Mesačné dievča

Mesačné dievča, ktoré žije na odvrátenej strane mesiaca začalo navštevovať Zem. Bola uchvátená jej krásou, avšak zážitky, ktoré zažila na Zemi ju poriadne šokovali.

Autor: Ján „Johny“ Zajac

Pridané: 8.2.2020

Dĺžka: Krátka rozprávka, 1282 slov

 

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

 

Stmieva sa. Na tmavej oblohe svieti veľká guľa. No, niekedy je to veľká guľa, inokedy len tenký rožtek. Čo je to? Jasné, že Mesiac. Môžeme ho zo Zeme pozorovať v plnej kráse aj bez ďalekohľadu. Jednu z jeho strán však nikdy nevidíme. Hovorí sa jej „odvrátená strana mesiaca.“

Táto odvrátená strana Mesiaca sa počas otáčania okolo svojej osi nikdy nepozrie na zem. Preto nikto nevie, čo sa na nej skrýva. Bolo to tak až do dňa, keď Zem začalo navštevovať mesačné dievča, ktoré tvrdilo, že býva na Mesiaci – práve na jeho odvrátenej strane. Mala oblečený biely kabát, veľké biele čižmy a jej vlasy boli sivé a žiarivé ako kométa, s jemnými trblietkami, ktoré pripomínali malé lesklé meteority. Tvrdila, že na odvrátenej strane mesiaca je malá komunita mesačných ľudí, ktorí žijú v mieri a majú sa navzájom radi. Priatelí sa aj  s inými bytosťami z rôznych planét.

Mesačné dievča vždy fascinovala planéta Zem. Tvrdila, že je to najkrajšia planéta v našej slnečnej sústave, že je plná farieb a života. Každý deň snívala o tom, ako rada by sa pozrela na túto planétu. Jedného dňa jej kamarát z planéty Jupiter daroval krásny glóbus Zeme. Čo však mesačné dievča netušilo, bolo to, že to nebol hocijaký glóbus. Bol kúzelný. Nadšené ho prijala, vzala ho do svojej izby v mesačnom kráteri a položila ho pod veľké okrúhle okno, z ktorého pozorovala Zem. Ľahla si na posteľ a obdivovala svoj darček. Zamyslene sa dívala raz na glóbus, raz cez okrúhle okno na Zem. Raz na Zem, raz na glóbus. „A v čom že si čarovný, pán glóbus?“ pýta sa zvedavo mesačne dievča. „Azda mi pomôžeš precestovať tú krásnu planétu Zem?“opýtala sa žartovne. Položila naň ruku a zadívala sa cez okno priamo na planétu Zem. „Kiežby som sa dotykom glóbusu premiestnila na to miesto, na ktoré sa práve pozerám,“ nahlas snívalo mesačné dievča. Ledva to vyslovila a spod ruky spočinutej na glóbuse, vystrelila modrá žiara, ktorá ho v okamihu vtiahla dovnútra. Zablýskalo sa a mesačne dievča sa stratilo v glóbuse.

Bum! Padla na zadok. Tvrdé pristátie. Nestačila sa  čudovať, kam sa to dostala. „To je planéta Zem?“ opýtala sa sama seba. Sedela na lúke posiatej farebnými kvetmi, vo vzduchu lietali vtáky, ktoré nádherné spievali, a modrá obloha bola prežiarená slnkom. „To je to najkrajšie miesto, aké som vo vesmíre videla,“ s úžasom povedalo mesačné dievča. „Áno, určite je to planéta Zem, dostala som sa sem cez glóbus, ktorý mi daroval kamarát z planéty Jupiter. Je to tu oveľa krajšie ako som si predstavovala,“ tešila sa. Behala po lúke s otvorenými ústami a obdivovala tú nádheru. Prvýkrát uvidela ľudí. Bola prekvapená a závidela im akú majú krásnu planétu. Tu zazrela dav a rozbehla sa smerom k nemu, pretože sa s nimi, chcela zoznámiť  a skamarátiť. Po chvíľke sa však zastavila a so zamrznutým úsmevom sledovala, čo sa to deje. Ľudia na seba navzájom pokrikovali, nadávali si a začali sa mlátiť. Nechápala, prečo ľudia, ktorí majú bielu kožu, naháňajú a bijú ľudí, ktorí majú hnedú farbu kože. Zvedavosť mesačného dievčaťa bola veľmi veľká, a tak  Podišla bližšie a opýtala sa: „Ahojte, ľudia, prečo tu na seba pokrikujete a bijete sa? Veď žijete na tej istej planéte, ktorá je nádherná. Slnko tu dopadá na každého z vás rovnako.“Niekto jej však nevedel presne odpovedať. Kričali, že to nie je jej vec, a nech sa do toho nestará. Zaskočená sa otočila a vrátila sa na slnečnú lúku. Slnko pomaličky zapadalo a Zem začala pohlcovať tma. Hneď, ako sa hranica svetla a tmy dotkla mesačného dievčaťa, zablikala modrým svetlom, a šup, ocitla sa opäť na svojej posteli v mesačnom kráteri. „,Wau! Zem je naozaj najkrajšia planéta. Len tí ľudia boli divní, ešte som takých vo vesmíre nestretla,“ čudovala sa. „Zajtra si vyberiem iné miesto, a verím, že to bude lepšie ako dnes,“ vyslovilo mesačné dievča s nádejou. Ľahla si spať a tešila sa na ďalšie ráno, aby si mohla zatočiť glóbusom a vybrať nové miesto na planéte Zem, ktoré navštívi tentokrát.

