Lev Shaka. Krátka rozprávka pre deti o levíkovi Shaka.

Dlhá rovinatá step pokrývajúca časť Afriky pod horúcim slnkom je domovom krásnych zvierat, rastlín a dobrodružných príbehov. Mladý lev Shaka tu tiež zažíva svoj jedinečný príbeh života.

Shaka je najmladším levom a tiež jediným mláďaťom vo svorke levov, v ktorej vyrastá. Každý deň sa skupinka prebúdza do slnečného rána za spevu exotických vtákov. Keď sa noc skončí, nepopísanú divočinu zaplaví svetlo. Vtedy si celá svorka ponaťahuje svaly a kosti a vodcovia sa poberú na ranný lov, aby nasýtili svoje rodiny. Levice sa starajú o najmladších členov, no táto svorka má len jediné mláďa – Shaku. Toho však už nebaví sa každý deň hrať len s dospelými levicami, ktoré mu dookola opakujú, čo smie a čo nesmie. Samozrejme, pre mladého leva je to výchovné, ale chýba tomu zábava. „Och, opäť tá istá nuda, tie isté hry s levicami, ktoré ma vôbec nebavia. Vôbec mi nerozumejú. Musím si nájsť nejakých kamarátov,“šomral mladý lev Shaka rozvalený na kameni, zívajúc od hladu. „Ale najprv počkám na skvelé jedlo, ktoré má priniesť otec s ostatnými. Potom vyrazím.“ Medzitým sa pri ňom pristavila mama levica a opýtala sa ho, nad čím tak premýšľa a či sa nejde zahrať s ostatnými levicami ako zvyčajne. „Poď, otec s raňajkami je už tu. Najeme sa a môžeme kresliť do piesku alebo si rozprávať príbehy.“ „Okej, mama, poďme sa najesť, lebo som naozaj hladný, ale to hranie si ešte premyslím. To isté sme robili včera aj predvčerom aj predpredvčerom,“ odpovedal znudený Shaka. „Ja chcem nejakých kamarátov.“ „A čo keby sa k nám pridal aj ocko?“ premýšľala mama. „Ale, mami, ty mi vôbec nerozumieš, poďme sa radšej naraňajkovať,“ odvetil Shaka.

Svorka levov sa najedla a mladý Shaka sa nenápadne vytratil za svojím snom nájsť si nových priateľov. Skokom a spevom si vykračoval Shaka do nespútanej divočiny. Ako si tak chvíľočku šiel, zazrel v diaľke pasúce sa zebry. Dospelé zebry sa pásli a tie mladé zase šantili. „Hm, to sú zebry a sú medzi nimi aj mláďatá, s ktorými sa môžem hrať,“ šepol si sám pre seba natešený Shaka. Neváhal ani sekundu a rozbehol sa k zebrám. Ale hneď, ako ho zebry zaregistrovali, vzali nohy na plecia a rozutekali sa na všetky strany. „Hej! Stojte!“ volal Shaka. „Chcem sa s vami skamarátiť.“ Ale zebry boli už dávno fuč. No Shaka dlho nepremýšľal a v dobrej náladičke pokračoval v hľadaní.

Prešiel jednu trávnatú rovinku, jeden menší kopec, až dorazil k jazeru, kde sa kúpali a napájali gazely. Aj medzi nimi boli mláďatá, ktoré sa s veľkou radosťou šantili a bláznili vo vode. „Áno, takto sa chcem hrať aj ja. Toto budú moji noví kamaráti,“ tešil sa Shaka. A opäť dlho neváhal a rozbehol sa k nim. Ale hneď, ako si ho gazely všimli, dvojmetrovými skokmi utekali, čo im nohy stačili. „Hej, počkajte! Chcem sa s vami skamarátiť,“ kričal opäť Shaka, ale gazely ho už počuť nemohli, lebo boli príliš ďaleko. „Tak nevadí, idem ďalej, možno tých kamarátov raz nájdem,“ zaskočeným hlasom zašomral Shaka.

Rozbehol sa, prešiel cez jednu trávnatú rovinku, cez jeden menší kopec, okolo bambusového poľa, za ktorým sa vypínala lúka plná kvetov. Shaka sa zastavil, pretože v diaľke začul hrozný hluk a spev. Radšej sa prikrčil k zemi a schoval sa za malý krík. Zrazu sa spoza stromov vyrútili štyri prasiatka, ktoré sa bláznili, hrali a spievali. „Haha,“ zasmial sa potichu Shaka. „Títo sú ale zábavní, toto budú moji noví kamaráti,“ povedal si a vybehol spoza kríka rovno k prasiatkam. Keď ho tie zbadali, len zakvíkali a prášili späť do lesa. „Bože, ja si tých kamarátov asi nikdy nenájdem,“ nariekal smutný Shaka. Sadol si na kameň a so slzami v očiach ticho odpočíval.

Zrazu sa ozvalo: „Hm, mňam, dám si ešte jedného.“ Hlas sa niesol od veľkej kopy piesku, ktorá bola zrejme veľkým mraveniskom. „Žeby hovoriace mravce?“ čudoval sa Shaka. „Hm, mňam, dám si ešte jedného,“ opäť sa ozvalo spoza mraveniska. Shaka prišiel bližšie a jedným okom pokukoval. Zbadal tam mladého mravčiara, ako si vychutnáva zrejme obed v mravenisku. „Ahoj, čo to robíš?“ opýtal sa ho Shaka. „Aaaaa, hnusný lev, nezožer ma, prosím!“vydesene kričal mravčiar. „Ale ja ťa nechcem zožrať,“ bránil sa Shaka. „Nie? Si si istý?“ opýtal sa vystrašený mravčiar. „Jasné, že nie. Ja si len hľadám kamarátov na spoločné hry,“ dodal mladý lev. „No, tak to som rád, že ma nechceš zožrať. Inak, ja som Fredy,“ predstavil sa mravčiar. „Ja tiež nemám kamarátov, tak ak chceš, môžeme sa hraťspolu,“ dodal. „Skvelé, zahrajme sa teda na schovávačku,“ radostne navrhol Shaka.

A hra sa začala. Jeden počítal, druhý sa schoval a naopak. Po chvíli hrania sa Shaka schoval do akejsi diery v zemi. Veril, že tam ho mravčiar nenájde. Ale v diere nebol sám. Niekto tam býval. „Cssssss, csssss,“ ozvalo sa z nej. „Kto je tam?“ skríkol zdesený Shaka. Vtom sa v tme rozsvietili dve hrôzostrašné zelené oči. „Csss, ja som Anakonda, csss. Čo robíš v mojom dome?“ odpovedal had žijúci v diere. „S kamarátom sa hráme schovávačku, a tak som sa tu chcel skryť, nechcel som ťa vyrušiť. Nechceš sa hrať s nami?“ opýtal sa Shaka. „Csss, dobre, aspoň budem mať aj ja nových kamarátov, csss,“ potešil sa had. Obaja vyšli z diery von a hrali sa spolu. Shaka, Fredy a Anakonda sa zabávali a smiali. Bola to skutočne radostná hra. Pomaly sa však začalo stmievať, a tak sa Shakas novými kamarátmi rozlúčil a spoločne sa dohodli, že sa budú kamarátiť už navždy a každý deň sa budú spolu hrať.

Spokojný Shaka sa vydal domov a s veľkým nadšením spomínal, ako mu dnes bolo skvelo. Po príchode domov sa mama levica vypytovala, kde bol celý deň, pretože sa nesmierne strachovala. Shaka mame porozprával svoj zážitok s novými priateľmi. Tá sa len pousmiala a bola rada, že je už konečne doma.