Kúzelná konzerva

Súrodenci Oscar a Alica si na vianočnom jarmoku kúpili kúzelnú konzervu. No ani len netušili aké úžasne dobrodružstvo ich čaká.

Autor: Ján „Johny“ Zajac

Pridané: 10.01.2020

Dĺžka: Krátka rozprávka, 957 slov

 

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

 

Predvianočný čas sa blížil a v meste sa chystal jarmok plný vianočnej zábavy, chutného jedla
a obchodníkov s hand-made výrobkami. Tieto okamihy vytvárajú kúzelné zážitky. Jeden takýto zažil aj Oscar deväťročný chlapec z mesta so svojou sedemročnou sestrou Alicou.

Na prechádzke jarmokom sa Oscar so svojou sestrou Alicou veselo zabávali. Behali od jedného stánku  k druhému. V vreckách mali aj nejaké drobné od rodičov, a tak si mohli zábavu naplno užívať. Peniaze sa tu dali minúť ako nič. V jednom stánku predávali perníky, v ďalšom cukrovú vatu, limonády, hračky, veselé čiapky či horúcu čokoládu. Sami nevedeli, kam skôr, a tak sa rozhodli vyskúšať každú dobrotu a pozrieť si všetky hračky. Po chvíle bláznenia zistili, že už im  vo vreckách zostali len 3 mince. „Alica, máme už len tieto tri posledné mince. Čo si kúpime?“ premýšľal Oscar. „Dajme si ešte horúcu čokoládu,“ navrhla Alica. „Och nie, ďalšiu už nezvládnem. Kúpme si radšej niečo, s čím sa môžeme zahrať  aj doma,“ odvetil šikovný Oscar.  „Prejdeme sa ešte raz po celom jarmoku, vyberieme si tu najúžasnejšiu vec a potom pôjdeme domov.“ „Dobre,“ prikývla Alica.

Opäť sa rozutekali do uličiek jarmoku, pobehovali od stánku k stánku a hľadali tú najúžasnejšiu vec. Ako tak kráčali všimli si vedľa vysvietených stánkoch starčeka, ktorý mal ten najmenší stánok na celom jarmoku, dokonca mu v ňom nesvietilo ani jedno svetielko. Mal tam len jeden stolček a na ňom konzervy. „Pozri Alica, to je ten najmenší a najčudnejší stánok z celého jarmoku,“ čudoval sa Oscar. „Poďme sa ho spýtať, čo to predáva,“ navrhla Alica. Prišli k starčekovi a vyzvedali. „To sú kúzelné konzervy,“ tichým a tajuplným hlasom odvetil starý pán. „Chcete si jednu kúpiť, deti? Stojí len tri mince.“Oscar s Alicou sa pozreli na seba, lebo vedeli, že presne toľko im zostalo. Posledné mince. „Nebudete ľutovať, je to naozaj kúzelná konzerva,“ ozval sa starček. „Každý, kto verí na zázraky, bude príjemne prekvapený“ doplnil ešte. A tak deti dlho neváhali a vybrali si konzervu, na ktorej bolo napísané „Andromeda“. Celý natešení a zvedaví si ju odniesli domov. Rodičom doma konzervu nadšene ukázali, ale tí sa len pousmiali a strčili ju do chladničky.

Čoskoro si rodina ľahla spať. Alica však bola stále hore, bola totiž veľmi zvedavá čo ich úlovok z jarmoku skrýva a či mal starček naozaj pravdu. Zašla za Oscarom a nahovorila ho, aby ju spolu šli otvoriť. Oscar napokon súhlasil. Zliezli dolu a vytiahli kúzelnú konzervu  z chladničky. „Otvor ju ty, Oscar. Ja sa bojím!“ trasľavým hlasom riekla Alica. Oscar, tiež vystrašený, napokon sestru poslúchol. Z konzervy v tmavej kuchyni vystrelila úžasné svetlo, vesmírny prach a žiarivé hviezdy s planétami. Všetko pohltila tma  a navôkol sa roztancovalo kopec krásnych svetielok. Alica s Oscarom sa v pyžamách ocitli vo vesmíre.