Hneď, ako svitol nový deň, nadšená vyskočila z postele a roztočila glóbus. Ako sa točil, zastavila ho jedným prstom, a tam, kde sa zastavil, podržala prst. Vtom sa glóbus rozsvietil a jeho modrá žiara ju opäť pohltila. Bum! Znova pristála na zadku. Ocitla sa v malo mestečku. „Och, to je teda nádhera!“ obdivovala, čo všetko ľudia dokážu vybudovať. „Toto je skvelé miesto. Majú tu rôzne zariadenia na kolesách, a tie budovy, v ktorých ľudia bývajú, sú jednoducho úchvatné. Všetko sa mi tu páči,“ tešilo sa mesačné dievča. Zaujala ju budova, z ktorej bolo cítiť zaujímavú vôňu.  „Óóóó čo to je? To je najúžasnejšia vôňa  v celom vesmíre,“ rozplývala sa.  Podišla bližšie a nahliadla cez okno. Ľudia tam sedeli a jedli zvláštnu vec: veľký kruh nakrájaný na malé trojuholníky. Vošla dnu. „Dobrý deň, prosím si to jedlo v kruhu,“ povedalo mesačné dievča človeku, od ktorého si ľudia brali tieto chutné kruhové jedlá. „Haha, tomu sa hovorí pizza,“ opravil ju človek v zástere a kuchárskej čiapke. Naložil jednu pizzu mesačnému dievčaťu na tanier. Poďakovala sa a sadla si za stôl. Vychutnávala si úžasné jedlo a jeho senzačnú chuť. „Áno, áno, určite je to najlepšie jedlo, aké som vo vesmíre jedla,“ hovorila si s plnými ústami. Pri vedľajšom stole sa medzi skupinami ľudí rozpútala ostrá hádka. Jedna skupina chlapov sa vysmievala tej druhej, že vraj vyzerajú príliš žensky, že do ich reštaurácie nepatria. Vyzvali ich, aby odišli. Zvedavé mesačné dievča sa opäť postavilo a opýtalo sa: „Prečo sa hádate a ubližujete si?“ „Pretože pehaví a ryšaví, sem nepatria!“ kričala skupinka chlapov. „A prečo sem nepatria? Veď ste ten istý druh, ľudia, aj keď vyzeráte všetci ináč. Žijete na tej istej planéte, každý má právo byť sám sebou a mali by ste si sa navzájom tolerovať. Nemali by ste medzi sebou robiť rozdiely,“ začalo dievča oduševnene vysvetľovať. Ale skupinka chlapov začala kričať aj na ňu a vyhodili ju von. Vraj to nie je jej vec. Mesačné dievča zostalo zmätené. Kráčalo ďalej po ulici. Na jednej strane bola nadšená zo skvelého jedla, no zároveň znechutená. Nechápala, prečo ľudia robili medzi sebou také rozdiely a prečo ju z reštaurácie vyhodili. Slnko zapadlo a mesačné dievča bolo v priebehu pár sekúnd opäť v mesačnom kráteri. „Hm, Zem je síce krásna planéta, ale tí ľudia sú hlúpi. Zbytočne si ubližujú. Zajtra navštívim iné miesto,“ skonštatovalo mesačné dievča. Ľahla si, a zaspala.

