Magická tanečnica

„Nech si všetci hovoria, čo sa im len zachce,“ povedala malá Naomi, zatvorila dvere na svojej izbe, zhasla svetlo a zasvietila malou baterkou na plagát, ktorý visel nad jej posteľou. Na plagáte bola zobrazená tanečnica. „Jedného dňa bude aj zo mňa známa a úspešná tanečnica,“ povedala, zatvorila oči a s úsmevom na tvári snívala svoj sen.

Zo snívania ju vytrhol ranný piskot budíka, ktorý ohlasoval nový deň. Na dverách Naominej izby sa ozvalo klopanie a po chvíľke vošla dovnútra jej mama. „Naomi, je čas vstávať, musíš ísť do školy,“ povedala mama a odišla. „A nemôžem radšej celý deň stráviť na tanečnom krúžku?“ utrúsila uštipačnú poznámku Naomi. Z chodby sa ozval len zvýšený hlas jej mami: „Nie! Škola je prednejšia ako tanec!“

Naomi sa pozbierala z postele, obliekla sa a spolu s mamou sa vybrala do školy. Mama ju v jej sne nepodporovala, ale Naomi s tým bola vysporiadaná a netrápilo ju to. Veď je to jej sen a môže si o ňom snívať, koľko sa jej zachce. Nastúpila do autobusu a odviezla sa do školy. Ale ani tam nemala pochopenie pre svoj sen. Väčšina jej spolužiačok si z nej uťahovali. Posmievali sa jej a nechápali, ako sa chce stať tanečnicou, keď má drevené nohy. Na papier v škole nakreslili karikatúru s jej postavou, kde napísali: „Naomine nohy sú drevené a krivé.“ Naomi nemala ani drahé oblečenie a nebola ani ničím iným výnimočná. Nevysedávala s ostatnými dievčatami pri okne a neobzerala všetkých chalanov. Zrejme to bol dôvod, prečo nemala toľko kamarátok.

Čas rada trávila v školskej telocvični, kde bolo veľké zrkadlo a mohla tam skúšať nové tanečné kroky. Mala len jedného ozajstného priateľa, ktorý sa volal Teo. On jediný ju podporoval v jej sne a veril, že jedného dňa z nej bude ozajstná tanečnica, ktorá ohúri svet.

„Ahoj, Naomi, ako sa dnes máš?“ opýtal sa Teo každé ráno, keď ju stretol v škole. „Mám sa fantastický! Včera večer, keď som zaspávala som si vymyslela nové tanečné kroky. Už sa neviem dočkať, kedy pôjdem do telocvične a vyskúšam ich,“ povedala natešená Naomi. Teo sa na ňu zahľadel a povedal: „Vieš, že to znie veľmi fantasticky? Podľa mňa tie kroky budú jedného dňa veľmi, veľmi slávne.“ Naomi sa vždy usmiala, pretože ju zakaždým jeho slova potešili.

Po obede, keď všetci mierili domov, Naomi šla do telocvične, a skúšala svoje nové tanečné kroky. Prezliekla sa do tanečných legín a obula si tanečné cvičky. So zatvorenými očami poskakovala, ba poletovala po parkete a tancovala kroky, ktoré si deň predtým predstavovala vo svojich myšlienkach. Zastavila sa, jedným kolenom kľačala na podlahe a oči otvorila. Jej zrak spočinul na plagáte, ktorý visel na stene. Postavila sa a prišla k nemu bližšie, aby si ho lepšie prečítala. Bola to pozvánka na tanečnú súťaž, ktorá sa mala konať v ich meste. Oči jej od radosti skoro vyskočili a srdce sa jej rozbúšilo tak silno, že mala pocit, že počuje …