„Ooo,wau,“ radoval sa Oscar. „Kde to sme?“ opýtala sa vystrašená Alica. „Predsa  vo vesmíre, v galaxii Andromeda. Je to tu skvelé,“ tešil sa Oscar vznášajúci sa v otvorenom kozme. „Aha, tam je krásna farebná planéta, poďme k nej,“ ukázal Oscar prstom pred seba. „Ale ako?“ čuduje sa Alica. Oscar chvíľu premýšľal. Z ničoho nič mu napadlo plávať vzduchom ako vo vode. A naozaj to fungovalo. Alica neváhala a nasledovala ho.  Približovali sa k nádhernej planéte, až nakoniec pristáli na jej povrchu, ktorý bol celý ružový. Bola naozaj čarokrásna, celá posiata farebnými dúhami. V obrovských kráteroch boli jazerá so sladkou farebnou vodou. Vo vzduchu bolo cítiť krásne vône. Oblaky boli jednofarebné, ale každý inej farby. „Jeeej, Oscar, toto je najkrajšia planéta,“ tešila sa Alica. A jej radosť sa zdvojnásobila, keď zbadala v diaľke letiace stádo jednorožcov. Áno, presne tak. Bola to planéta jednorožcov, ktorí bežali po oblohe a zanechávali za sebou farebnú dúhu. Po chvíľke sa dúha rozpadla na maličký prášok. Oscar s Alicou sa ešte chvíľu radovali z planéty jednorožcov, no potom vyskočili k oblohe a opäť sa ocitli v tajomnom vesmíre.

„To bolo úžasné! Poďme sa pozrieť ešte k tamtej krásnej hviezde,“ navrhol Oscar. Opäť pohybovali rukami akoby plávali a približovali sa tak ku svojmu cieľu. Keď tam dorazili, padla im sánka. Trblietavá hviezda im vyrazila dych. Povrch bol celý ligotavý  a pokrytý zlatom. Na samom vrcholku sedela mystická bytosť v zlatom plášti. „Odkiaľ ste, deti?“ opýtala sa. „My sme sa sem dostali z planéty Zem cez kúzelnú konzervu,“ vysvetlil Oscar. „Máte to tu veľmi pekné,“ usmievala sa Alica. „Ďakujem. Vesmír je veľký a tmavý. My hviezdy mu dodávame svetlo,“ riekla mystická postavička v zlatom plášti. „A čo tu robíš okrem dodávania svetla?“ vyzvedala Alica. „Svietim a ukazujem cestu. Tak sa nikto vo vesmíre nestratí. Z hviezdneho svetla potom vyrábam zlatý prášok, ktorý každej živej bytosti s dobrým úmyslom splní želanie. Chcete taký zlatý prášok, deti?“ opýtala sa mystická postavička. „Samozrejme“ vykríklo dievčatko. „Ale najprv musíte vyriešiť moju hádanku,“ povedala bytosť.  „Cez deň to nevidieť, ale v noci to jasne žiari, čo je to?“. Deti chvíľu premýšľali a po chvíli Alica vykríkla „Si to ty, hviezda!“.  „Správne!“ A tak tajomná bytosť v zlatom plášti natiahla ruku a podala deťom malý mešec so zlatým práškom. Deti sa poďakovali  a pokračovali v ceste.

„Oscar, mali by sme už ísť domov, aby sa o nás rodičia nebáli,“ strachovala sa Alica. „Ale ako sa tam dostaneme?“ opýtal sa Oscar. „Zatvorme oči a myslíme na domček, kde bývame,“ navrhla sestrička. A tak aj urobili. Po pár sekundách oči otvorili a ocitli sa v kuchyni s kúzelnou konzervu v ruke. „To bolo úžasné,“ radovali sa obaja. „Musíme si konzervu a zlatý prášok odložiť v izbe pod posteľ, aby nám to rodičia nenašli“ navrhol Oscar.

Obaja sa potichu premiestnili do svojej izby, kúzelnú konzervu a zlatý prášok schovali do škatule pod posteľou. Celý natešení z úžasného zážitku zaspali s úsmevom na tvári. Kúzelná konzerva v sebe skrýva naozaj nádherné tajomstvo.

Predvianočný čas sa blížil a v meste sa chystal jarmok plný vianočnej zábavy, chutného jedla
a obchodníkov s hand-made výrobkami. Tieto okamihy vytvárajú kúzelné zážitky. Jeden takýto zažil aj Oscar deväťročný chlapec z mesta so svojou sedemročnou sestrou Alicou.

