Hviezdni kováči

Páči sa vám pohľad na nočnú oblohu plnú hviezd? Tie malé ligotavé hviezdy vyrábajú hviezdni kováči spolu s hviezdnymi vílami. Ale nie každému sa nočná obloha páči. Škriatok Horgón nemá rad noc, a tak sa rozhodol zničiť Mesačnú dedinku, Podarí sa mu to?

Autor: Johny Boundaries

Pridané: 28.2.2021

Dĺžka: Rozprávka pre detí, 1 036 slov

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

 

Tajomstvo kameňa.

Hviezdni kováči

o Radka Matušková | audio nahrávka

Hlboko v hustom lese je malá zelená lúka. V jej strede stojí dub. Na prvý pohľad tu nie je nič zvláštne. Len obyčajná lúka s jedným opusteným stromom. Ale svoje tajomstvo odkrýva pod rúškom noci.

Keď Slnko zapadne, nastane čas pre východ Mesiaca. Keď vyjde na nočnú oblohu a osvieti lúku, začne sa diať niečo nezvyčajné. Mesačný lúč odkrýva neviditeľnú dedinku. Na lúke sa odhaľujú malé domčeky, ktoré sú celé zo zlata. Nie sú väčšie ako hríby, alebo muchotrávky. Mesiac už osvetlil celú lúku, ktorá je posiata malými trblietavými domčekmi. Z malého domčeka ktosi vyliezol. Bol to malý mužíček a v ruke drží veľké kladivo. Poriadne sa ponaťahuje a prehodí kladivo cez plece. Postupne takto vyliezajú z domčekov aj ostatní malí mužíci s kladivami. Pred každým domčekom je aj malá piecka a kovový stôl. Mužíci vyťahujú z vreciek malé hrudky zlata a ukladajú ich do pece. Zlato roztavujú a vylievajú do malých formičiek v tvare hviezdy. Potom si zlato ukladajú na kovový stôl a kladivom udierajú čo im sily stačia. „Bim! Bác! Bim! Bác!“ začína sa ozývať celou lúkou. Malí mužíci tu vyrábajú hviezdy, ktoré potom svietia na nočnej oblohe. Sú to hviezdni kováči.

Keď už je konečne hviezda ukutá, prichádzajú malé hviezdne víly. Každá z nich berie jednu hviezdu a z vrecka vytiahne lampášik. Do hviezdy vložia malé svetielko. Vyletia až k oblohe a žiarivé hviezdy pripínajú na nočnú oblohu. Takto malá Mesačná dedinka vyrába hviezdy. Ale keď už Mesiac zapadne a blíži sa ráno, musia sa hviezdni kováči aj hviezdne víly vrátiť do dedinky. Ak by to nestihli, Slnko by im ublížilo. Mesiac zapadol a jeho lúče už neosvetľujú lúku. Mesačná dedinka je opäť preč. Zostala tu len nenápadná zelená lúka.

Takto to funguje každú noc. Ak by hviezdni kováči nevytvorili každú noc nové hviezdy, bola by obloha v noci prázdna. Ale nie každý má rád nočnú oblohu s hviezdami.  Je tu jeden neprajník, ktorý chce zabrániť hviezdnym kováčom vyrábať hviezdy. Volá sa Horgón. Je to malý lesný škriatok, ktorý chce pokaziť noc. Nechce sa mu spať a preto sa rozhodol, že mesačnú krajinku musí zničiť. Počkal pokiaľ nevyjde Mesiac na oblohu, ktorý osvieti lúku a mesačná krajinka ožije. Nastala noc. Hviezdni kováči sa pustili do práce. Vyrábajú hviezdy a hviezdne víly ich vynášajú na nočnú oblohu. Škriatok Horgon cíti, že prišla jeho chvíľa. Vyskočil spoza stromov na lúku a začal krúžiť so svojou palicou a odriekať zaklínadlo. Nad Mesačnou dedinkou sa zdvihol čierny mrak. Bol taký veľký, že na celú lúku vrhol tieň. Mesačné lúče neprenikli na krajinku, ktorá sa v okamžiku stratila. „Bum!“ Zostala len zelená lúka zahalená v tme. „Hahaha!“ smial sa hlasno škriatok Horgón. Na nočnej oblohe svietili len tri hviezdy. Mesačná krajinka je v ohrození. Pokiaľ tam zostane čierny mrak a mesačný lúč neosvieti lúku, hviezdni kováči nebudú môcť vyrábať hviezdy a obloha zostane v noci tmavá bez malých svetielok.