Ráno sa prebudila opäť s nadšením, roztočila glóbus, zastavila ho prstom, a bum, bola opäť na Zemi. Tentoraz však na strašnom mieste. Navôkol vybuchovali bomby, pobehovali vojaci a prelietavali bojové lietadlá. Ocitla sa vo vojnovej zóne. „Och, to nie, prečo ničíte túto krásnu planétu, prečo sa medzi sebou bijete a bojujete?“ s hrôzou sa čudovala. Nikto ju však v tom hluku nepočul. Utekala sa rýchlo niekde skryť. Zbehla k blízkej rieke a schovala sa za kameň. Nemohla si nevšimnúť malé potrubie, z ktorého vytekala zelená toxická kvapalina. „Fúj! Ľudia si tu takto znečisťujú aj vodu!“ zdesene sa čudovala a priala si, nech je už tma, aby bolo opäť vo svojom mesačnom kráteri. Zotmelo sa a ona sa ocitla vo svojej posteli. Postavila sa, a glóbus Zeme zatvorila do skrine, zamkla ho a kľúč odložila na poličku.

„Planéta Zem je to najkrajšie miesto, aké som vo vesmíre videla. Len tí ľudia, ktorí tam žijú, sú pre planétu nebezpeční. Ubližujú jej a postupne ju celú zničia. Musím si oddýchnuť od návštev na túto planétu dovtedy, kým sa ľudia k nej nezačnú správať zodpovedne. Určite by sa im lepšie žilo, keby sa navzájom tolerovali, nerobili medzi sebou rozdiely a boli schopní pochopiť jeden druhého,“ zhodnotilo svoje pozorovanie mesačné dievča.

Stmieva sa. Na tmavej oblohe svieti veľká guľa. No, niekedy je to veľká guľa, inokedy len tenký rožtek. Čo je to? Jasné, že Mesiac. Môžeme ho zo Zeme pozorovať v plnej kráse aj bez ďalekohľadu. Jednu z jeho strán však nikdy nevidíme. Hovorí sa jej „odvrátená strana mesiaca.“

Táto odvrátená strana Mesiaca sa počas otáčania okolo svojej osi nikdy nepozrie na zem. Preto nikto nevie, čo sa na nej skrýva. Bolo to tak až do dňa, keď Zem začalo navštevovať mesačné dievča, ktoré tvrdilo, že býva na Mesiaci – práve na jeho odvrátenej strane. Mala oblečený biely kabát, veľké biele čižmy a jej vlasy boli sivé a žiarivé ako kométa, s jemnými trblietkami, ktoré pripomínali malé lesklé meteority. Tvrdila, že na odvrátenej strane mesiaca je malá komunita mesačných ľudí, ktorí žijú v mieri a majú sa navzájom radi. Priatelí sa aj  s inými bytosťami z rôznych planét.

Mesačné dievča vždy fascinovala planéta Zem. Tvrdila, že je to najkrajšia planéta v našej slnečnej sústave, že je plná farieb a života. Každý deň snívala o tom, ako rada by sa pozrela na túto planétu. Jedného dňa jej kamarát z planéty Jupiter daroval krásny glóbus Zeme. Čo však mesačné dievča netušilo, bolo to, že to nebol hocijaký glóbus. Bol kúzelný. Nadšené ho prijala, vzala ho do svojej izby v mesačnom kráteri a položila ho pod veľké okrúhle okno, z ktorého pozorovala Zem. Ľahla si na posteľ a obdivovala svoj darček. Zamyslene sa dívala raz na glóbus, raz cez okrúhle okno na Zem. Raz na Zem, raz na glóbus. „A v čom že si čarovný, pán glóbus?“ pýta sa zvedavo mesačne dievča. „Azda mi pomôžeš precestovať tú krásnu planétu Zem?“opýtala sa žartovne. Položila naň ruku a zadívala sa cez okno priamo na planétu Zem. „Kiežby som sa dotykom glóbusu premiestnila na to miesto, na ktoré sa práve pozerám,“ nahlas snívalo mesačné dievča. Ledva to vyslovila a spod ruky spočinutej na glóbuse, vystrelila modrá žiara, ktorá ho v okamihu vtiahla dovnútra. Zablýskalo sa a mesačne dievča sa stratilo v glóbuse.