Na prechádzke jarmokom sa Oscar so svojou sestrou Alicou veselo zabávali. Behali od jedného stánku  k druhému. V vreckách mali aj nejaké drobné od rodičov, a tak si mohli zábavu naplno užívať. Peniaze sa tu dali minúť ako nič. V jednom stánku predávali perníky, v ďalšom cukrovú vatu, limonády, hračky, veselé čiapky či horúcu čokoládu. Sami nevedeli, kam skôr, a tak sa rozhodli vyskúšať každú dobrotu a pozrieť si všetky hračky. Po chvíle bláznenia zistili, že už im  vo vreckách zostali len 3 mince. „Alica, máme už len tieto tri posledné mince. Čo si kúpime?“ premýšľal Oscar. „Dajme si ešte horúcu čokoládu,“ navrhla Alica. „Och nie, ďalšiu už nezvládnem. Kúpme si radšej niečo, s čím sa môžeme zahrať  aj doma,“ odvetil šikovný Oscar.  „Prejdeme sa ešte raz po celom jarmoku, vyberieme si tu najúžasnejšiu vec a potom pôjdeme domov.“ „Dobre,“ prikývla Alica.

Opäť sa rozutekali do uličiek jarmoku, pobehovali od stánku k stánku a hľadali tú najúžasnejšiu vec. Ako tak kráčali všimli si vedľa vysvietených stánkoch starčeka, ktorý mal ten najmenší stánok na celom jarmoku, dokonca mu v ňom nesvietilo ani jedno svetielko. Mal tam len jeden stolček a na ňom konzervy. „Pozri Alica, to je ten najmenší a najčudnejší stánok z celého jarmoku,“ čudoval sa Oscar. „Poďme sa ho spýtať, čo to predáva,“ navrhla Alica. Prišli k starčekovi a vyzvedali. „To sú kúzelné konzervy,“ tichým a tajuplným hlasom odvetil starý pán. „Chcete si jednu kúpiť, deti? Stojí len tri mince.“Oscar s Alicou sa pozreli na seba, lebo vedeli, že presne toľko im zostalo. Posledné mince. „Nebudete ľutovať, je to naozaj kúzelná konzerva,“ ozval sa starček. „Každý, kto verí na zázraky, bude príjemne prekvapený“ doplnil ešte. A tak deti dlho neváhali a vybrali si konzervu, na ktorej bolo napísané „Andromeda“. Celý natešení a zvedaví si ju odniesli domov. Rodičom doma konzervu nadšene ukázali, ale tí sa len pousmiali a strčili ju do chladničky.

Čoskoro si rodina ľahla spať. Alica však bola stále hore, bola totiž veľmi zvedavá čo ich úlovok z jarmoku skrýva a či mal starček naozaj pravdu. Zašla za Oscarom a nahovorila ho, aby ju spolu šli otvoriť. Oscar napokon súhlasil. Zliezli dolu a vytiahli kúzelnú konzervu  z chladničky. „Otvor ju ty, Oscar. Ja sa bojím!“ trasľavým hlasom riekla Alica. Oscar, tiež vystrašený, napokon sestru poslúchol. Z konzervy v tmavej kuchyni vystrelila úžasné svetlo, vesmírny prach a žiarivé hviezdy s planétami. Všetko pohltila tma  a navôkol sa roztancovalo kopec krásnych svetielok. Alica s Oscarom sa v pyžamách ocitli vo vesmíre.

„Ooo,wau,“ radoval sa Oscar. „Kde to sme?“ opýtala sa vystrašená Alica. „Predsa  vo vesmíre, v galaxii Andromeda. Je to tu skvelé,“ tešil sa Oscar vznášajúci sa v otvorenom kozme. „Aha, tam je krásna farebná planéta, poďme k nej,“ ukázal Oscar prstom pred seba. „Ale ako?“ čuduje sa Alica. Oscar chvíľu premýšľal. Z ničoho nič mu napadlo plávať vzduchom ako vo vode. A naozaj to fungovalo. Alica neváhala a nasledovala ho.  Približovali sa k nádhernej planéte, až nakoniec pristáli na jej povrchu, ktorý bol celý ružový. Bola naozaj čarokrásna, celá posiata farebnými dúhami. V obrovských kráteroch boli jazerá so sladkou farebnou vodou. Vo vzduchu bolo cítiť krásne vône. Oblaky boli jednofarebné, ale každý inej farby. „Jeeej, Oscar, toto je najkrajšia planéta,“ tešila sa Alica. A jej radosť sa zdvojnásobila, keď zbadala v diaľke letiace stádo jednorožcov. Áno, presne tak. Bola to planéta jednorožcov, ktorí bežali po oblohe a zanechávali za sebou farebnú dúhu. Po chvíľke sa dúha rozpadla na maličký prášok. Oscar s Alicou sa ešte chvíľu radovali z planéty jednorožcov, no potom vyskočili k oblohe a opäť sa ocitli v tajomnom vesmíre.



