Jednouško

Aj psy vedia cítiť. Dokážu mať oči šťastné, ale aj smutné. Preto si musíme dobre premyslieť starostlivosť o šteniatko. Príbeh Jednouško vám ukáže prečo je dôležite vedieť sa správne rozhodnú

Autor: Ján „Johny“ Zajac

Pridané: 29.4.2020

Dĺžka: Krátka rozprávka, 1156 slov

 

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

 

Hovorí sa, že najlepší priateľ človeka je pes. Áno, niečo na tom je. Sú verní, radi sa hrajú, nikdy sa nemračia a nikdy nás neopustia. Ale nesmieme zabúdať na to, že sú to aj krehké bytosti a tak, ako vedia byť šťastní, dokážu byť aj smutní.

Pred Vianocami je čas naozaj kúzelný. Píšeme na list svoje priania, ktoré potom čakáme pod vianočným stromčekom. Svoje prianie napísala aj mala Sofia, ktorá veľmi túžila po malom šteniatku. Neváhala a vzala papier a pero. Na list  napísala svoje prianie: „pod vianočný stromček si želám malého psíka“. A ako to už býva, ti čo počúvajú celý rok si pod vianočným stromčekom nájdu svoje želanie. Sofia nebola výnimka. Doma počúvala a pomáhala.  Keď prišiel čas Vianoc, vyzdobila stromček a napiekla medovníky. Už len stačilo čakať na ten správny vianočný deň. A je to tu! 24 decembra si Sofia pod vianočným stromčekom našla škatuľu, ktorá sa podozrivo pohybovala a poskakoval. Zo škatule sa ozývalo „haf haf“. Rýchlo zatiahla za mašľu a búúúm vyskočil z nej malý psík. „Jeeeeej. Šteniatko“ tešila sa Sofia.  Hneď ho vystískala a privinula ho k sebe. „Ale počkať, veď ty máš len jedno uško?“ všimla si. „Nevadí, budem ťa volať Jednouško“ vykríkla. Zo Sofii a Jednouška sa stala nerozlučná dvojica. Spoločne skákali po záhrade, hrali sa naháňačku, zaspávali v jednej posteli. Užívali si kopec dobrodružstiev. A takto sa zabávali počas celých vianočných sviatkov. Avšak, len do momentu, kedy sa prázdniny skončili a Sofia musela ísť späť do škôlky. Jednouško zostal doma sám. Samozrejme, že sa tešil na Sofiu vždy, keď sa vrátila domov. Ale nebola to už taká zábava. Po príchode domov už Sofia nemala toľko energie a času na zábavu s Jednouškom. Takto to pokračovalo každý deň. Jednouško bol čoraz viac osamelý a smutný. Nikto mu už nevenoval takú pozornosť, nemal s kým skákať na záhrade či hrať naháňačku. Už ani nespal v Sofiinej posteli, ale sám v rohu izby na starom koberci. A celé sa to zhoršilo ešte viac, keď Sofia nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Netrvalo dlho a Jednouško skončil v útulku. Nešťastný a smutný sedel celé dni v studenej klietke. Nemal chuť ani na jedlo, a tak každým dňom slabol. V útulku bolo síce veľa psov, ale nemal tam svoj domov ani svojho pána, ktorému by bol verný. Ako by toho nemal dosť, prihodilo sa mu ďalšie nešťastie. Starší psy sa mu v útulku posmievali, pretože mal len jedno ucho. Posmešky a urážky nedokázal dlho tolerovať. Rozhodol sa z útulku utiecť. Zo dňa na deň sa ocitol sám na ulici. Mokrý a slabý sa túlal uličkami mesta. Prespával pod smetiakmi, z ktorých sa občas aj najedol, lebo nič iné nemal. Pri potulkách ulicami narazil na ryšavého kocúra s klobúkom a veľkým bruchom. „Fiha, ty máš len jedno ucho“ hovorí kocúr. Jednouško neodpovedal a pokračoval ďalej v chôdzi. „Hej, tak čo, ako sa voláš? Ja som Frenky.“ Pokračoval kocúr. „Volali má Jednouško“ odpovedal smutným hlasom. „No to meno si dostal asi preto, že máš len jedno ucho. Vyzeráš že si hladný. Poď sem. Mám tú skvelú rybu, ktorú som našiel dnes ráno v smetiaku. Je skoro nedotknutá“ ponúkal kocúr Frenky. Ale Jednouško nemal chuť do jedla. „Hm, ale našiel som aj túto kostičku“ a zamával kocúr Frenky veľkou kosťou pred tvárou Jednouška. Tento krát nezaváhal a chňapol po kosti. Ako tak jedli schovaní pod krabicou od banánov, Jednouško vyrozprával Frenkymu cely príbeh. „No, čo ti na to poviem. Ja mám rovnaký príbeh ako ty. Ja už ľuďom neverím. Budem žiť tu na ulici. Tu sa mi páči“ hovorí kocúr Frenky. „Ja by som sa si radšej našiel nového pána, ktorému by som bol verný, skákal sním po záhrade, hral naháňačky, chodil na prechádzky a iné zábavné hry“ hovoril Jednouško. „Ale hlavne takého, ktorý by ma nevyhodil v krabici na ulicu“ smutné dodal. Vonku začala sadať tma a Frenky si ľahol do svojej krabice vedľa smetiaka. „Poď Jednouško, môžeš späť v mojej krabici“ ponúkol kocúr Frenky. „Ale je to tu špinavé, som zvyknutý späť v čistej posteli“ čuduje sa Jednouško. „Hah. No to máš smolu, posteľ tu nemám, ale môžeš pokojne zostať späť aj vonku na ulici a čakať na nočných potkanov“ smeje sa kocúr Frenky. Vystrašený sa rozbehol do Frenkyho krabice a našiel si tam suché miesto. Ráno sa obaja zobudili na silný hluk, ktorý sa k nim približoval. Krabica sa odrazu zdvihla a preletela niekoľko metrov. Smetiarske auto ich naložilo medzi ďalšie odpadky. Rýchlo vyliezli z krabice a vyskočili zo smetiarskeho autá von. „To bola parádna jazda“ teší sa kocúr Frenky. „Len si musíme do večera nájsť novú krabicu“ dodal. „Nie, ja si idem nájsť nového kamaráta na hry a zábavu. Už viac nechcem späť v špinavej krabici na ulici kŕmiť sa odpadkami. A ty ak chceš, tak si tu kľudne zostaň. Ja idem“ povedal odhodlaný Jednouško a rozbehol sa do parku medzi ľudí. Kocúr Frenky ho dobehol: „ Počkaj idem s tebou, aspoň sa nebudem nudiť.

