Hracia skrinka

Biely Ninja nebol veľký postavou ani jeho svalstvo netrhalo košele. Biely Ninja vynikal svojou bystrou mysľou, pomocou ktorej dokázal premôcť 5 drakov.

Autor: Ján „Johny“ Zajac

Pridané: 2.4.2020

Dĺžka: Krátka rozprávka, 1 236 slov

ISBN: 978-80-973683-7-1

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu. 




Hracia skrinka

o Radka Matušková | audio nahrávka

Gigantické pohorie Himaláje skrýva prastarú legendu o hracej skrinke. Písal sa rok 1611. Legenda opisuje príbeh veľkej hory, ktorú miestni tibetskí mnísi nazývajú Dračia hora. Tento názov si hora nezaslúžila len preto, že pripomínala hlavu draka, ale hlavne preto, že tam draci naozaj aj žili.

Vždy, keď draci vylietali z hory, bolo to za zvuku nezvyčajnej melódie. Draci ju počúvali a podriaďovali sa jej. Táto melódia vychádzala z malej hracej skrinky. Bola posiata ornamentmi a kresbou draka. Tibetskí mnísi ju pomenovali RUNA, čo znamená „skrytá tradícia“. Kto vlastnil túto hraciu skrinku, mohol drakov ovládať. Ak melódia nehrala, draci spali vo vnútri hory a nikoho neohrozovali. No keď sa hracia skrinka ozvala a začala hrať, draci sa prebudili a ten, kto držal hraciu skrinku, sa stal ich pánom. V roku 1611 sa hracej skrinky zmocnili tibetskí mnísi, ktorí ju schovali na bezpečnom mieste. Domnievali sa, že to je najlepšie riešenie, ako svet ochrániť pred drakmi.