Bum! Padla na zadok. Tvrdé pristátie. Nestačila sa  čudovať, kam sa to dostala. „To je planéta Zem?“ opýtala sa sama seba. Sedela na lúke posiatej farebnými kvetmi, vo vzduchu lietali vtáky, ktoré nádherné spievali, a modrá obloha bola prežiarená slnkom. „To je to najkrajšie miesto, aké som vo vesmíre videla,“ s úžasom povedalo mesačné dievča. „Áno, určite je to planéta Zem, dostala som sa sem cez glóbus, ktorý mi daroval kamarát z planéty Jupiter. Je to tu oveľa krajšie ako som si predstavovala,“ tešila sa. Behala po lúke s otvorenými ústami a obdivovala tú nádheru. Prvýkrát uvidela ľudí. Bola prekvapená a závidela im akú majú krásnu planétu. Tu zazrela dav a rozbehla sa smerom k nemu, pretože sa s nimi, chcela zoznámiť  a skamarátiť. Po chvíľke sa však zastavila a so zamrznutým úsmevom sledovala, čo sa to deje. Ľudia na seba navzájom pokrikovali, nadávali si a začali sa mlátiť. Nechápala, prečo ľudia, ktorí majú bielu kožu, naháňajú a bijú ľudí, ktorí majú hnedú farbu kože. Zvedavosť mesačného dievčaťa bola veľmi veľká, a tak  Podišla bližšie a opýtala sa: „Ahojte, ľudia, prečo tu na seba pokrikujete a bijete sa? Veď žijete na tej istej planéte, ktorá je nádherná. Slnko tu dopadá na každého z vás rovnako.“Niekto jej však nevedel presne odpovedať. Kričali, že to nie je jej vec, a nech sa do toho nestará. Zaskočená sa otočila a vrátila sa na slnečnú lúku. Slnko pomaličky zapadalo a Zem začala pohlcovať tma. Hneď, ako sa hranica svetla a tmy dotkla mesačného dievčaťa, zablikala modrým svetlom, a šup, ocitla sa opäť na svojej posteli v mesačnom kráteri. „,Wau! Zem je naozaj najkrajšia planéta. Len tí ľudia boli divní, ešte som takých vo vesmíre nestretla,“ čudovala sa. „Zajtra si vyberiem iné miesto, a verím, že to bude lepšie ako dnes,“ vyslovilo mesačné dievča s nádejou. Ľahla si spať a tešila sa na ďalšie ráno, aby si mohla zatočiť glóbusom a vybrať nové miesto na planéte Zem, ktoré navštívi tentokrát.

Hneď, ako svitol nový deň, nadšená vyskočila z postele a roztočila glóbus. Ako sa točil, zastavila ho jedným prstom, a tam, kde sa zastavil, podržala prst. Vtom sa glóbus rozsvietil a jeho modrá žiara ju opäť pohltila. Bum! Znova pristála na zadku. Ocitla sa v malo mestečku. „Och, to je teda nádhera!“ obdivovala, čo všetko ľudia dokážu vybudovať. „Toto je skvelé miesto. Majú tu rôzne zariadenia na kolesách, a tie budovy, v ktorých ľudia bývajú, sú jednoducho úchvatné. Všetko sa mi tu páči,“ tešilo sa mesačné dievča. Zaujala ju budova, z ktorej bolo cítiť zaujímavú vôňu.  „Óóóó čo to je? To je najúžasnejšia vôňa  v celom vesmíre,“ rozplývala sa.  Podišla bližšie a nahliadla cez okno. Ľudia tam sedeli a jedli zvláštnu vec: veľký kruh nakrájaný na malé trojuholníky. Vošla dnu. „Dobrý deň, prosím si to jedlo v kruhu,“ povedalo mesačné dievča človeku, od ktorého si ľudia brali tieto chutné kruhové jedlá. „Haha, tomu sa hovorí pizza,“ opravil ju človek v zástere a kuchárskej čiapke. Naložil jednu pizzu mesačnému dievčaťu na tanier. Poďakovala sa a sadla si za stôl. Vychutnávala si úžasné jedlo a jeho senzačnú chuť. „Áno, áno, určite je to najlepšie jedlo, aké som vo vesmíre jedla,“ hovorila si s plnými ústami. Pri vedľajšom stole sa medzi skupinami ľudí rozpútala ostrá hádka. Jedna skupina chlapov sa vysmievala tej druhej, že vraj vyzerajú príliš žensky, že do ich reštaurácie nepatria. Vyzvali ich, aby odišli. Zvedavé mesačné dievča sa opäť postavilo a opýtalo sa: „Prečo sa hádate a ubližujete si?“ „Pretože pehaví a ryšaví, sem nepatria!“ kričala skupinka chlapov. „A prečo sem nepatria? Veď ste ten istý druh, ľudia, aj keď vyzeráte všetci ináč. Žijete na tej istej planéte, každý má právo byť sám sebou a mali by ste si sa navzájom tolerovať. Nemali by ste medzi sebou robiť rozdiely,“ začalo dievča oduševnene vysvetľovať. Ale skupinka chlapov začala kričať aj na ňu a vyhodili ju von. Vraj to nie je jej vec. Mesačné dievča zostalo zmätené. Kráčalo ďalej po ulici. Na jednej strane bola nadšená zo skvelého jedla, no zároveň znechutená. Nechápala, prečo ľudia robili medzi sebou také rozdiely a prečo ju z reštaurácie vyhodili. Slnko zapadlo a mesačné dievča bolo v priebehu pár sekúnd opäť v mesačnom kráteri. „Hm, Zem je síce krásna planéta, ale tí ľudia sú hlúpi. Zbytočne si ubližujú. Zajtra navštívim iné miesto,“ skonštatovalo mesačné dievča. Ľahla si, a zaspala.