V parku bola veselá atmosféra. Ostatné psy mali svojich pánov, ktorí im hádzali lietajúce taniere a tenisové loptičky. Mačky si užívali leňošenie na slnku v tráve. Jednouško sa rozbehol medzi deti. Pridal sa aj kocúr Frenky. Naháňali sa a bláznili s deťmi a ostatnými psíkmi a mačkami.

Slnko začalo klesať za horizont a blížila sa noc. Deti zvolali na svojich domácich maznáčikov, pripevnili im obojky a všetci odišli domov. Zostali len opustení kocúr Frenky s Jednouškom. „Ach, ako sa len majú skvelo“ vzdychal Jednouško. „No, aspoň sme to skúsili“ dodal Frenky.

So sklonenými hlavami kráčali z parku von nájsť si novú krabicu pred začiatkom noci. Ako tak kráčali, spoza stromu sa vynoril malý veselý chlapec. „Ahojte priatelia volám sa Matt. Čo vy tak sami  neskoro večer v parku? Bežte domov ešte sa vám niečo zle privodí“ povedal malý chlapec. „No.. my.. vlastne nemáme domov, hľadáme si novú krabicu na prespatie“ nešťastne odpovedali.  „Chcete ísť k nám domov? Máme veľkú záhradu kde sa celý deň hrám s mojou kamarátkou korytnačkou. Volá sa Violet. Poďte, bude zábava. Veľmi by sa nám do partie hodil kocúr a pes“ teší sa Matt. Jednouško neváhal a vyskočil chlapcovi rovno do náručia. Aj Frenky zmenil názor a rozbehol sa za Mattom. Dorazili na záhradu. Matt im všetko poukazoval a zoznámil ich s korytnačkou Violet.  „Musím ísť už do postele priatelia. A vy dvaja si môžete urobiť pohodlie v dome Violet. Má to tam veľmi pekne. Určite sa budete cítiť veselo a pohodlné. Hneď zajtra ráno prídem za vami a budeme sa zabávať celý deň“ tešil sa Matt.

A tak si Jednouško a kocúr Frenky našli nového priateľa, s ktorým sa celé dni mohli zabávať a radovať. A ak musel ísť Matt do školy, mohli sa blázniť v záhrade, pokiaľ sa nevrátil.

Nezabúdajme, že aj pes či iné zvieratká vedia byť smutné a mať zlomené srdce. Preto si píšeme opatrne svoje priania na list pod vianočný stromček. Lebo ak si želáme šteniatko, tak nezabúdajte, že budeme jeho rodičom, ktorý sa musí oň postarať.

Hovorí sa, že najlepší priateľ človeka je pes. Áno, niečo na tom je. Sú verní, radi sa hrajú, nikdy sa nemračia a nikdy nás neopustia. Ale nesmieme zabúdať na to, že sú to aj krehké bytosti a tak, ako vedia byť šťastní, dokážu byť aj smutní.

