Kráľ a žobrák

Kráľ Greedy bol chamtivý, sebecký a miloval zlato. Žobrák v meste mu chcel splniť želanie ak mu kráľ prispeje mincou. Ale kráľ sa žobrákovi vysmial. Svoje rozhodnutie však neskôr oľutoval …

Autor: Ján „johny“ Zajac

Pridané: 8.11.2020

Dĺžka: Rozprávka pre detí, 1 091 slov

 

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

 

Tajomstvo kameňa.

Tento príbeh sa odohráva v dobe, keď zemi vládli králi. Ozajstní králi s červeným plášťom a zlatou korunou na hlave, ktorí žijú v obrovských hradoch.

Náš príbeh sa odohráva na tom najhonosnejšom hrade. Jeho pozlátenú strechu je vidieť až za siedmimi horami. V tomto honosnom kráľovstve žil kráľ Greedy. Miluje zlato a všetko čo sa ligoce. Je zahľadený do seba a do svojho ligotavého kráľovstva. Kvôli jeho sebeckému správaniu trpia obyvatelia kráľovstva, ktorí sú chudobní a nešťastní.

Greedy chcel získať všetko zlato sveta, ktoré potom roztápal a vyrábal z neho zlaté tehly či strechu pre svoj hrad. Je posadnutý zlatom. Berie si všetko od chudobných, pretože si myslí, že keď je kráľ, tak má na to právo. 

Jedného dňa šiel kráľ Greedy na nákup do mestečka  neďaleko jeho kráľovstva. Vzal kone, koč a svojich poddaných. Na tržnici vykupoval od chudobných ľudí šperky a cennosti. Sedel v zlatom kresle na svojom bielom koni a kráčal po kamennom námestí mestečka. Prechádzal po trhovisku a na zemi sedel žobrák. Oblečenie mal deravé a špinavé. Na sklonenej hlave mal ošúchaný klobúk. Kráľ okolo neho len prešiel a pousmial sa. Nikdy nehodil žobrákom ani len mincu.

Po príchode spať do svojho kráľovstva prikázal služobníkom, aby mu všetko zlato a šperky odniesli do zlatej komory. On si zatiaľ sadol do jedálne a vychutnával si honosné pokrmy.

Na druhý deň sa situácia opakovala a kráľ šiel opäť do mestečka na nákupy šperkov a cenností.  Opäť sa prechádzal po trhovisku a na zemi sedel ten istý žobrák. Keď kráľ prechádzal okolo neho, žobrák zdvihol hlavu a opýtal sa: „prečo mi nikdy neprispeješ drobným príspevkom na jedlo? Veď si ten najbohatší kráľ v okolí“. Kráľ zastavil svojho bieleho koňa odetého v zlatom sedle a povedal: „Haha, ty si, ale drzý, žobrák!“ smial sa až do prasknutia. „Prečo by som ti mal niečo dať?“, výsmešne sa opýtal si kráľ Greedy. „No ak mi pomôžeš, tak ti môžem splniť jedno želanie, akékoľvek si len budeš priať“, odvetil žobrák.  „Haha, ty mi chceš splniť nejaké želanie?“ uškŕňal sa kráľ Greedy. „Zdvihni sa, a vypadni odtiaľto! Nič viac si neželám!“ vykríkol kráľ a odcválal na koni. 

Kráľ Greedy si opäť naplnil svoju zlatú komoru, bohato sa najedol a ľahol si do postele.

Ráno sa zobudil na hlučné výkriky a zvuky padajúcich kameňov. Vyskočil zo svojej postele so zlatými obliečkami a pribehol k oknu. Sánka mu padla až na podlahu. Jeho úžasný hrad bol centrom bojiska. Vonku sa strhol ničivý boj. Do hradieb narážali obrovské horiace kamene, ktoré do nich robili diery veľké ako dvere. Do kráľovského dvora začali vstupovať jazdci na koňoch. Greedyho kráľovstvo napadol nebezpečný nepriateľ. Povesti o zbojníkoch na koňoch naháňali zimomriavky.