„To bolo úžasné! Poďme sa pozrieť ešte k tamtej krásnej hviezde,“ navrhol Oscar. Opäť pohybovali rukami akoby plávali a približovali sa tak ku svojmu cieľu. Keď tam dorazili, padla im sánka. Trblietavá hviezda im vyrazila dych. Povrch bol celý ligotavý  a pokrytý zlatom. Na samom vrcholku sedela mystická bytosť v zlatom plášti. „Odkiaľ ste, deti?“ opýtala sa. „My sme sa sem dostali z planéty Zem cez kúzelnú konzervu,“ vysvetlil Oscar. „Máte to tu veľmi pekné,“ usmievala sa Alica. „Ďakujem. Vesmír je veľký a tmavý. My hviezdy mu dodávame svetlo,“ riekla mystická postavička v zlatom plášti. „A čo tu robíš okrem dodávania svetla?“ vyzvedala Alica. „Svietim a ukazujem cestu. Tak sa nikto vo vesmíre nestratí. Z hviezdneho svetla potom vyrábam zlatý prášok, ktorý každej živej bytosti s dobrým úmyslom splní želanie. Chcete taký zlatý prášok, deti?“ opýtala sa mystická postavička. „Samozrejme“ vykríklo dievčatko. „Ale najprv musíte vyriešiť moju hádanku,“ povedala bytosť.  „Cez deň to nevidieť, ale v noci to jasne žiari, čo je to?“. Deti chvíľu premýšľali a po chvíli Alica vykríkla „Si to ty, hviezda!“.  „Správne!“ A tak tajomná bytosť v zlatom plášti natiahla ruku a podala deťom malý mešec so zlatým práškom. Deti sa poďakovali  a pokračovali v ceste.

„Oscar, mali by sme už ísť domov, aby sa o nás rodičia nebáli,“ strachovala sa Alica. „Ale ako sa tam dostaneme?“ opýtal sa Oscar. „Zatvorme oči a myslíme na domček, kde bývame,“ navrhla sestrička. A tak aj urobili. Po pár sekundách oči otvorili a ocitli sa v kuchyni s kúzelnou konzervu v ruke. „To bolo úžasné,“ radovali sa obaja. „Musíme si konzervu a zlatý prášok odložiť v izbe pod posteľ, aby nám to rodičia nenašli“ navrhol Oscar.

Obaja sa potichu premiestnili do svojej izby, kúzelnú konzervu a zlatý prášok schovali do škatule pod posteľou. Celý natešení z úžasného zážitku zaspali s úsmevom na tvári. Kúzelná konzerva v sebe skrýva naozaj nádherné tajomstvo.

Zahraj sa. Nájdi 7 rozdielov:

Nenašiel si všetky rozdiely? Tu je mala nápoveda: nadpis na konzerve, škrabanec na kozerve, škrabanec na planéte s prstencom, zelená planéta, v ľavo stratená hviezda, ufo,  v ľavo tri čiastočky.

Zahraj sa kvíz o rozprávke

1. Ako sa volali súrodenci, chlapec a dievča?

a) Silvia, Peter
b) Oscar, Alica
c) Martin, Michaela

 

2. Kde zakúpil Oscar s Alicou kúzelnú konzervu?

a) na jarmoku
b) na internete
c) našli ju na zemi

 

3. Koľko peňazí stála kúzelná konzerva?

a) 6 micí
b) 5 mincí
c) 3 mince

 

4. Kde ich kúzelná konzerva premiestnila?

a) do detského sveta
b) do zmrzlinárne
c) do vesmíru

 

5. Koho stretli na zlatej hviezde?

a) ježibabu
b) mystickú bytosť v zlatom plášti
c) kozmonauta

 

6. Čo darovala mystická bytosť v zlatom plášti Oscarovi a Alici?

a) mešec so zlatým práškom
b) čarovné vajíčko
c) čarovnú mapu

 

7. Ako sa Oscar s Alicou dostali domov?

a) leteli rýchlo ako blesk
b) zatvorili oči a boli doma
c) na zlatej hviezde

 

Správne odpovede:
1b, 2a. 3c, 4c, 5b, 6a, 7b

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