Jednouško

Aj psy vedia cítiť. Dokážu mať oči šťastné, ale aj smutné. Preto si musíme dobre premyslieť starostlivosť o šteniatko. Príbeh Jednouško vám ukáže prečo je dôležite vedieť sa správne rozhodnú

Autor: Ján „Johny“ Zajac

Pridané: 29.4.2020

Dĺžka: Krátka rozprávka, 1156 slov 

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu. 

Jednouško

o Radka Matušková | audio nahrávka

Hovorí sa, že najlepším priateľom človeka je pes. Áno, niečo na tom je. Sú verní, radi sa hrajú, nikdy sa nemračia a nikdy nás neopustia. Ale nesmieme zabúdať na to, že sú to aj krehké bytosti a tak, ako vedia byť šťastní, dokážu byť aj smutní.

Pred Vianocami je čas naozaj kúzelný. Píšeme na list svoje priania, ktoré potom čakáme pod vianočným stromčekom. Svoje prianie napísala aj malá Sofia, ktorá veľmi túžila po šteniatku. Neváhala a vzala papier a pero. Na list napísala svoje prianie: „Pod vianočný stromček si želám malého psíka.“A ako to už býva, tí, čo celý rok poslúchajú, si pod vianočným stromčekom nájdu svoje želanie. Sofia nebola výnimkou. Doma počúvala a pomáhala. Keď prišiel čas Vianoc, vyzdobila stromček a napiekla medovníky. Už len stačilo čakať na ten správny vianočný deň. A je to tu! 24. decembra si Sofia pod vianočným stromčekom našla škatuľu, ktorá sa podozrivo pohybovala a poskakovala. Zo škatule sa ozývalo „haf-haf“. Rýchlo zatiahla za mašľu a búúúm, vyskočil z nej malý psík. „Jeeeeej. Šteniatko!“ tešila sa Sofia. Hneď ho vystískala a privinula ho k sebe. „Ale počkať, veď ty máš len jedno uško?“ všimla si. „Nevadí, budem ťa volať Jednouško!“ vykríkla. Zo Sofie a Jednouška sa stala nerozlučná dvojica. Spoločne skákali po záhrade, hrali sa naháňačku, zaspávali v jednej posteli. Užívali si kopec dobrodružstiev. A takto sa zabávali počas celých vianočných sviatkov. Avšak len do momentu, kedy sa prázdniny skončili a Sofia musela ísť späť do škôlky. Jednouško zostal doma sám. Samozrejme, že sa tešil na Sofiu vždy, keď sa vrátila domov. Ale nebola to už taká zábava. Po príchode domov už Sofia nemala toľko energie a času na zábavu s Jednouškom. Takto to pokračovalo každý deň. Jednouško bol čoraz viac osamelý a smutný. Nikto mu už nevenoval takú pozornosť, nemal s kým skákať na záhrade či hrať naháňačku. Už ani nespal v Sofiinej posteli, ale sám v rohu izby na starom koberci. A celé sa to zhoršilo ešte viac, keď Sofia nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Netrvalo dlho a Jednouško skončil v útulku. Nešťastný a smutný sedel celé dni v studenej klietke. Nemal chuť ani na jedlo, a tak každým dňom slabol. V útulku síce bolo veľa psov, ale nemal tam svoj domov