Greedyho hrad je predsa lákadlom pre každého zbojníka

Kráľ pochopil, že musí utiecť, pretože zbojníci sa už prebúravali do jeho hradnej veže. Rýchlo vyliezol z okna a preskočil na strechu kuchyne. Ale strecha bola klzká a kráľ sa zošmykol. Obúchal sa na hradných múroch a padol do blata. Rýchlo sa pozbieral a v špinavom a roztrhanom pyžame sa vydal na útek do tmavého lesa. Bosými nohami sa predieral lesom. Po chvíli bezhlavého behu si sadol na kameň pri potoku. Bol celý špinavý, pyžamo mal dotrhané a nohy cele doráňané. V pokojnom potoku si všimol svoj odraz na hladine. „Och bože, vyzerám ako taký žobrák!“ žalostne zašomral.  „Áno, to je ono!“ vykríkol. „Idem do mesta na trhovisko a nájdem žobráka, ktorý mi chcel splniť želanie. Áno, ten mi pomôže“ potešil sa. Postavil sa, našiel v lese cestičku a vybral sa do mestečka.

Dorazil do mesta na trhovisko až došiel k miestu, kde pravidelne sedával žobrák. Ale ten tam nebol. Greedy sa rozhliadal zo strany na stranu. Ale žobráka tam nevidel. „Héééj, žobrák! Kde si?“ zúfalo vykrikoval. Po chvíľke pochopil, že žobrák už nepríde. Zdvihol sa a kráčal  ďalej. Došiel až na koniec mestečka a vysilený si sadol na zem a sledoval stádo kráv. Hladný, špinavý a zničený nariekal. Nemal nič. Prišiel o všetko.  „Je zo mňa žobrák“.

Okolo neho práve prechádzal iný kráľ na koňoch so svojimi rytiermi. Pozrel sa na Greedyho a pousmial sa. Kráľ Greedy, ktorý sedel na zemi, zdvihol hlavu a oslovil neznámeho kráľa „Prosím, prosím pomôž mi. Som veľmi hladný, hoď mi zopár drobných“. Kráľ na koni sa začal hlasne smiať. „Haha žobrák, ty máš ale odvahu pýtať si moje peniaze. Buď rád, že ťa nevezmem do žalára“ a odišiel.

Kráľ Greedy sklonil hlavu do zeme. Hlavou mu preletela spomienka.  Presne takto sa aj on zachoval k žobrákovi, ktoýí ho žiadal o pomoc a teraz to zažil aj on na vlastnej koži.

 Ma mestečko doliahol západ slnka. Kráľ Greedy zaspával po sediačky zničený a hladný. Ale zo spánku ho vytrhol iný žobrák, ktorý si sadol vedľa neho. „Héj, toto je moje miesto, tu žobrem ja. Kto si vlastne a čo tu chceš?“ opýtal sa ho.

„Prosím, dovoľ mi tu sedieť, prišiel som o všetko čo som mal“ ľutuje sa Greedy. „Hľadal som tu jedného žobráka, ktorý mi včera sľuboval, že mi splní jedno želanie. Ale už tu nie je, pretože som namiesto želania vykrikoval, aby odišiel. A on mi asi toto moje želanie splnil. Teraz mi už nikto nepomôže, je neskoro“ vysvetľoval kráľ Greedy. „No, možno ešte nie je neskoro. Zdvihni hlavu a pozri sa na mňa“, odpovedal žobrák sediaci vedľa neho. Kráľ Greedy zdvihol hlavu a pozrel sa na žobráka. „Áno, to si ty, ten žobrák, ktorý ma žiadal o pomoc! Prosím prepáč, ja… ja … bol som hlupák. Mrzím to“ ospravedlňoval sa natešený kráľ Greedy. „Prosím, prosím pomôž mi, urobím čokoľvek!“  „Ako vravím, ešte nemusí byť neskoro. Splním ti želanie a tvoje kráľovstvo bude zachránené. Ale musíš mi niečo sľúbiť“ hovorí žobrák. „Áno, áno, spravím čokoľvek, len vrav“ tešil sa Greedy.  „Keď prídeš domov, vezmeš zo zlatej komory najväčší mešec zlata a celý ho rozdáš chudobným ľuďom“, odvetil žobrák. Kráľ Greedy prisľúbil a utekal domov. Keď sa blížil k svojmu hradu, videl zbojníkov ako utekajú a ustupujú preč. Kráľove vojsko začalo vyhrávať až nakoniec porazilo zbojníkov. Greedy neváhal ani minútu. Prezliekol sa do svojich kráľovských šiat a zo svojej zlatej komory vzal všetko zlato. Naložil ho do koča a vyrazil sám do mestečka. Zastavil pred trhoviskom a chudobným začal rozdávať všetko svoje zlato a šperky. Ľudia sa veľmi potešil z kráľovho dobrého úmyslu. Radovali sa, že majú kráľa, ktorému na nich záleží.

