Kapitán Bradford Wild

V drsnom obrovskom oceáne sa plavil nádherný koráb. Bol celý čierny a jeho plachty boli čisté a biele. Na oboch bokoch lode vytŕčali kovové delá. Na najvyššom sťažni viala čierna vlajka s bielou lebkou.

Za kormidlom lode stál statočný pirát, kapitán Blue Whale. Jeho posádka pozostávala z dvanástich po zuby ozbrojených pirátov. Vládli všetkým moriam a oceánom.

Jedného dňa počas plavby na pokojnom mori sa posádka zabávala a oddychovala. Nemali nič na práci a tak si len užívali slnečné lúče a pokojnú plavbu. Kapitán Blue Whale stál na okraji lode a hľadel do diaľky. V ruke držal ostrú harpúnu a hľadal vhodnú korisť na dnešný obed. V diaľke na horizonte spozoroval, ako sa niečo plaví ich smerom. Nebolo to veľké, ale kapitán neváhal, dobehol ku kormidlu a otočil loď k neznámemu objektu. Čím viac sa približoval, tým viac chápal, že je to len malý drevený kôš. Nebolo to nič zaujímavé až do momentu, keď sa z košíka ozval detský plač.

„Čože? To je detský plač?“ začudoval sa kapitán Blue Whale a prikázal posádke košík vytiahnuť. Vytiahli ho na palubu a kapitán nazrel dnu. Bol tam malý chlapec zavinutý do ľanovej plachty. „Ahoj, krpec. Čo tu robíš na šírom mori a celkom sám? Ďaleko od pevniny?“ opýtal sa kapitán.

Posádka chcela dieťa vrátiť späť na pevninu, pretože sa obávali kliatby, ale kapitán nesúhlasil. Malého chlapca vyhlásil za súčasť posádky. „Toto dieťa nám privial samotný oceán. Je to jeden z nás!“ vyhlásil kapitán a odniesol malého chlapca do svojej kajuty. „Prezradíš mi, ako sa voláš? Hm. Zrejme nemáš meno. Ale ja ti ho vymyslím. Budeš sa volať Bradford Wild.“

Kapitán Blue Whale sa o chlapca staral, ako keby bol jeho vlastný. Spolu s posádkou ho vychovávali a chlapec rástol ako ranné slnko za horizontom. Učil sa orientovať na mori podľa hviezdnej mapy, určovať svetové strany, spoznať príchod búrky či loviť ryby. Po niekoľkých rokoch strávených na pirátskej lodi vyrástol malý Bradford na zdatného chlapca. Bol múdry a nebojácny.

Kapitán Blue Whale sa postavil pred svoju posádku a povedal: „Chlapi! Dnes je najvyšší čas, aby sme mladého Bradforda pokrstili na skutočného piráta. Dnes vyrazíme na lov veľryby!“ Celá posádka začala divoko skandovať: „Bradford! Bradford!“

Kapitán nasmeroval kurz lode do hlbokých vôd. Tam bola najväčšia šanca, uloviť tú najväčšiu veľrybu. Podal Bradfordovi zlatú harpúnu. Spoločne sedeli na okraji lode a vyčkávali. Malému Bradfordovi sa nepáčil kapitánov nápad uloviť tak krásne a inteligentné stvorenie, len pre spečatenie jeho pirátskej pozície. Preto navrhol: „Kapitán, nezabíjajme nevinné zviera. Nechaj ma s loďou preplávať celý oceán. Uvidíš, že to zvládnem za rekordne krátky čas. To zo mňa spraví ozajstného piráta všetkých morí!“ povedal Bradford.

Kapitán ho chytil za rameno a povedal: „Si múdry Bradford. Ale toto je pirátska tradícia. Musíme to urobiť, aby si ťa posádka vážila ako jedného z nich.“ Malý Bradford nemal na výber, a tak držal v ruke zlatú harpúnu a čakal na okraji lode, pokiaľ sa na ich návnadu nechytí tá …