Hakana Habaka

Kamarátky Júlia a Lily sa vybrali do lesa na zber lesných plodov. V jaskyni, v ktorej si chceli po ceste oddýchnuť, vkĺzli do tajne chodby, ktorá ich previedla napínavým dobrodružstvom. Zvládnu náročnú jaskynnú cestu? Aké prekvapenie ich bude čakať na konci?

Autor: Johny Boundaries

Pridané: 28.11.2021

Dĺžka: Rozprávka pre detí, 1 262 slov

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

Hakana Habaka

o Radka Matušková | audio nahrávka

Lily a Júlia sú najlepšie kamarátky už od škôlky. Navštevujú spoločnú triedu a žijú na rovnakej ulici. A tak ako všetky dievčatá, aj ony sa chcú chlapcom páčiť.

Jedného teplého letného dňa sa po škole vybrali do hory, nazbierať lesné plody, ktoré potom môžu predať na miestnom trhu a za získané peniaze môžu vyraziť na nákupy. Keď už mali plné koše, rozhodli sa schladiť v blízkej jaskyni. Nebola nebezpečná.  Bola to len jedna malá chladná jaskyňa, ktorá poskytovala v teplých letných dňoch skvelé útočisko. Sadli si na kameň a koše položili vedľa seba. „Myslím, že si už vôbec necítim nohy,“ povedala Júlia a ľahla si na kamene. „Moje nohy sú už načisto hotové,“ povedala Lily a oprela sa o kameň, ktorý bol hneď za jej chrbtom. „Drrr! Drrrrr!!“ Ozval sa mohutný zvuk posúvajúceho sa kameňa. Obrovský kus podlahy pod dievčatami sa začal posúvať. Pod ich nohami sa otvorila tajná šachta a oni začali padať dole. „ÁÁÁÁÁ!“ kričala Lily. „Čo sa to deje, kam to padáme?!“ vykríkla Júlia. Dievčatá padali točivým kamenným toboganom do útrob jaskyne. „Bum! Bác!“ Pristáli na mäkkom machu v tmavej jaskyni hlboko pod povrchom. Júlia rýchlo vytiahla mobil a zasvietila baterkou: „Lily, si v poriadku?“ Lily sa posadila a rukami si prehmatala telo, či je v poriadku. „Bože môj, som celá?! Žijem!“ vykríkla. „Kde to sme?“ opýtala sa Júlia. Ocitli sa v malej miestnosti, kde nebolo nič len prach. V rohu miestnosti na kameni boli pohodené staré zaprášené bavlnené látky a na nich bola položená malá šperkovnica vyrobená z tmavého dreva, celá špinavá a potiahnutá pavučinami. „Nemám tu žiadny signál a mobil sa mi už vybíja. Vezmeme si toto.“ povedala Lily a vzala fakľu, ktorá bola zapichnutá v stojane na stene. Dvomi kameňmi škrtla a iskra zapálila oheň na fakli.  „A čo je v tej šperkovnici?“ povedala Júlia. Vzala ju do rúk a snažila sa ju otvoriť. „No nech je tam čo chce, musíme vymyslieť ako sa odtiaľto dostaneme,“ povedala Lily.