ani svojho pána, ktorému by bol verný. Ako by toho nemal dosť, prihodilo sa mu ďalšie nešťastie. Staršie psy sa mu v útulku posmievali, pretože mal len jedno ucho. Posmešky a urážky nedokázal dlho tolerovať. Rozhodol sa z útulku utiecť. Zo dňa na deň sa ocitol sám na ulici. Mokrý a slabý sa túlal uličkami mesta. Prespával pod smetiakmi, z ktorých sa občas aj najedol, lebo nič iné nemal. Pri potulkách ulicami narazil na ryšavého kocúra s klobúkom a veľkým bruchom. „Fíha, ty máš len jedno ucho,“ povedal kocúr. Jednouško neodpovedal a pokračoval ďalej v chôdzi. „Hej, tak čo, ako sa voláš? Ja som Frenky,“ pokračoval kocúr. „Volali maJednouško,“ odpovedal smutným hlasom. „No to meno si dostal asi preto, že máš len jedno ucho. Vyzeráš, že si hladný. Poď sem. Mám tu skvelú rybu, ktorú som našiel dnes ráno v smetiaku. Je skoro nedotknutá,“ ponúkal kocúr Frenky. Ale Jednouško nemal chuť do jedla. „Hm, ale našiel som aj túto kostičku,“ zamával kocúr Frenky veľkou kosťou pred tvárou Jednouška. Tentokrát nezaváhal a chňapol po kosti. Ako tak jedli schovaní pod krabicou od banánov, Jednouško vyrozprával Frenkymu celý príbeh. „No, čo ti na to poviem. Ja mám rovnaký príbeh ako ty. Ja už ľuďom neverím. Budem žiť tu na ulici. Tu sa mi páči,“ hovoril kocúr Frenky. „Ja by som si radšej našiel nového pána, ktorému by som bol verný, skákal sním po záhrade, hral naháňačky a iné zábavné hry a chodil na prechádzky,“ hovoril Jednouško. „Ale hlavne takého, ktorý by ma nevyhodil v krabici na ulicu,“ smutne dodal. Vonku začala sadať tma a Frenky si ľahol do svojej krabice vedľa smetiaka. „Poď,Jednouško, môžeš späť v mojej krabici,“ ukazoval kocúr Frenky na krabicu. „Je to tu špinavé, som zvyknutý späť v čistej posteli,“ čudoval sa Jednouško. „Hah. No to máš smolu, posteľ tu nemám, ale môžeš pokojne zostať späť aj vonku na ulici a čakať na nočných potkanov,“ smial sa kocúr Frenky. Vystrašený sa rozbehol do Frenkyho krabice a našiel si tam suché miesto. Ráno sa obaja zobudili na silný hluk, ktorý sa k nim približoval. Krabica sa odrazu zdvihla a preletela niekoľko metrov. Smetiarske auto ich naložilo medzi ďalšie odpadky. Rýchlo vyliezli z krabice a vyskočili zo smetiarskeho auta von. „To bola parádna jazda,“ tešil sa kocúr Frenky. „Len si musíme do večera nájsť novú krabicu,“ dodal. „Nie, ja si idem nájsť nového kamaráta na hry a zábavu. Už viac nechcem spať v špinavej krabici na ulici a kŕmiť sa odpadkami. Ale ty, ak chceš, tak si tu kľudne zostaň. Ja idem,“ povedal odhodlaný Jednouško a rozbehol sa do parku medzi ľudí. Kocúr Frenky ho dobehol: „Počkaj, idem s tebou, aspoň sa nebudem nudiť.“