Jedného dňa sa starej významnej mapy zmocnil zlý nindža bojovník menom Degetron. Chcel ovládnuť svet, a preto sa rozhodol, že sa zmocní hracej skrinky a využije drakov vo svoj prospech. Tibetskí mnísi o zlom nindžovivedeli. Vedeli, že sa musia pripraviť na boj o ochranu hracej skrinky. Rozhodli sa, že musia vycvičiť nindža bojovníka, ktorý ho zastaví. Usporiadali preto súťaž. Prihlásilo sa množstvo nádejných bojovníkov, z ktorých sa skutočným nindžommohol stať len jeden. Všetci museli prejsť náročným testom. Ten bol tak ťažký, že častokrát ním neprešiel ani jeden z uchádzačov. Súťaž začala. Množstvo z nich pohorelo na náročných prekážkach testu. Trvalo to tri dni a tri noci, ale nikomu sa test tibetských mníchov zdolať nepodarilo. Až sa na štvrtý deň. Na štartovaciu čiaru sa postavil malý chlapec ako posledný zo všetkých uchádzačov. Bol oblečený v bielom kimone. Chlapec neváhal a vrhol sa do náročného testu. Nakoniec, ako jedinému, sa mu podarilo prejsť cieľovou čiarou. Znamenalo to, že sa stal novým nindžom. Pristúpil k nemu najstarší z tibetských mníchov, položil mu ruku na plece a riekol: „Ako jediný si zdolal tento test. Máš právo stať sa nindžom. Budeme ťa volať Biely nindža.“ Chlapec s pokorou toto menoprijal. Starec ďalej riekol: „Prvou tvojou úlohou je zastavenie zlého nindžuDegetrona. Chce sa zmocniť hracej skrinky a prebudiť drakov.“ Biely nindža neváhal, prikývol a svoj úkol s nadšením prijal. Vtom vletel do sály jeden z tibetských mníchov. „Práve sa vraciam z miesta, kde bola po stáročia ukrytá hracia skrinka. Je preč!“ Všetci v sále hlasno zhíkli. Najstarší z mníchov prehovoril: „Určite to bol nindžaDegetron!“ Otočil sa smerom k Bielemu nindžovi a vravel: „Prosím, zmocni sa svojej úlohy okamžite.“ Biely nindža sa starcovi úctivo poklonil a rozbehol sa priamo k hore drakov. Ako tak kráčal horou, začul akúsi zvláštnu melódiu. Ozývala sa celým pohorím. „Musí to byť melódia hracej skrinky,“ pomyslel si Biely nindža. Pozrel sa na oblohu a videl troch lietajúcich drakov. Vznášali sa a chrlili oheň. Kým melódiahrala, draci plnili rozkazy, ktoré po nich pokrikoval zlý nindžaDegetron. Chystal sa ovládnuť svet. Prebudil drakov a dúfal, že sa mu s ich pomocou podarí zmocniť aj tibetských mníchov. Degetron zliezol z hory s hracou skrinkou v ruke. Celý čas musel otáčať páčkou na hracej skrinke, aby melódia neprestávala hrať. Vtom mu skrížil cestu Biely nindža. „Vzdaj sa! Odovzdaj mi hraciu skrinku a nič sa ti nestane!“ nebojácnym hlasom vykríkol Biely nindža. „Ha, ha, ha,“ smial sa Degetron. „Biely nindža. To nemali tibetskí mnísi nič lepšie ako malého chlapca? Čo nevieš, že ten, kto vlastní hraciu skrinku, je pod dračou ochranou?“ Ale Biely nindža neváhal a vrhol sa na Degetrona. V zapätí sa ozval silný rev a asi šesť drakov zliezlo z oblohy a za sprievodu veľkého hluku si to namierili k Bielemu nindžovi. Ten si uvedomil, že proti drakom nič nezmôže. Pustil Degetrona a schoval sa do malej štrbiny v skale.„Už ma nič nezastaví, aby som sa stál vládcom celého sveta. Ale najprv si podmaním tibetských mníchov,“ smial sa Degetron. Vydal sa smerom do kláštora. Jednému z drakov prikázal, aby strážil Bieleho nindžu. Povedal mu, že ak sa Biely nindža pohne, má ho jedným dychom spáliť. Biely nindžazostal uväznený v štrbine skaly. Degetron dorazil s ostatnými drakmi priamo do kláštora mníchov. Jeden z drakov sa nadýchol a vychrlil ohnivú guľu, ktorá vyrazila brány kláštora. Mnísi zaujali bojovú pozíciu. Najprv vstúpil dovnútra Degetron držiac hraciu skrinku, ktorá neustála hrala melódiu. Za ním vstúpilo päť drakov. „Vzdajte sa,vy šašovia, a nič sa vám nestane!“zakričal Degetron. Mnísi zdvihli ruky nad hlavu a rozhodli sa vzdať. Veď drakov by nepremohli. Medzitým Biely nindža stále myslel na svoj úkol. „Musím zastaviť počínanie zlého nindžu. Lenže ako sa odtiaľto dostanem, keď ma stráži drak?“ premýšľal. „Už to mám!“ zvolal. Draci počúvajú melódiu z hracej skrinky. Ak by sa mi ju podarilo napodobniť, mohol by som sa zmocniť mysle draka a získať si jeho oddanosť,“ premýšľal. Biely Nindžanebol veľký chlap. Nemal ani silu ako 500 bojovníkov. Ale mal bystrú myseľ. To bolo jeho silnou zbraňou. Predtým, ako kráčal do hory, počul melódiu vychádzajúcu z hracej skrinky. Dobre si ju zapamätal. Zo štrbiny skaly, kde bol uväznený, vystrčil ruku a odtrhol malý kúsok trávy. Vložil si ju medzi palce,priložil k ústam a začal hrať. Hral presne tú istú melódiu ako hracia skrinka. Drak, ktorý ho strážil, spozornel. Túto melódiu predsa dobre poznal. Okamžite sklonil hlavu a vzdal tak rešpekt novému pánoviBielemu nindžovi. „Skvelé, vyšlo to!“ tešil sa malý nindža. Vyskočil na draka a prikázal mu, aby letel priamo do kláštora. Drak zatrepotal krídlami a zdvihol sa k oblohe. „Páni, to je krása!“ tešil sa Biely nindža. Ale hneď, ako dorazil, videl všetkých mníchov zviazaných. Kláštor ovládol nindžaDegetron aj s piatimi drakmi. Nemal veľa času. Musel rýchlo niečo vymyslieť, ako sa zmocniť hracej skrinky a zajať zlého nindžu. Dlho mu to netrvalo. Zaletel spolu s drakom do miestnosti, v ktorej bol obrovský organ. Otvoril všetky okná, aby ho bolo počuť v celom kláštore. Posadil sa k organu a začal hrať melódiu, ktorú si zapamätal z hracej skrinky. Obrovský organ sa celý chvel a triasol. Mohutná hlasná melódia naplnila celý kláštor. Prehlušila aj zvuk hracej skrinky. Päť drakov, ktorí sedeli pri zlom Degetronovi, zdvihlo hlavy a zaletelo k organu, kde hral melódiu Biely nindža. Posadali si okolo neho a poklonili sa mu. Dali mu jasne najavo, že je to ich nový pán. Biely nindža stíšil hru na organe, prikázal drakom priniesť hraciu skrinku a vyštvať za horizont hôr zlého nindžuDegetrona. Draci vyleteli a namierili si to priamo k zlému nindžovi. Ten, keď si všimol rozzúrených drakov, ako sa rútia jeho smerom, odhodil hraciu skrinku a rozbehol sa preč. Jeden z drakov ho však chytil za golier a zaniesol ho ďaleko za úpätie hôr. Biely nindža sa teraz zmocnil hracej skrinky. Prišiel na dvor kláštora a vyslobodil zviazaných mníchov. Hraciu skrinku zatvoril a drakom povedal, že sú slobodní. Svoju silu majú rozumne využívať a nemajú ju používať na pustošenie a ničenie. Draci sa uklonili a odleteli za slobodou.