Medzitým sa Júlii podarilo otvoriť šperkovnicu a nazrieť dnu. Vo vnútri našli veľmi starú knihu. Na jej obale bolo napísane: „Nečítaj ma, ak nechceš pre krásu trpieť.“  „Hm, to je zaujímavé,“ povedala Júlia. „Na čo čakáš? Otvor ju! Možno tam bude aj návod ako sa odtiaľto dostaneme,“ povedala Lily. Júlia sfúkla prach z knihy a otvorila ju. Na prvej strane, bolo napísane: „Ak sa chceš vydať za tajomstvom krásy, nahlas vyslov HAKANA HABAKA a cesta sa ti ukáže. Ale nezabúdaj, táto cesta je len pre odvážnych a nebojácnych.“ „Ja mám z toho strach,“ povedala Júlia. „Ja tiež, ale možno nás to dostane z jaskyne von,“ povedala Lily. Potom sa nadýchla a nahlas vyslovila „Hakana Habaka!“Ale nič sa nedialo. „Prečo sa nič nedeje? Asi sú to len povery,“ povedala Júlia. Ale odrazu spadol zo steny stojan, v ktorom bola zapichnutá fakľa a zapichol sa do zeme. Začala sa tvoriť prasklina, ktorá vytvorila v stene malý otvor. „Och! Júlia vidíš to?!“ „Áno vidím, poďme tam!“. Vzali fakľu a pustili sa do tmavej chodby. Po pár metroch sa začal chodbou ozývať silný rev. „Ja sa bojím. Čo je to?!“ kričala vystrašená Júlia. Z tmy začal vystupovať tvor, ktorý vydával desivý rev. Bol to napoly lev a napoly človek. Vzpriamene sa postavil na zadné nohy a prihovoril sa dievčatám: „ROÁÁÁR! Ja som MANGO. Ďalej vás pustím, len ak uhádnete moju hádanku,“ mocne zreval Mango. „Má to dva rohy, a dve štíhle nohy. Do výšky skáče s ľahkosťou, stane sa mojou korisťou! Čo je to?“ vyslovil Mango hádanku mocným hlasom. Dievčatá sa trápili a rozmýšľali nad odpoveďou. Po chvíľke Lily vykríkla: „Ja, asi viem správnu odpoveď. Je to Gazela!“ Mango ustúpil stranou a povedal: „Je to správna odpoveď, môžete pokračovať ďalej!“ a stratil v tme. Dievčatá prešli dlhú chodbu a ocitli sa v ďalšej miestnosti. Vošli dnu a dvere zavalil mohutný kameň. „Nie! Opäť sme v pasci! Ako sa odtiaľto dostaneme?!“ kričala Júlia. V jaskynnej miestnosti sa všetky 4 steny dali do pohybu  a začali sa približovať do stredu miestnosti. „Júlia! Tie steny nás rozpučia!“ kričala vydesená Lily. V knihe, ktorú našli v šperkovnici sa sama od seba pretočila strana. A začal sa tam zobrazovať text s hádankou: „Len malý chlpatý tvor, ukáže ti cestu von.“ „Aký tvor? Veď tu nič nie je!“ čudovala sa Lily. „Tam! Tam je potkan!“ jačala Júlia a poskakovala od strachu. „Áno! To je ten tvor! Musíme ho nasledovať!“ kričala Lily a rozbehla sa za potkanom, ktorý sa schoval pod malý kameň. Keď ho dievčatá odsunuli, bola za ním ďalšia chodba. Vošli do chodby a utekali skôr, ako by ich pohyblivé steny rozpučili.           