V parku panovala veselá atmosféra. Ostatné psy mali svojich pánov, ktorí im hádzali lietajúce taniere a tenisové loptičky. Mačky si užívali leňošenie na slnku v tráve. Jednouško sa rozbehol medzi deti. Pridal sa aj kocúr Frenky. Naháňali sa a bláznili s deťmi a ostatnými psíkmi a mačkami.

Slnko začalo klesať za horizont a blížila sa noc. Deti zavolali na svojich domácich maznáčikov, pripevnili im obojky a všetci odišli domov. Zostali len opustení kocúr Frenky s Jednouškom. „Ach, ako sa len majú skvelo,“ vzdychal Jednouško. „No, aspoň sme to skúsili,“ dodal Frenky.

So sklonenými hlavami kráčali z parku von nájsť si novú krabicu pred začiatkom noci. Ako tak kráčali, spoza stromu sa vynoril malý veselý chlapec. „Ahojte, priatelia, volám sa Matt. Čo vy tak sami neskoro večer v parku? Bežte domov, ešte sa vám niečo zlé privodí,“ povedal malý chlapec. „No… my… vlastne nemáme domov, hľadáme si novú krabicu na prespatie,“ nešťastne odpovedali. „Chcete ísť k nám domov? Máme veľkú záhradu, kde sa celý deň hrám s mojou kamarátkou korytnačkou. Volá sa Violet. Poďte, bude zábava. Veľmi by sa nám do partie hodil kocúr a pes,“ tešil sa Matt. Jednouško neváhal a vyskočil chlapcovi rovno do náručia. Aj Frenky zmenil názor a rozbehol sa za Mattom. Dorazili na záhradu. Matt im všetko poukazoval a zoznámil ich s korytnačkou Violet. „Musím ísť už do postele, priatelia. A vy dvaja si môžete urobiť pohodlie v dome Violet. Má to tam veľmi pekné. Určite sa budete cítiť pohodlne. Hneď zajtra ráno prídem za vami a budeme sa celý deňzabávať,“ tešil sa Matt.

A tak si Jednouško a kocúr Frenky našli nového priateľa, s ktorým sa celé dni mohli zabávať a radovať. A ak musel ísť Matt do školy, mohli sa blázniť v záhrade, pokiaľ sa nevrátil.

Nezabúdajme, že aj pes či iné zvieratká vedia byť smutné a mať zlomené srdce. Preto si píšme svoje priania pod vianočný stromčekopatrne. Lebo ak si želáme šteniatko, tak nezabúdajte, že budeme jeho rodičom, ktorý sa oň musí postarať za každých podmienok.

Hovorí sa, že najlepším priateľom človeka je pes. Áno, niečo na tom je. Sú verní, radi sa hrajú, nikdy sa nemračia a nikdy nás neopustia. Ale nesmieme zabúdať na to, že sú to aj krehké bytosti a tak, ako vedia byť šťastní, dokážu byť aj smutní.