Kráľa Greedyho táto priazeň potešila viac ako samotné zlato, či šperky a uvedomil si, že správny kráľ sa musí v prvom rade postarať o svoj ľud. Pretože zlato ho spraví šťastným len navonok. Ale ozajstný pocit šťastia mu dodajú len spokojní obyvatelia kráľovstva.

Tento príbeh sa odohráva v dobe, keď zemi vládli králi. Ozajstní králi s červeným plášťom a zlatou korunou na hlave, ktorí žijú v obrovských hradoch.

Náš príbeh sa odohráva na tom najhonosnejšom hrade. Jeho pozlátenú strechu je vidieť až za siedmimi horami. V tomto honosnom kráľovstve žil kráľ Greedy. Miluje zlato a všetko čo sa ligoce. Je zahľadený do seba a do svojho ligotavého kráľovstva. Kvôli jeho sebeckému správaniu trpia obyvatelia kráľovstva, ktorí sú chudobní a nešťastní.

Greedy chcel získať všetko zlato sveta, ktoré potom roztápal a vyrábal z neho zlaté tehly či strechu pre svoj hrad. Je posadnutý zlatom. Berie si všetko od chudobných, pretože si myslí, že keď je kráľ, tak má na to právo. 

Jedného dňa šiel kráľ Greedy na nákup do mestečka  neďaleko jeho kráľovstva. Vzal kone, koč a svojich poddaných. Na tržnici vykupoval od chudobných ľudí šperky a cennosti. Sedel v zlatom kresle na svojom bielom koni a kráčal po kamennom námestí mestečka. Prechádzal po trhovisku a na zemi sedel žobrák. Oblečenie mal deravé a špinavé. Na sklonenej hlave mal ošúchaný klobúk. Kráľ okolo neho len prešiel a pousmial sa. Nikdy nehodil žobrákom ani len mincu.

Po príchode spať do svojho kráľovstva prikázal služobníkom, aby mu všetko zlato a šperky odniesli do zlatej komory. On si zatiaľ sadol do jedálne a vychutnával si honosné pokrmy.

Na druhý deň sa situácia opakovala a kráľ šiel opäť do mestečka na nákupy šperkov a cenností.  Opäť sa prechádzal po trhovisku a na zemi sedel ten istý žobrák. Keď kráľ prechádzal okolo neho, žobrák zdvihol hlavu a opýtal sa: „prečo mi nikdy neprispeješ drobným príspevkom na jedlo? Veď si ten najbohatší kráľ v okolí“. Kráľ zastavil svojho bieleho koňa odetého v zlatom sedle a povedal: „Haha, ty si, ale drzý, žobrák!“ smial sa až do prasknutia. „Prečo by som ti mal niečo dať?“, výsmešne sa opýtal si kráľ Greedy. „No ak mi pomôžeš, tak ti môžem splniť jedno želanie, akékoľvek si len budeš priať“, odvetil žobrák.  „Haha, ty mi chceš splniť nejaké želanie?“ uškŕňal sa kráľ Greedy. „Zdvihni sa, a vypadni odtiaľto! Nič viac si neželám!“ vykríkol kráľ a odcválal na koni. 

Kráľ Greedy si opäť naplnil svoju zlatú komoru, bohato sa najedol a ľahol si do postele.

Ráno sa zobudil na hlučné výkriky a zvuky padajúcich kameňov. Vyskočil zo svojej postele so zlatými obliečkami a pribehol k oknu. Sánka mu padla až na podlahu. Jeho úžasný hrad bol centrom bojiska. Vonku sa strhol ničivý boj. Do hradieb narážali obrovské horiace kamene, ktoré do nich robili diery veľké ako dvere. Do kráľovského dvora začali vstupovať jazdci na koňoch. Greedyho kráľovstvo napadol nebezpečný nepriateľ. Povesti o zbojníkoch na koňoch naháňali zimomriavky.

Greedyho hrad je predsa lákadlom pre každého zbojníka

Kráľ pochopil, že musí utiecť, pretože zbojníci sa už prebúravali do jeho hradnej veže. Rýchlo vyliezol z okna a preskočil na strechu kuchyne. Ale strecha bola klzká a kráľ sa zošmykol. Obúchal sa na hradných múroch a padol do blata. Rýchlo sa pozbieral a v špinavom a roztrhanom pyžame sa vydal na útek do tmavého lesa. Bosými nohami sa predieral lesom. Po chvíli bezhlavého behu si sadol na kameň pri potoku. Bol celý špinavý, pyžamo mal dotrhané a nohy cele doráňané. V pokojnom potoku si všimol svoj odraz na hladine. „Och bože, vyzerám ako taký žobrák!“ žalostne zašomral.  „Áno, to je ono!“ vykríkol. „Idem do mesta na trhovisko a nájdem žobráka, ktorý mi chcel splniť želanie. Áno, ten mi pomôže“ potešil sa. Postavil sa, našiel v lese cestičku a vybral sa do mestečka.