Najstarší mních podišiel k Bielemu nindžovi. „Stal si sa najmenším a aj najmladším nindžom v histórii. Ale tvoja sila nebola vo veľkých svaloch ani vo veľkej postave či ostrom meči. Tvoja sila je tu,“ a priložil prst na jeho čelo. Pretože Biely nindža dokázal, že bystrý rozum premôže aj šiestich drakov či zlého Degetrona.

Gigantické pohorie Himaláje skrýva prastarú legendu o hracej skrinke. Písal sa rok 1611. Legenda opisuje príbeh veľkej hory, ktorú miestni tibetskí mnísi nazývajú Dračia hora. Tento názov si hora nezaslúžila len preto, že pripomínala hlavu draka, ale hlavne preto, že tam draci naozaj aj žili.

Vždy, keď draci vylietali z hory, bolo to za zvuku nezvyčajnej melódie. Draci ju počúvali a podriaďovali sa jej. Táto melódia vychádzala z malej hracej skrinky. Bola posiata ornamentmi a kresbou draka. Tibetskí mnísi ju pomenovali RUNA, čo znamená „skrytá tradícia“. Kto vlastnil túto hraciu skrinku, mohol drakov ovládať. Ak melódia nehrala, draci spali vo vnútri hory a nikoho neohrozovali. No keď sa hracia skrinka ozvala a začala hrať, draci sa prebudili a ten, kto držal hraciu skrinku, sa stal ich pánom. V roku 1611 sa hracej skrinky zmocnili tibetskí mnísi, ktorí ju schovali na bezpečnom mieste. Domnievali sa, že to je najlepšie riešenie, ako svet ochrániť pred drakmi.