Došli na koniec tunela a tam bola opäť ďalšia miestnosť. Na podlahe pobehovali mravce. V knihe sa opäť pretočila strana a zobrazil sa tam ďalší text s hádankou: „Prečítaj tajomstvo mravcov a spoznaj cestu dravcov.“  „Aký dravec?“ opýtala sa Júlia. „Kto predsa požiera mravce úplne najradšej? Podľa mňa je to mravčiar“ povedala Lily. „A čo urobíme s mravčiarom? Ako nám to pomôže?“ hovorí Júlia. Lily sa postavila, vzala pero a napísala do knihy slovo MRAVČIAR. Položila pero a v miestnosti sa objavil mravčiar, ktorý začal hrabať tunel. „Výborne Lily, mravčiar nás dostane von!“ pochválila ju Júlia. Mravčiar naozaj vykopal tunel, ktorý viedol do ďalšej jaskynnej miestnosti. Dievčatá sa potešili a utekali novým tunelom. Vstúpili do veľkej jaskynnej miestnosti, kde bola voda po kolená. Pozreli sa do knihy, kde sa zobrazila ďalšia hádanka: „Cestu von so vzduchom nenájdeš, bez vzduchu ju objavíš.“. „Je to jasné!“ vykríkla Júlia. „Musíme sa ponoriť pod vodu!“ povedala a ponorila sa pod hladinu. Pozerala sa sprava doľava až si všimla divný čierny kameň. Pribehla k nemu a odvalila ho. Voda začala odtekať, ako keď vo vani vyberiete zátku. Na vodnej hladine sa vytvoril silný vír, ktorý vtiahol dievčatá dnu. Voda odtiekla a vyhodila dievčatá v ďalšej miestnosti. „Si celá Lily?“ opýtala sa Júlia. „Áno som. Poďme sa pozrieť na ďalšiu hádanku,“ odpovedala Lily. Júlia pozrela do knihy a čítala: „Netopier ti cestu ukáže, ale pozor, never mu. Zle naviesť ťa môže.“ A po chvíľke začali v miestnosti poletovať netopiere. „Pozor! Letia tu netopiere! Pomóc!“ vykríkla Lily. Netopiere začali vylietavať cez malé okno von. „Aha! Tam je okno, vidím svetlo! Oni vylietavajú von! Sme zachránené, poďme za nimi. Rozbehli sa za netopiermi až k jaskynnému oknu. Ale dievčatá prudko zabrzdili a padli na zadok. „Stoj! To okno je príliš vysoko, padli by sme von do hlbokej rokliny, to nie je cesta pre nás!“ varovala Júlia. Lily sa obzrela po jaskyni a na stene si všimla nakresleného netopiera. „Pozri tam. Možno sme mali nasledovať tohto nakresleného netopiera.“ Postavili sa a prišli k jeho kresbe. Položili ruku na stenu a odrazu sa otvorili dvere do ďalšej miestnosti. Dievčatá vbehli dnu a dvere sa zatvorili. „Rýchlo, čítaj ďalšiu hádanku!“ hovorila Lily. Júlia si fakľou presvietila na knihu a čítala: „Rýchlo šplhaj hore, inač ti nohy zaplaví čierne more.“ A podlahu jaskyne začali zaplavovať čierne pavúky. „ÁÁÁÁ!“ kričali dievčatá z plných pľúc. Zo steny viselo lano, a tak sa začali rýchlo šplhať hore. Vyšplhali sa až do ďalšej miestnosti. Vyčerpané si ľahli na podlahu. Lily zodvihla hlavu a povedala: „Júlia pozri, sme na začiatku jaskyne. Odtiaľto sme prišli. Sme zachránené!“ tešila sa Júlia. „Ale čo to tajomstvo krásy?“ povedal Júlia a v knihe, na poslednej strane sa začal zobrazovať text. Júlia ho nahlas čítala: „Gratulujem. Prešli ste cestu pre odvážnych. Prezradím vám tajomstvo krásy. ŠKAREDÝ ČLOVEK NEEXISTUJE. KAŽDY JE KRÁSNY, LEN INÝM SPÔSOBOM. “

Dievčatá sa zasmiali a zatvorili knihu. Uverili vo svoju krásu a už viac nepotrebovali pochybovať o tom, či sa niekomu páčia. Páčili sa samé sebe a to bolo to hlavné.

Lily a Júlia sú najlepšie kamarátky už od škôlky. Navštevujú spoločnú triedu a žijú na rovnakej ulici. A tak ako všetky dievčatá, aj ony sa chcú chlapcom páčiť.

Jedného teplého letného dňa sa po škole vybrali do hory, nazbierať lesné plody, ktoré potom môžu predať na miestnom trhu a za získané peniaze môžu vyraziť na nákupy. Keď už mali plné koše, rozhodli sa schladiť v blízkej jaskyni. Nebola nebezpečná.  Bola to len jedna malá chladná jaskyňa, ktorá poskytovala v teplých letných dňoch skvelé útočisko. Sadli si na kameň a koše položili vedľa seba. „Myslím, že si už vôbec necítim nohy,“ povedala Júlia a ľahla si na kamene. „Moje nohy sú už načisto hotové,“ povedala Lily a oprela sa o kameň, ktorý bol hneď za jej chrbtom. „Drrr! Drrrrr!!“ Ozval sa mohutný zvuk posúvajúceho sa kameňa. Obrovský kus podlahy pod dievčatami sa začal posúvať. Pod ich nohami sa otvorila tajná šachta a oni začali padať dole. „ÁÁÁÁÁ!“ kričala Lily. „Čo sa to deje, kam to padáme?!“ vykríkla Júlia. Dievčatá padali točivým kamenným toboganom do útrob jaskyne. „Bum! Bác!“ Pristáli na mäkkom machu v tmavej jaskyni hlboko pod povrchom. Júlia rýchlo vytiahla mobil a zasvietila baterkou: „Lily, si v poriadku?“ Lily sa posadila a rukami si prehmatala telo, či je v poriadku. „Bože môj, som celá?! Žijem!“ vykríkla. „Kde to sme?“ opýtala sa Júlia. Ocitli sa v malej miestnosti, kde nebolo nič len prach. V rohu miestnosti na kameni boli pohodené staré zaprášené bavlnené látky a na nich bola položená malá šperkovnica vyrobená z tmavého dreva, celá špinavá a potiahnutá pavučinami. „Nemám tu žiadny signál a mobil sa mi už vybíja. Vezmeme si toto.“ povedala Lily a vzala fakľu, ktorá bola zapichnutá v stojane na stene. Dvomi kameňmi škrtla a iskra zapálila oheň na fakli.  „A čo je v tej šperkovnici?“ povedala Júlia. Vzala ju do rúk a snažila sa ju otvoriť. „No nech je tam čo chce, musíme vymyslieť ako sa odtiaľto dostaneme,“ povedala Lily.

