Sáčok, vedro, pneumatika

 

5. Kto skrížil morskému koníkovy cestu, keď šiel pre pomoc?

a) raja
b) kapor
c) kalamár

 

6. Kto vyslobodil ružovú rybku?

a) morský koník s bratmi
b) veľryby
c) medúzy

 

7. Prečo by sme nemali vyhadzovať odpadky v prírode?

a) lebo by nam mohli chýbať
b) lebo nechcem aby mi ich zdejli zvieratá
c) pretože znečisťujú životné prostredie

 

Správne odpovede:
1c, 2a. 3b, 4a, 5c, 6a, 7c

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