Pred Vianocami je čas naozaj kúzelný. Píšeme na list svoje priania, ktoré potom čakáme pod vianočným stromčekom. Svoje prianie napísala aj mala Sofia, ktorá veľmi túžila po malom šteniatku. Neváhala a vzala papier a pero. Na list  napísala svoje prianie: „pod vianočný stromček si želám malého psíka“. A ako to už býva, ti čo počúvajú celý rok si pod vianočným stromčekom nájdu svoje želanie. Sofia nebola výnimka. Doma počúvala a pomáhala.  Keď prišiel čas Vianoc, vyzdobila stromček a napiekla medovníky. Už len stačilo čakať na ten správny vianočný deň. A je to tu! 24 decembra si Sofia pod vianočným stromčekom našla škatuľu, ktorá sa podozrivo pohybovala a poskakoval. Zo škatule sa ozývalo „haf haf“. Rýchlo zatiahla za mašľu a búúúm vyskočil z nej malý psík. „Jeeeeej. Šteniatko“ tešila sa Sofia.  Hneď ho vystískala a privinula ho k sebe. „Ale počkať, veď ty máš len jedno uško?“ všimla si. „Nevadí, budem ťa volať Jednouško“ vykríkla. Zo Sofii a Jednouška sa stala nerozlučná dvojica. Spoločne skákali po záhrade, hrali sa naháňačku, zaspávali v jednej posteli. Užívali si kopec dobrodružstiev. A takto sa zabávali počas celých vianočných sviatkov. Avšak, len do momentu, kedy sa prázdniny skončili a Sofia musela ísť späť do škôlky. Jednouško zostal doma sám. Samozrejme, že sa tešil na Sofiu vždy, keď sa vrátila domov. Ale nebola to už taká zábava. Po príchode domov už Sofia nemala toľko energie a času na zábavu s Jednouškom. Takto to pokračovalo každý deň. Jednouško bol čoraz viac osamelý a smutný. Nikto mu už nevenoval takú pozornosť, nemal s kým skákať na záhrade či hrať naháňačku. Už ani nespal v Sofiinej posteli, ale sám v rohu izby na starom koberci. A celé sa to zhoršilo ešte viac, keď Sofia nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Netrvalo dlho a Jednouško skončil v útulku. Nešťastný a smutný sedel celé dni v studenej klietke. Nemal chuť ani na jedlo, a tak každým dňom slabol. V útulku bolo síce veľa psov, ale nemal tam svoj domov ani svojho pána, ktorému by bol verný. Ako by toho nemal dosť, prihodilo sa mu ďalšie nešťastie. Starší psy sa mu v útulku posmievali, pretože mal len jedno ucho. Posmešky a urážky nedokázal dlho tolerovať. Rozhodol sa z útulku utiecť. Zo dňa na deň sa ocitol sám na ulici. Mokrý a slabý sa túlal uličkami mesta. Prespával pod smetiakmi, z ktorých sa občas aj najedol, lebo nič iné nemal. Pri potulkách ulicami narazil na ryšavého kocúra s klobúkom a veľkým bruchom. „Fiha, ty máš len jedno ucho“ hovorí kocúr. Jednouško neodpovedal a pokračoval ďalej v chôdzi. „Hej, tak čo, ako sa voláš? Ja som Frenky.“ Pokračoval kocúr. „Volali má Jednouško“ odpovedal smutným hlasom. „No to meno si dostal asi preto, že máš len jedno ucho. Vyzeráš že si hladný. Poď sem. Mám tú skvelú rybu, ktorú som našiel dnes ráno v smetiaku. Je skoro nedotknutá“ ponúkal kocúr Frenky. Ale Jednouško nemal chuť do jedla. „Hm, ale našiel som aj túto kostičku“ a zamával kocúr Frenky veľkou kosťou pred tvárou Jednouška. Tento krát nezaváhal a chňapol po kosti. Ako tak jedli schovaní pod krabicou od banánov, Jednouško vyrozprával Frenkymu cely príbeh. „No, čo ti na to poviem. Ja mám rovnaký príbeh ako ty. Ja už ľuďom neverím. Budem žiť tu na ulici. Tu sa mi páči“ hovorí kocúr Frenky. „Ja by som sa si radšej našiel nového pána, ktorému by som bol verný, skákal sním po záhrade, hral naháňačky, chodil na prechádzky a iné zábavné hry“ hovoril Jednouško. „Ale hlavne takého, ktorý by ma nevyhodil v krabici na ulicu“ smutné dodal. Vonku začala sadať tma a Frenky si ľahol do svojej krabice vedľa smetiaka. „Poď Jednouško, môžeš späť v mojej krabici“ ponúkol kocúr Frenky. „Ale je to tu špinavé, som zvyknutý späť v čistej posteli“ čuduje sa Jednouško. „Hah. No to máš smolu, posteľ tu nemám, ale môžeš pokojne zostať späť aj vonku na ulici a čakať na nočných potkanov“ smeje sa kocúr Frenky. Vystrašený sa rozbehol do Frenkyho krabice a našiel si tam suché miesto. Ráno sa obaja zobudili na silný hluk, ktorý sa k nim približoval. Krabica sa odrazu zdvihla a preletela niekoľko metrov. Smetiarske auto ich naložilo medzi ďalšie odpadky. Rýchlo vyliezli z krabice a vyskočili zo smetiarskeho autá von. „To bola parádna jazda“ teší sa kocúr Frenky. „Len si musíme do večera nájsť novú krabicu“ dodal. „Nie, ja si idem nájsť nového kamaráta na hry a zábavu. Už viac nechcem späť v špinavej krabici na ulici kŕmiť sa odpadkami. A ty ak chceš, tak si tu kľudne zostaň. Ja idem“ povedal odhodlaný Jednouško a rozbehol sa do parku medzi ľudí. Kocúr Frenky ho dobehol: „ Počkaj idem s tebou, aspoň sa nebudem nudiť.