Medzitým sa Júlii podarilo otvoriť šperkovnicu a nazrieť dnu. Vo vnútri našli veľmi starú knihu. Na jej obale bolo napísane: „Nečítaj ma, ak nechceš pre krásu trpieť.“  „Hm, to je zaujímavé,“ povedala Júlia. „Na čo čakáš? Otvor ju! Možno tam bude aj návod ako sa odtiaľto dostaneme,“ povedala Lily. Júlia sfúkla prach z knihy a otvorila ju. Na prvej strane, bolo napísane: „Ak sa chceš vydať za tajomstvom krásy, nahlas vyslov HAKANA HABAKA a cesta sa ti ukáže. Ale nezabúdaj, táto cesta je len pre odvážnych a nebojácnych.“ „Ja mám z toho strach,“ povedala Júlia. „Ja tiež, ale možno nás to dostane z jaskyne von,“ povedala Lily. Potom sa nadýchla a nahlas vyslovila „Hakana Habaka!“Ale nič sa nedialo. „Prečo sa nič nedeje? Asi sú to len povery,“ povedala Júlia. Ale odrazu spadol zo steny stojan, v ktorom bola zapichnutá fakľa a zapichol sa do zeme. Začala sa tvoriť prasklina, ktorá vytvorila v stene malý otvor. „Och! Júlia vidíš to?!“ „Áno vidím, poďme tam!“. Vzali fakľu a pustili sa do tmavej chodby. Po pár metroch sa začal chodbou ozývať silný rev. „Ja sa bojím. Čo je to?!“ kričala vystrašená Júlia. Z tmy začal vystupovať tvor, ktorý vydával desivý rev. Bol to napoly lev a napoly človek. Vzpriamene sa postavil na zadné nohy a prihovoril sa dievčatám: „ROÁÁÁR! Ja som MANGO. Ďalej vás pustím, len ak uhádnete moju hádanku,“ mocne zreval Mango. „Má to dva rohy, a dve štíhle nohy. Do výšky skáče s ľahkosťou, stane sa mojou korisťou! Čo je to?“ vyslovil Mango hádanku mocným hlasom. Dievčatá sa trápili a rozmýšľali nad odpoveďou. Po chvíľke Lily vykríkla: „Ja, asi viem správnu odpoveď. Je to Gazela!“ Mango ustúpil stranou a povedal: „Je to správna odpoveď, môžete pokračovať ďalej!“ a stratil v tme. Dievčatá prešli dlhú chodbu a ocitli sa v ďalšej miestnosti. Vošli dnu a dvere zavalil mohutný kameň. „Nie! Opäť sme v pasci! Ako sa odtiaľto dostaneme?!“ kričala Júlia. V jaskynnej miestnosti sa všetky 4 steny dali do pohybu  a začali sa približovať do stredu miestnosti. „Júlia! Tie steny nás rozpučia!“ kričala vydesená Lily. V knihe, ktorú našli v šperkovnici sa sama od seba pretočila strana. A začal sa tam zobrazovať text s hádankou: „Len malý chlpatý tvor, ukáže ti cestu von.“ „Aký tvor? Veď tu nič nie je!“ čudovala sa Lily. „Tam! Tam je potkan!“ jačala Júlia a poskakovala od strachu. „Áno! To je ten tvor! Musíme ho nasledovať!“ kričala Lily a rozbehla sa za potkanom, ktorý sa schoval pod malý kameň. Keď ho dievčatá odsunuli, bola za ním ďalšia chodba. Vošli do chodby a utekali skôr, ako by ich pohyblivé steny rozpučili.           