Našťastie, na oblohe zostali tri malé hviezdne víly. „Pozrite sa, čo ten zlý škriatok urobil. Teraz sa nedostaneme domov,“ hovorila jedna z nich. „Musíme to jeho kúzlo zničiť, aby sme mohli vyrábať nové hviezdy,“ odpovedala druhá. Jedna z nich dostala nápad: „vezmime tie tri hviezdy, ktoré sme tu práve priniesli. Tie nám pomôžu poraziť ho. A tak vzali späť svoje hviezdy a zleteli na zem. „Pozrite na tu jeho palicu. To s ňou vytvára tie kúzla. Musíme mu ju zobrať.“ „Ale ako to urobíme?“ dohadujú sa. „Ja mám plán! Pomocou hviezd mu oslepíme oči a kým sa nazdá, vytrhneme mu palicu z ruky.“  Hviezdne víly zleteli pred škriatka, namierili mu do očí žiaru z hviezd. Tie ho tak oslepili, že nevidel ani na svoj nos a palicu od strachu odhodil na zem. Hviezdne víly sa vrhli na palicu, ale nedokázali ju zdvihnúť. Bola príliš ťažká a oni príliš malé. Rýchlo odleteli a schovali sa medzi stromy, skôr než sa Horgónovi vrátil zrak. „No veď počkajte hviezdne víly! Mňa len tak neporazíte! Do svojej Mesačnej krajinky sa už nevrátite a s východom Slnka je po vás. Ha, ha, ha, ha!“ vysmieval sa Horgón.

„Musíme vymyslieť nový plán. Ale musíme ho vymyslieť čím skôr. On má pravdu. O chvíľu vyjde Slnko, Mesiac zapadne a my sa už nikdy nedostaneme do našej mesačnej krajinky,“ hovorí jedna z nich.

„Sestry mám to! Poďme spoločne rozfúkať čierny mrak. Osvetlí našu dedinku a naši hviezdni kováči sa dostanú von a poradia si so škriatkom,“ hovorí jedna z hviezdnych víl. Prileteli k čiernemu mraku a fúkali čo im sily stačili. Mrak sa začal hýbať až vrhol maličký lúč na lúku. Ale v tom si to všimol škriatok Horgón a okamžite palicou vystrelil malé kúzlo, ktoré zajalo tri hviezdne víly v pevnej sieti. „Á mám vás! Haha už mi neujdete!“ tešil sa a priviazal hviezdne víly k stromu. „Tak! A teraz počkáme na východ Slnka.“ tešil sa Horgón. Hviezdne víly sa vyľakali. Nemali už žiadnu šancu poraziť ho.

Ale to fúkanie do mraku nebolo márne. Jeden malý mesačný lúč osvietil na pár sekúnd lúku, a jednému hviezdnemu kováčovi sa podarilo uniknúť. Bol to asi ten najzdatnejší a najväčší kováč, aký kedy žil v Mesačnej krajinke. Cez plece mal prehodené svoje obrovské kladivo. Hneď si všimol, ako sa malý škriatok Horgón vysmieva nad zviazanými hviezdnymi vílami. „Tak toto ten škriatok prehnal. Za toto zaplatí!“ nahneval sa hviezdny kováč a rozbehol sa k Horgónovi. „Hej!“ zreval hviezdny kováč. „Ak si trúfaš na slabé víly, potom nebudeš mať problém trúfnuť si aj na mňa.“ Horgón sa pozrel ma malého mužíka a zasmial sa „Hah! Ty malý hviezdny kováč, ty mi v tom chceš zabrániť?“ V tom sa hviezdny kováč napriahol a kladivom udrel na zem tak silno, že škriatok Horgón padol na zem. Napriahol sa znova a kladivom rozprášil Horgónovu palicu, bez ktorej bol bezmocný. „Áááá! Vykríkol Horgón, ktorý si uvedomil, že bez svojej magickej palice nič nezmôže, a tak vzal nohy na plecia a utekal tak ďaleko ako len vládal. Čierny mrak sa stratil v okamihu, ako sa zlomila Horgónová palica. Mesačné lúče opäť osvietili luku a dedinka bola zachránená. Statočný hviezdny kováč oslobodil tri zviazané hviezdne víly a spoločne sa vrátili medzi ostatných.