V parku bola veselá atmosféra. Ostatné psy mali svojich pánov, ktorí im hádzali lietajúce taniere a tenisové loptičky. Mačky si užívali leňošenie na slnku v tráve. Jednouško sa rozbehol medzi deti. Pridal sa aj kocúr Frenky. Naháňali sa a bláznili s deťmi a ostatnými psíkmi a mačkami.

Slnko začalo klesať za horizont a blížila sa noc. Deti zvolali na svojich domácich maznáčikov, pripevnili im obojky a všetci odišli domov. Zostali len opustení kocúr Frenky s Jednouškom. „Ach, ako sa len majú skvelo“ vzdychal Jednouško. „No, aspoň sme to skúsili“ dodal Frenky.



So sklonenými hlavami kráčali z parku von nájsť si novú krabicu pred začiatkom noci. Ako tak kráčali, spoza stromu sa vynoril malý veselý chlapec. „Ahojte priatelia volám sa Matt. Čo vy tak sami  neskoro večer v parku? Bežte domov ešte sa vám niečo zle privodí“ povedal malý chlapec. „No.. my.. vlastne nemáme domov, hľadáme si novú krabicu na prespatie“ nešťastne odpovedali.  „Chcete ísť k nám domov? Máme veľkú záhradu kde sa celý deň hrám s mojou kamarátkou korytnačkou. Volá sa Violet. Poďte, bude zábava. Veľmi by sa nám do partie hodil kocúr a pes“ teší sa Matt. Jednouško neváhal a vyskočil chlapcovi rovno do náručia. Aj Frenky zmenil názor a rozbehol sa za Mattom. Dorazili na záhradu. Matt im všetko poukazoval a zoznámil ich s korytnačkou Violet.  „Musím ísť už do postele priatelia. A vy dvaja si môžete urobiť pohodlie v dome Violet. Má to tam veľmi pekne. Určite sa budete cítiť veselo a pohodlné. Hneď zajtra ráno prídem za vami a budeme sa zabávať celý deň“ tešil sa Matt.

A tak si Jednouško a kocúr Frenky našli nového priateľa, s ktorým sa celé dni mohli zabávať a radovať. A ak musel ísť Matt do školy, mohli sa blázniť v záhrade, pokiaľ sa nevrátil.

Nezabúdajme, že aj pes či iné zvieratká vedia byť smutné a mať zlomené srdce. Preto si píšeme opatrne svoje priania na list pod vianočný stromček. Lebo ak si želáme šteniatko, tak nezabúdajte, že budeme jeho rodičom, ktorý sa musí oň postarať.

Zahraj sa kvíz o rozprávke

1. Ako sa volal psík?

a) Ťapko
b) Jednouško
c) Rex

 

2. Ako sa volá dievča, ktoré si prialo pod stromček psíka?

a) Sofia
b) Klára
c) Veronika

 

3. Prečo sa Jednouško volál Jednouško?

a) lebo mal veľké uši
b) lebo bol hluchý
c) lebo mal len jedno ucho

 

4. Koho stetol na ulici Jednouško?

a) Kocura Frenkyho
b) Ninja korytnačky
c) Jazveca Mira

 

5. V čom prespávali na ulici kocúr Frenky a Jednouško?

a) v konzerve
b) v krabici
c) v topánke

 

6. Ako sa volal chlapec, ktorý si Frenkyho a Jednouška vzal domov?

a) Martin
b) Matúš
c) Matt

 

7. Ako sa volala korytnačka, ktorú ma Matt?

a) Violet
b) Elizabet
c) Rafaelo

 

Správne odpovede:
1b, 2a. 3c, 4a, 5b, 6c, 7a

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