Pred Vianocami je čas naozaj kúzelný. Píšeme na list svoje priania, ktoré potom čakáme pod vianočným stromčekom. Svoje prianie napísala aj malá Sofia, ktorá veľmi túžila po šteniatku. Neváhala a vzala papier a pero. Na list napísala svoje prianie: „Pod vianočný stromček si želám malého psíka.“A ako to už býva, tí, čo celý rok poslúchajú, si pod vianočným stromčekom nájdu svoje želanie. Sofia nebola výnimkou. Doma počúvala a pomáhala. Keď prišiel čas Vianoc, vyzdobila stromček a napiekla medovníky. Už len stačilo čakať na ten správny vianočný deň. A je to tu! 24. decembra si Sofia pod vianočným stromčekom našla škatuľu, ktorá sa podozrivo pohybovala a poskakovala. Zo škatule sa ozývalo „haf-haf“. Rýchlo zatiahla za mašľu a búúúm, vyskočil z nej malý psík. „Jeeeeej. Šteniatko!“ tešila sa Sofia. Hneď ho vystískala a privinula ho k sebe. „Ale počkať, veď ty máš len jedno uško?“ všimla si. „Nevadí, budem ťa volať Jednouško!“ vykríkla. Zo Sofie a Jednouška sa stala nerozlučná dvojica. Spoločne skákali po záhrade, hrali sa naháňačku, zaspávali v jednej posteli. Užívali si kopec dobrodružstiev. A takto sa zabávali počas celých vianočných sviatkov. Avšak len do momentu, kedy sa prázdniny skončili a Sofia musela ísť späť do škôlky. Jednouško zostal doma sám. Samozrejme, že sa tešil na Sofiu vždy, keď sa vrátila domov. Ale nebola to už taká zábava. Po príchode domov už Sofia nemala toľko energie a času na zábavu s Jednouškom. Takto to pokračovalo každý deň. Jednouško bol čoraz viac osamelý a smutný. Nikto mu už nevenoval takú pozornosť, nemal s kým skákať na záhrade či hrať naháňačku. Už ani nespal v Sofiinej posteli, ale sám v rohu izby na starom koberci. A celé sa to zhoršilo ešte viac, keď Sofia nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Netrvalo dlho a Jednouško skončil v útulku. Nešťastný a smutný sedel celé dni v studenej klietke. Nemal chuť ani na jedlo, a tak každým dňom slabol. V útulku síce bolo veľa psov, ale nemal tam svoj domov ani svojho pána, ktorému by bol verný. Ako by toho nemal dosť, prihodilo sa mu ďalšie nešťastie. Staršie psy sa mu v útulku posmievali, pretože mal len jedno ucho. Posmešky a urážky nedokázal dlho tolerovať. Rozhodol sa z útulku utiecť. Zo dňa na deň sa ocitol sám na ulici. Mokrý a slabý sa túlal uličkami mesta. Prespával pod smetiakmi, z ktorých sa občas aj najedol, lebo nič iné nemal. Pri potulkách ulicami narazil na ryšavého kocúra s klobúkom a veľkým bruchom. „Fíha, ty máš len jedno ucho,“ povedal kocúr. Jednouško neodpovedal a pokračoval ďalej v chôdzi. „Hej, tak čo, ako sa voláš? Ja som Frenky,“ pokračoval kocúr. „Volali maJednouško,“ odpovedal smutným hlasom. „No to meno si dostal asi preto, že máš len jedno ucho. Vyzeráš, že si hladný. Poď sem. Mám tu skvelú rybu, ktorú som našiel dnes ráno v smetiaku. Je skoro nedotknutá,“ ponúkal kocúr Frenky. Ale Jednouško nemal chuť do jedla. „Hm, ale našiel som aj túto kostičku,“ zamával kocúr Frenky veľkou kosťou pred tvárou Jednouška. Tentokrát nezaváhal a chňapol po kosti. Ako tak jedli schovaní pod krabicou od banánov, Jednouško vyrozprával Frenkymu celý príbeh. „No, čo ti na to poviem. Ja mám rovnaký príbeh ako ty. Ja už ľuďom neverím. Budem žiť tu na ulici. Tu sa mi páči,“ hovoril kocúr Frenky. „Ja by som si radšej našiel nového pána, ktorému by som bol verný, skákal sním po záhrade, hral naháňačky a iné zábavné hry a chodil na prechádzky,“ hovoril Jednouško. „Ale hlavne takého, ktorý by ma nevyhodil v krabici na ulicu,“ smutne dodal. Vonku začala sadať tma a Frenky si ľahol do svojej krabice vedľa smetiaka. „Poď,Jednouško, môžeš späť v mojej krabici,“ ukazoval kocúr Frenky na krabicu. „Je to tu špinavé, som zvyknutý späť v čistej posteli,“ čudoval sa Jednouško. „Hah. No to máš smolu, posteľ tu nemám, ale môžeš pokojne zostať späť aj vonku na ulici a čakať na nočných potkanov,“ smial sa kocúr Frenky. Vystrašený sa rozbehol do Frenkyho krabice a našiel si tam suché miesto. Ráno sa obaja zobudili na silný hluk, ktorý sa k nim približoval. Krabica sa odrazu zdvihla a preletela niekoľko metrov. Smetiarske auto ich naložilo medzi ďalšie odpadky. Rýchlo vyliezli z krabice a vyskočili zo smetiarskeho auta von. „To bola parádna jazda,“ tešil sa kocúr Frenky. „Len si musíme do večera nájsť novú krabicu,“ dodal. „Nie, ja si idem nájsť nového kamaráta na hry a zábavu. Už viac nechcem spať v špinavej krabici na ulici a kŕmiť sa odpadkami. Ale ty, ak chceš, tak si tu kľudne zostaň. Ja idem,“ povedal odhodlaný Jednouško a rozbehol sa do parku medzi ľudí. Kocúr Frenky ho dobehol: „Počkaj, idem s tebou, aspoň sa nebudem nudiť.“