Dorazil do mesta na trhovisko až došiel k miestu, kde pravidelne sedával žobrák. Ale ten tam nebol. Greedy sa rozhliadal zo strany na stranu. Ale žobráka tam nevidel. „Héééj, žobrák! Kde si?“ zúfalo vykrikoval. Po chvíľke pochopil, že žobrák už nepríde. Zdvihol sa a kráčal  ďalej. Došiel až na koniec mestečka a vysilený si sadol na zem a sledoval stádo kráv. Hladný, špinavý a zničený nariekal. Nemal nič. Prišiel o všetko.  „Je zo mňa žobrák“.

Okolo neho práve prechádzal iný kráľ na koňoch so svojimi rytiermi. Pozrel sa na Greedyho a pousmial sa. Kráľ Greedy, ktorý sedel na zemi, zdvihol hlavu a oslovil neznámeho kráľa „Prosím, prosím pomôž mi. Som veľmi hladný, hoď mi zopár drobných“. Kráľ na koni sa začal hlasne smiať. „Haha žobrák, ty máš ale odvahu pýtať si moje peniaze. Buď rád, že ťa nevezmem do žalára“ a odišiel.

Kráľ Greedy sklonil hlavu do zeme. Hlavou mu preletela spomienka.  Presne takto sa aj on zachoval k žobrákovi, ktoýí ho žiadal o pomoc a teraz to zažil aj on na vlastnej koži.

 Ma mestečko doliahol západ slnka. Kráľ Greedy zaspával po sediačky zničený a hladný. Ale zo spánku ho vytrhol iný žobrák, ktorý si sadol vedľa neho. „Héj, toto je moje miesto, tu žobrem ja. Kto si vlastne a čo tu chceš?“ opýtal sa ho.

„Prosím, dovoľ mi tu sedieť, prišiel som o všetko čo som mal“ ľutuje sa Greedy. „Hľadal som tu jedného žobráka, ktorý mi včera sľuboval, že mi splní jedno želanie. Ale už tu nie je, pretože som namiesto želania vykrikoval, aby odišiel. A on mi asi toto moje želanie splnil. Teraz mi už nikto nepomôže, je neskoro“ vysvetľoval kráľ Greedy. „No, možno ešte nie je neskoro. Zdvihni hlavu a pozri sa na mňa“, odpovedal žobrák sediaci vedľa neho. Kráľ Greedy zdvihol hlavu a pozrel sa na žobráka. „Áno, to si ty, ten žobrák, ktorý ma žiadal o pomoc! Prosím prepáč, ja… ja … bol som hlupák. Mrzím to“ ospravedlňoval sa natešený kráľ Greedy. „Prosím, prosím pomôž mi, urobím čokoľvek!“  „Ako vravím, ešte nemusí byť neskoro. Splním ti želanie a tvoje kráľovstvo bude zachránené. Ale musíš mi niečo sľúbiť“ hovorí žobrák. „Áno, áno, spravím čokoľvek, len vrav“ tešil sa Greedy.  „Keď prídeš domov, vezmeš zo zlatej komory najväčší mešec zlata a celý ho rozdáš chudobným ľuďom“, odvetil žobrák. Kráľ Greedy prisľúbil a utekal domov. Keď sa blížil k svojmu hradu, videl zbojníkov ako utekajú a ustupujú preč. Kráľove vojsko začalo vyhrávať až nakoniec porazilo zbojníkov. Greedy neváhal ani minútu. Prezliekol sa do svojich kráľovských šiat a zo svojej zlatej komory vzal všetko zlato. Naložil ho do koča a vyrazil sám do mestečka. Zastavil pred trhoviskom a chudobným začal rozdávať všetko svoje zlato a šperky. Ľudia sa veľmi potešil z kráľovho dobrého úmyslu. Radovali sa, že majú kráľa, ktorému na nich záleží.

Kráľa Greedyho táto priazeň potešila viac ako samotné zlato, či šperky a uvedomil si, že správny kráľ sa musí v prvom rade postarať o svoj ľud. Pretože zlato ho spraví šťastným len navonok. Ale ozajstný pocit šťastia mu dodajú len spokojní obyvatelia kráľovstva.

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