Došli na koniec tunela a tam bola opäť ďalšia miestnosť. Na podlahe pobehovali mravce. V knihe sa opäť pretočila strana a zobrazil sa tam ďalší text s hádankou: „Prečítaj tajomstvo mravcov a spoznaj cestu dravcov.“  „Aký dravec?“ opýtala sa Júlia. „Kto predsa požiera mravce úplne najradšej? Podľa mňa je to mravčiar“ povedala Lily. „A čo urobíme s mravčiarom? Ako nám to pomôže?“ hovorí Júlia. Lily sa postavila, vzala pero a napísala do knihy slovo MRAVČIAR. Položila pero a v miestnosti sa objavil mravčiar, ktorý začal hrabať tunel. „Výborne Lily, mravčiar nás dostane von!“ pochválila ju Júlia. Mravčiar naozaj vykopal tunel, ktorý viedol do ďalšej jaskynnej miestnosti. Dievčatá sa potešili a utekali novým tunelom. Vstúpili do veľkej jaskynnej miestnosti, kde bola voda po kolená. Pozreli sa do knihy, kde sa zobrazila ďalšia hádanka: „Cestu von so vzduchom nenájdeš, bez vzduchu ju objavíš.“. „Je to jasné!“ vykríkla Júlia. „Musíme sa ponoriť pod vodu!“ povedala a ponorila sa pod hladinu. Pozerala sa sprava doľava až si všimla divný čierny kameň. Pribehla k nemu a odvalila ho. Voda začala odtekať, ako keď vo vani vyberiete zátku. Na vodnej hladine sa vytvoril silný vír, ktorý vtiahol dievčatá dnu. Voda odtiekla a vyhodila dievčatá v ďalšej miestnosti. „Si celá Lily?“ opýtala sa Júlia. „Áno som. Poďme sa pozrieť na ďalšiu hádanku,“ odpovedala Lily. Júlia pozrela do knihy a čítala: „Netopier ti cestu ukáže, ale pozor, never mu. Zle naviesť ťa môže.“ A po chvíľke začali v miestnosti poletovať netopiere. „Pozor! Letia tu netopiere! Pomóc!“ vykríkla Lily. Netopiere začali vylietavať cez malé okno von. „Aha! Tam je okno, vidím svetlo! Oni vylietavajú von! Sme zachránené, poďme za nimi. Rozbehli sa za netopiermi až k jaskynnému oknu. Ale dievčatá prudko zabrzdili a padli na zadok. „Stoj! To okno je príliš vysoko, padli by sme von do hlbokej rokliny, to nie je cesta pre nás!“ varovala Júlia. Lily sa obzrela po jaskyni a na stene si všimla nakresleného netopiera. „Pozri tam. Možno sme mali nasledovať tohto nakresleného netopiera.“ Postavili sa a prišli k jeho kresbe. Položili ruku na stenu a odrazu sa otvorili dvere do ďalšej miestnosti. Dievčatá vbehli dnu a dvere sa zatvorili. „Rýchlo, čítaj ďalšiu hádanku!“ hovorila Lily. Júlia si fakľou presvietila na knihu a čítala: „Rýchlo šplhaj hore, inač ti nohy zaplaví čierne more.“ A podlahu jaskyne začali zaplavovať čierne pavúky. „ÁÁÁÁ!“ kričali dievčatá z plných pľúc. Zo steny viselo lano, a tak sa začali rýchlo šplhať hore. Vyšplhali sa až do ďalšej miestnosti. Vyčerpané si ľahli na podlahu. Lily zodvihla hlavu a povedala: „Júlia pozri, sme na začiatku jaskyne. Odtiaľto sme prišli. Sme zachránené!“ tešila sa Júlia. „Ale čo to tajomstvo krásy?“ povedal Júlia a v knihe, na poslednej strane sa začal zobrazovať text. Júlia ho nahlas čítala: „Gratulujem. Prešli ste cestu pre odvážnych. Prezradím vám tajomstvo krásy. ŠKAREDÝ ČLOVEK NEEXISTUJE. KAŽDY JE KRÁSNY, LEN INÝM SPÔSOBOM. “

Dievčatá sa zasmiali a zatvorili knihu. Uverili vo svoju krásu a už viac nepotrebovali pochybovať o tom, či sa niekomu páčia. Páčili sa samé sebe a to bolo to hlavné.

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