Jedného dňa sa starej významnej mapy zmocnil zlý nindža bojovník menom Degetron. Chcel ovládnuť svet, a preto sa rozhodol, že sa zmocní hracej skrinky a využije drakov vo svoj prospech. Tibetskí mnísi o zlom nindžovivedeli. Vedeli, že sa musia pripraviť na boj o ochranu hracej skrinky. Rozhodli sa, že musia vycvičiť nindža bojovníka, ktorý ho zastaví. Usporiadali preto súťaž. Prihlásilo sa množstvo nádejných bojovníkov, z ktorých sa skutočným nindžommohol stať len jeden. Všetci museli prejsť náročným testom. Ten bol tak ťažký, že častokrát ním neprešiel ani jeden z uchádzačov. Súťaž začala. Množstvo z nich pohorelo na náročných prekážkach testu. Trvalo to tri dni a tri noci, ale nikomu sa test tibetských mníchov zdolať nepodarilo. Až sa na štvrtý deň. Na štartovaciu čiaru sa postavil malý chlapec ako posledný zo všetkých uchádzačov. Bol oblečený v bielom kimone. Chlapec neváhal a vrhol sa do náročného testu. Nakoniec, ako jedinému, sa mu podarilo prejsť cieľovou čiarou. Znamenalo to, že sa stal novým nindžom. Pristúpil k nemu najstarší z tibetských mníchov, položil mu ruku na plece a riekol: „Ako jediný si zdolal tento test. Máš právo stať sa nindžom. Budeme ťa volať Biely nindža.“ Chlapec s pokorou toto menoprijal. Starec ďalej riekol: „Prvou tvojou úlohou je zastavenie zlého nindžuDegetrona. Chce sa zmocniť hracej skrinky a prebudiť drakov.“ Biely nindža neváhal, prikývol a svoj úkol s nadšením prijal. Vtom vletel do sály jeden z tibetských mníchov. „Práve sa vraciam z miesta, kde bola po stáročia ukrytá hracia skrinka. Je preč!“ Všetci v sále hlasno zhíkli. Najstarší z mníchov prehovoril: „Určite to bol nindžaDegetron!“ Otočil sa smerom k Bielemu nindžovi a vravel: „Prosím, zmocni sa svojej úlohy okamžite.“ Biely nindža sa starcovi úctivo poklonil a rozbehol sa priamo k hore drakov. Ako tak kráčal horou, začul akúsi zvláštnu melódiu. Ozývala sa celým pohorím. „Musí to byť melódia hracej skrinky,“ pomyslel si Biely nindža. Pozrel sa na oblohu a videl troch lietajúcich drakov. Vznášali sa a chrlili oheň. Kým melódiahrala, draci plnili rozkazy, ktoré po nich pokrikoval zlý nindžaDegetron. Chystal sa ovládnuť svet. Prebudil drakov a dúfal, že sa mu s ich pomocou podarí zmocniť aj tibetských mníchov. Degetron zliezol z hory s hracou skrinkou v ruke. Celý čas musel otáčať páčkou na hracej skrinke, aby melódia neprestávala hrať. Vtom mu skrížil cestu Biely nindža. „Vzdaj sa! Odovzdaj mi hraciu skrinku a nič sa ti nestane!“ nebojácnym hlasom vykríkol Biely nindža. „Ha, ha, ha,“ smial sa Degetron. „Biely nindža. To nemali tibetskí mnísi nič lepšie ako malého chlapca? Čo nevieš, že ten, kto vlastní hraciu skrinku, je pod dračou ochranou?“ Ale Biely nindža neváhal a vrhol sa na Degetrona. V zapätí sa ozval silný rev a asi šesť drakov zliezlo z oblohy a za sprievodu veľkého hluku si to namierili k Bielemu nindžovi. Ten si uvedomil, že proti drakom nič nezmôže. Pustil Degetrona a schoval sa do malej štrbiny v skale.„Už ma nič nezastaví, aby som sa stál vládcom celého sveta. Ale najprv si podmaním tibetských mníchov,“ smial sa Degetron. Vydal sa smerom do kláštora. Jednému z drakov prikázal, aby strážil Bieleho nindžu. Povedal mu, že ak sa Biely nindža pohne, má ho jedným dychom spáliť. Biely nindžazostal uväznený v štrbine skaly. Degetron dorazil s ostatnými drakmi priamo do kláštora mníchov. Jeden z drakov sa nadýchol a vychrlil ohnivú guľu, ktorá vyrazila brány kláštora. Mnísi zaujali bojovú pozíciu. Najprv vstúpil dovnútra Degetron držiac hraciu skrinku, ktorá neustála hrala melódiu. Za ním vstúpilo päť drakov. „Vzdajte sa,vy šašovia, a nič sa vám nestane!“zakričal Degetron. Mnísi zdvihli ruky nad hlavu a rozhodli sa vzdať. Veď drakov by nepremohli. Medzitým Biely nindža stále myslel na svoj úkol. „Musím zastaviť počínanie zlého nindžu. Lenže ako sa odtiaľto dostanem, keď ma stráži drak?“ premýšľal. „Už to mám!“ zvolal. Draci počúvajú melódiu z hracej skrinky. Ak by sa mi ju podarilo napodobniť, mohol by som sa zmocniť mysle draka a získať si jeho oddanosť,“ premýšľal. Biely Nindžanebol veľký chlap. Nemal ani silu ako 500 bojovníkov. Ale mal bystrú myseľ. To bolo jeho silnou zbraňou. Predtým, ako kráčal do hory, počul melódiu vychádzajúcu z hracej skrinky. Dobre si ju zapamätal. Zo štrbiny skaly, kde bol uväznený, vystrčil ruku a odtrhol malý kúsok trávy. Vložil si ju medzi palce,priložil k ústam a začal hrať. Hral presne tú istú melódiu ako hracia skrinka. Drak, ktorý ho strážil, spozornel. Túto melódiu predsa dobre poznal. Okamžite sklonil hlavu a vzdal tak rešpekt novému pánoviBielemu nindžovi. „Skvelé, vyšlo to!“ tešil sa malý nindža. Vyskočil na draka a prikázal mu, aby letel priamo do kláštora. Drak zatrepotal krídlami a zdvihol sa k oblohe. „Páni, to je krása!“ tešil sa Biely nindža. Ale hneď, ako dorazil, videl všetkých mníchov zviazaných. Kláštor ovládol nindžaDegetron aj s piatimi drakmi. Nemal veľa času. Musel rýchlo niečo vymyslieť, ako sa zmocniť hracej skrinky a zajať zlého nindžu. Dlho mu to netrvalo. Zaletel spolu s drakom do miestnosti, v ktorej bol obrovský organ. Otvoril všetky okná, aby ho bolo počuť v celom kláštore. Posadil sa k organu a začal hrať melódiu, ktorú si zapamätal z hracej skrinky. Obrovský organ sa celý chvel a triasol. Mohutná hlasná melódia naplnila celý kláštor. Prehlušila aj zvuk hracej skrinky. Päť drakov, ktorí sedeli pri zlom Degetronovi, zdvihlo hlavy a zaletelo k organu, kde hral melódiu Biely nindža. Posadali si okolo neho a poklonili sa mu. Dali mu jasne najavo, že je to ich nový pán. Biely nindža stíšil hru na organe, prikázal drakom priniesť hraciu skrinku a vyštvať za horizont hôr zlého nindžuDegetrona. Draci vyleteli a namierili si to priamo k zlému nindžovi. Ten, keď si všimol rozzúrených drakov, ako sa rútia jeho smerom, odhodil hraciu skrinku a rozbehol sa preč. Jeden z drakov ho však chytil za golier a zaniesol ho ďaleko za úpätie hôr. Biely nindža sa teraz zmocnil hracej skrinky. Prišiel na dvor kláštora a vyslobodil zviazaných mníchov. Hraciu skrinku zatvoril a drakom povedal, že sú slobodní. Svoju silu majú rozumne využívať a nemajú ju používať na pustošenie a ničenie. Draci sa uklonili a odleteli za slobodou.