Mesačná dedinka sa tešila statočnému činu. S piesňou na perách sa všetci opäť pustili do svojej práce a čoskoro bola nočná obloha posiata nádhernými hviezdami.

Hlboko v hustom lese je malá zelená lúka. V jej strede stojí dub. Na prvý pohľad tu nie je nič zvláštne. Len obyčajná lúka s jedným opusteným stromom. Ale svoje tajomstvo odkrýva pod rúškom noci.

Keď Slnko zapadne, nastane čas pre východ Mesiaca. Keď vyjde na nočnú oblohu a osvieti lúku, začne sa diať niečo nezvyčajné. Mesačný lúč odkrýva neviditeľnú dedinku. Na lúke sa odhaľujú malé domčeky, ktoré sú celé zo zlata. Nie sú väčšie ako hríby, alebo muchotrávky. Mesiac už osvetlil celú lúku, ktorá je posiata malými trblietavými domčekmi. Z malého domčeka ktosi vyliezol. Bol to malý mužíček a v ruke drží veľké kladivo. Poriadne sa ponaťahuje a prehodí kladivo cez plece. Postupne takto vyliezajú z domčekov aj ostatní malí mužíci s kladivami. Pred každým domčekom je aj malá piecka a kovový stôl. Mužíci vyťahujú z vreciek malé hrudky zlata a ukladajú ich do pece. Zlato roztavujú a vylievajú do malých formičiek v tvare hviezdy. Potom si zlato ukladajú na kovový stôl a kladivom udierajú čo im sily stačia. „Bim! Bác! Bim! Bác!“ začína sa ozývať celou lúkou. Malí mužíci tu vyrábajú hviezdy, ktoré potom svietia na nočnej oblohe. Sú to hviezdni kováči.

Keď už je konečne hviezda ukutá, prichádzajú malé hviezdne víly. Každá z nich berie jednu hviezdu a z vrecka vytiahne lampášik. Do hviezdy vložia malé svetielko. Vyletia až k oblohe a žiarivé hviezdy pripínajú na nočnú oblohu. Takto malá Mesačná dedinka vyrába hviezdy. Ale keď už Mesiac zapadne a blíži sa ráno, musia sa hviezdni kováči aj hviezdne víly vrátiť do dedinky. Ak by to nestihli, Slnko by im ublížilo. Mesiac zapadol a jeho lúče už neosvetľujú lúku. Mesačná dedinka je opäť preč. Zostala tu len nenápadná zelená lúka.

Takto to funguje každú noc. Ak by hviezdni kováči nevytvorili každú noc nové hviezdy, bola by obloha v noci prázdna. Ale nie každý má rád nočnú oblohu s hviezdami.  Je tu jeden neprajník, ktorý chce zabrániť hviezdnym kováčom vyrábať hviezdy. Volá sa Horgón. Je to malý lesný škriatok, ktorý chce pokaziť noc. Nechce sa mu spať a preto sa rozhodol, že mesačnú krajinku musí zničiť. Počkal pokiaľ nevyjde Mesiac na oblohu, ktorý osvieti lúku a mesačná krajinka ožije. Nastala noc. Hviezdni kováči sa pustili do práce. Vyrábajú hviezdy a hviezdne víly ich vynášajú na nočnú oblohu. Škriatok Horgon cíti, že prišla jeho chvíľa. Vyskočil spoza stromov na lúku a začal krúžiť so svojou palicou a odriekať zaklínadlo. Nad Mesačnou dedinkou sa zdvihol čierny mrak. Bol taký veľký, že na celú lúku vrhol tieň. Mesačné lúče neprenikli na krajinku, ktorá sa v okamžiku stratila. „Bum!“ Zostala len zelená lúka zahalená v tme. „Hahaha!“ smial sa hlasno škriatok Horgón. Na nočnej oblohe svietili len tri hviezdy. Mesačná krajinka je v ohrození. Pokiaľ tam zostane čierny mrak a mesačný lúč neosvieti lúku, hviezdni kováči nebudú môcť vyrábať hviezdy a obloha zostane v noci tmavá bez malých svetielok.