Ráno sa prebudila opäť s nadšením, roztočila glóbus, zastavila ho prstom, a bum, bola opäť na Zemi. Tentoraz však na strašnom mieste. Navôkol vybuchovali bomby, pobehovali vojaci a prelietavali bojové lietadlá. Ocitla sa vo vojnovej zóne. „Och, to nie, prečo ničíte túto krásnu planétu, prečo sa medzi sebou bijete a bojujete?“ s hrôzou sa čudovala. Nikto ju však v tom hluku nepočul. Utekala sa rýchlo niekde skryť. Zbehla k blízkej rieke a schovala sa za kameň. Nemohla si nevšimnúť malé potrubie, z ktorého vytekala zelená toxická kvapalina. „Fúj! Ľudia si tu takto znečisťujú aj vodu!“ zdesene sa čudovala a priala si, nech je už tma, aby bolo opäť vo svojom mesačnom kráteri. Zotmelo sa a ona sa ocitla vo svojej posteli. Postavila sa, a glóbus Zeme zatvorila do skrine, zamkla ho a kľúč odložila na poličku.

„Planéta Zem je to najkrajšie miesto, aké som vo vesmíre videla. Len tí ľudia, ktorí tam žijú, sú pre planétu nebezpeční. Ubližujú jej a postupne ju celú zničia. Musím si oddýchnuť od návštev na túto planétu dovtedy, kým sa ľudia k nej nezačnú správať zodpovedne. Určite by sa im lepšie žilo, keby sa navzájom tolerovali, nerobili medzi sebou rozdiely a boli schopní pochopiť jeden druhého,“ zhodnotilo svoje pozorovanie mesačné dievča.

Zahraj sa. Nájdi 7 rozdielov:

Nenašiel si všetky rozdiely? Tu je mala nápoveda: v ľavo hore je planéta, na planéte Zem pribudol fľak, na čižme dievčaťa je gombík, v pravo dole pridol jeden kráter, pri ľavej nohe dievčaťa pribudol kráter, v pravo pod modrou žiarou pribúdla planéta, na spodnej časti šiat pribudol nápis MOON.

Zahraj sa kvíz o rozprávke

1. Ktorá strana mesiaca sa nikdy nepozrie na Zem?

a) politická strana
b) nepolitická strana
c) odvrátená strana

 

2. Čo túžilo Mesačne dievča navštíviť?

a) čiernu dieru
b) Zem
c) Pluto

 

3. Ako cestovalo Mesačné dievča na planétu Zem?

a) raketou
b) lietajúcim psom
c) cez čarovný glóbus

 

4. Aké jedlo ochutnalo Mesačné dievča na Zemi?

a) pirohy
b) langoše
c) pizzu

 

5. Kto daroval globús Mesačnému dievčaťu?

a) kamarát z planéty Jupiter
b) kamarát z planéty Saturn
c) kamarát z planéty Mars

 

6. Ako sa dostalo Mesačné dievča z planéty Zem späť domov na Mesiac?

a) vystrelila ju raketa
b) vyzdvihol ju kamarát z planéty Merkúr
c) keď nastála tma, globus ju vtiahol späť domov

 

7. Kedy sa Mesačné dievča opäť vráti na planétu Zem?

a) keď sa ľudia začnú správať zodpovedne
b) keď vyrobia ľudia novú pizzu
c) keď si kúpi raketu

 

Správne odpovede:
1c, 2b. 3c, 4c, 5a, 6c, 7a

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