Najstarší mních podišiel k Bielemu nindžovi. „Stal si sa najmenším a aj najmladším nindžom v histórii. Ale tvoja sila nebola vo veľkých svaloch ani vo veľkej postave či ostrom meči. Tvoja sila je tu,“ a priložil prst na jeho čelo. Pretože Biely nindža dokázal, že bystrý rozum premôže aj šiestich drakov či zlého Degetrona.




Zahraj sa kvíz o rozprávke

1. Ako sa volal zlý ninja?

a) Blacky
b) Miki
c) Degetron

 

2. Ako sa volal dobrý ninja?

a) Biely mnich
b) Bielý karatista
c) Biely Ninja

 

3. Koľko drakov zautočilo na tibetských mníchov?

a) 3
b) 5
c) 6

 

4. Koho počúvali draci?

a) toho, kto mal hraciu skrinku
b) toho, kto bol pekný
c) toho, kto vedel dračiu reč

 

5. Čo bola najsilnejšia zbraň Bieleho Ninju?

a) svaly
b) meč
c) bystrá myseľ

 

6. Ako porazil Biely Ninja Degetrona?

a) zahral melódiu na orgáne
b) premohol ho palicou
c) použil mágiu

 

7. Kde bývali mnísi?

a) na poli
b) v kláštore
c) v jaskyni

 

Správne odpovede:
1c, 2c. 3b, 4a, 5c, 6a, 7b

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