Našťastie, na oblohe zostali tri malé hviezdne víly. „Pozrite sa, čo ten zlý škriatok urobil. Teraz sa nedostaneme domov,“ hovorila jedna z nich. „Musíme to jeho kúzlo zničiť, aby sme mohli vyrábať nové hviezdy,“ odpovedala druhá. Jedna z nich dostala nápad: „vezmime tie tri hviezdy, ktoré sme tu práve priniesli. Tie nám pomôžu poraziť ho. A tak vzali späť svoje hviezdy a zleteli na zem. „Pozrite na tu jeho palicu. To s ňou vytvára tie kúzla. Musíme mu ju zobrať.“ „Ale ako to urobíme?“ dohadujú sa. „Ja mám plán! Pomocou hviezd mu oslepíme oči a kým sa nazdá, vytrhneme mu palicu z ruky.“  Hviezdne víly zleteli pred škriatka, namierili mu do očí žiaru z hviezd. Tie ho tak oslepili, že nevidel ani na svoj nos a palicu od strachu odhodil na zem. Hviezdne víly sa vrhli na palicu, ale nedokázali ju zdvihnúť. Bola príliš ťažká a oni príliš malé. Rýchlo odleteli a schovali sa medzi stromy, skôr než sa Horgónovi vrátil zrak. „No veď počkajte hviezdne víly! Mňa len tak neporazíte! Do svojej Mesačnej krajinky sa už nevrátite a s východom Slnka je po vás. Ha, ha, ha, ha!“ vysmieval sa Horgón.

„Musíme vymyslieť nový plán. Ale musíme ho vymyslieť čím skôr. On má pravdu. O chvíľu vyjde Slnko, Mesiac zapadne a my sa už nikdy nedostaneme do našej mesačnej krajinky,“ hovorí jedna z nich.

„Sestry mám to! Poďme spoločne rozfúkať čierny mrak. Osvetlí našu dedinku a naši hviezdni kováči sa dostanú von a poradia si so škriatkom,“ hovorí jedna z hviezdnych víl. Prileteli k čiernemu mraku a fúkali čo im sily stačili. Mrak sa začal hýbať až vrhol maličký lúč na lúku. Ale v tom si to všimol škriatok Horgón a okamžite palicou vystrelil malé kúzlo, ktoré zajalo tri hviezdne víly v pevnej sieti. „Á mám vás! Haha už mi neujdete!“ tešil sa a priviazal hviezdne víly k stromu. „Tak! A teraz počkáme na východ Slnka.“ tešil sa Horgón. Hviezdne víly sa vyľakali. Nemali už žiadnu šancu poraziť ho.

Ale to fúkanie do mraku nebolo márne. Jeden malý mesačný lúč osvietil na pár sekúnd lúku, a jednému hviezdnemu kováčovi sa podarilo uniknúť. Bol to asi ten najzdatnejší a najväčší kováč, aký kedy žil v Mesačnej krajinke. Cez plece mal prehodené svoje obrovské kladivo. Hneď si všimol, ako sa malý škriatok Horgón vysmieva nad zviazanými hviezdnymi vílami. „Tak toto ten škriatok prehnal. Za toto zaplatí!“ nahneval sa hviezdny kováč a rozbehol sa k Horgónovi. „Hej!“ zreval hviezdny kováč. „Ak si trúfaš na slabé víly, potom nebudeš mať problém trúfnuť si aj na mňa.“ Horgón sa pozrel ma malého mužíka a zasmial sa „Hah! Ty malý hviezdny kováč, ty mi v tom chceš zabrániť?“ V tom sa hviezdny kováč napriahol a kladivom udrel na zem tak silno, že škriatok Horgón padol na zem. Napriahol sa znova a kladivom rozprášil Horgónovu palicu, bez ktorej bol bezmocný. „Áááá! Vykríkol Horgón, ktorý si uvedomil, že bez svojej magickej palice nič nezmôže, a tak vzal nohy na plecia a utekal tak ďaleko ako len vládal. Čierny mrak sa stratil v okamihu, ako sa zlomila Horgónová palica. Mesačné lúče opäť osvietili luku a dedinka bola zachránená. Statočný hviezdny kováč oslobodil tri zviazané hviezdne víly a spoločne sa vrátili medzi ostatných.

Mesačná dedinka sa tešila statočnému činu. S piesňou na perách sa všetci opäť pustili do svojej práce a čoskoro bola nočná obloha posiata nádhernými hviezdami.

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