V parku panovala veselá atmosféra. Ostatné psy mali svojich pánov, ktorí im hádzali lietajúce taniere a tenisové loptičky. Mačky si užívali leňošenie na slnku v tráve. Jednouško sa rozbehol medzi deti. Pridal sa aj kocúr Frenky. Naháňali sa a bláznili s deťmi a ostatnými psíkmi a mačkami.

Slnko začalo klesať za horizont a blížila sa noc. Deti zavolali na svojich domácich maznáčikov, pripevnili im obojky a všetci odišli domov. Zostali len opustení kocúr Frenky s Jednouškom. „Ach, ako sa len majú skvelo,“ vzdychal Jednouško. „No, aspoň sme to skúsili,“ dodal Frenky.

So sklonenými hlavami kráčali z parku von nájsť si novú krabicu pred začiatkom noci. Ako tak kráčali, spoza stromu sa vynoril malý veselý chlapec. „Ahojte, priatelia, volám sa Matt. Čo vy tak sami neskoro večer v parku? Bežte domov, ešte sa vám niečo zlé privodí,“ povedal malý chlapec. „No… my… vlastne nemáme domov, hľadáme si novú krabicu na prespatie,“ nešťastne odpovedali. „Chcete ísť k nám domov? Máme veľkú záhradu, kde sa celý deň hrám s mojou kamarátkou korytnačkou. Volá sa Violet. Poďte, bude zábava. Veľmi by sa nám do partie hodil kocúr a pes,“ tešil sa Matt. Jednouško neváhal a vyskočil chlapcovi rovno do náručia. Aj Frenky zmenil názor a rozbehol sa za Mattom. Dorazili na záhradu. Matt im všetko poukazoval a zoznámil ich s korytnačkou Violet. „Musím ísť už do postele, priatelia. A vy dvaja si môžete urobiť pohodlie v dome Violet. Má to tam veľmi pekné. Určite sa budete cítiť pohodlne. Hneď zajtra ráno prídem za vami a budeme sa celý deňzabávať,“ tešil sa Matt.

A tak si Jednouško a kocúr Frenky našli nového priateľa, s ktorým sa celé dni mohli zabávať a radovať. A ak musel ísť Matt do školy, mohli sa blázniť v záhrade, pokiaľ sa nevrátil.

Nezabúdajme, že aj pes či iné zvieratká vedia byť smutné a mať zlomené srdce. Preto si píšme svoje priania pod vianočný stromčekopatrne. Lebo ak si želáme šteniatko, tak nezabúdajte, že budeme jeho rodičom, ktorý sa oň musí postarať za každých podmienok.

Zahraj sa kvíz o rozprávke

1. Ako sa volal psík?

a) Ťapko
b) Jednouško
c) Rex

 

2. Ako sa volá dievča, ktoré si prialo pod stromček psíka?

a) Sofia
b) Klára
c) Veronika

 

3. Prečo sa Jednouško volál Jednouško?

a) lebo mal veľké uši
b) lebo bol hluchý
c) lebo mal len jedno ucho

 

4. Koho stetol na ulici Jednouško?

a) Kocura Frenkyho
b) Ninja korytnačky
c) Jazveca Mira

 

5. V čom prespávali na ulici kocúr Frenky a Jednouško?

a) v konzerve
b) v krabici
c) v topánke

 

6. Ako sa volal chlapec, ktorý si Frenkyho a Jednouška vzal domov?

a) Martin
b) Matúš
c) Matt

 

7. Ako sa volala korytnačka, ktorú ma Matt?

a) Violet
b) Elizabet
c) Rafaelo

 

Správne odpovede:
1b, 2a. 3c, 4a, 5b, 6c, 7a

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