Egyptský hodinár

Malá Penelope je zvedavá dcéra archeológa. Túži poznať tajosmtvá starého Egypta. Pri vykopávkach objaví hrobku starého egyptského hodinára. Čo všetko v nej nájde? 

Autor: Johny Boundaries

Pridané: 17.12.2020

Dĺžka: Rozprávka pre detí, 1 049 slov

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu. 

Tajomstvo kameňa.

Egyptský hodinár

o Radka Matušková | audio nahrávka

Pod horúcim pieskom, kameňmi a prachom sa nachádza množstvo stôp histórie, pomocou, ktorých môžeme nazrieť do života minulosti. Najzaujímavejšie dobrodružne odkazy predávanej histórie sa nachádzajú pod horúcim pieskom v domove pyramíd. Egypt. Je to miesto úžasnej minulosti so zaujímavou kultúrou.

Malá Penelope, ktorá žije v Egypte sa každý deň zúčastňuje archeologických vykopávok po boku svojho Otca Hagera, ktorý je vedúci skupiny. Venujú sa hľadaniu egyptských pamiatok. Skúmajú život, technológie a vedomosti starých Egypťanov.

Penelope školu miluje. Dáva jej odpovede na jej nespočetné množstvo otázok. Jej obľúbený predmet je samozrejme história. Rada si predstavuje, čo sa stalo v minulosti, aké technológie používali jej predkovia, aké vedomosti mali o medicíne, ako liečili pacientov, alebo ako stavali obrovské diela ako pyramídy. Zvedavosť je to, čo ju každý deň po škole ťahá za otcom Hagarom do stanu archeologickej skupiny. Vezme si svoje náradie: malý krompáčik a štetec a pustí sa do hrabania. Kope, čistí a nadšene sa snaží nájsť niečo, čo sa zapíše do histórie. Aj keď ešte nikdy nič nenašla, nestráca nádej a pokračuje. Verí, že jedného dňa nájde niečo skvelé. Otec Hagar jej verí. „Dcéra moja, nevzdávaj to, veľké objavy sa nehľadajú ľahko. Musíš byť len trpezlivá.“ Vonku sa už začalo stmievať a  Penelope spolu s otcom odložili svoje náradie, nasadli do auta a šli domov. Spolu s mamou sa navečerali a  porozprávali si svoje zážitky z celého dňa. Po večeroch, keď už boli všetci v posteli si ešte vytiahla svoju encyklopédiu o technológiách starých Egypťanov. Je v nej plno zaujímavých vynálezov pomocou, ktorých dokázali veľké veci. To je ďalšia vec, ktorá malú Penelope zaujíma. Má tiež hromadu výkresov s rôznymi návrhmi, ktoré by chcela jedného dňa sama vyrobiť. „Chcela by som vyrobiť taký vynález, ktorý by mi umožnil nazrieť do minulosti. Chcela by som vidieť starých Egypťanov, ako stavali tie úžasné pyramídy. Je toho veľmi veľa, čo by som chcela v minulosti navštíviť“ šepká Penelope do svojej encyklopédie. Potom založí záložku a strčí knihu pod posteľ.

Ráno ju do školy zaviezla mama, tak ako zvyčajne. Učenie miluje, takže do školy chodí s nadšením a vždy bezchybne pripravená. Po zacinganí posledného zvončeka sa vyučovanie končí a Penelope opäť mieri za svojím otcom. Dorazila do archeologického stanu, vzala si náradie a začala prehľadávať to isté miesto, kde včera skončila. Odhrnula už asi jeden meter piesku. Spotená, špinavá,  ale stále s úsmevom pokračovala ďalej. „Chchchch“ krompáčik o niečo zaškrtol. „Óóó! Čo to je?“ čuduje sa. „Ocí, ocííí, rýchlo poď sem, niečo som našla“ kričala Penelope. Otec Hagar spolu s ostatnými dobehli k nej. Okamžite začali kopať až odkryli povrch prvého kameňa. „Penelope!“ skríkol otec. „Ty si našla nejakú zvláštnu miestnosť. Musíme ju preskúmať a zistiť, čo je zač“. Vykopali otvor tak, aby mohli do záhadnej miestnosti vstúpiť. Hagar nasadil Penelope prilbu a so svetlom a zliezli dole. „Wau, toto je hrobka nejakého remeselníka“ konštatuje otec. Spolu si prezerali hieroglyfy a hľadali nejaké meno, komu táto hrobka patrila. Ale narazili na ešte jednu miestnosť. Vyzerala ako veľká dielňa. „Tu niekto rozhodne vyrábal a opravoval hodiny,“ poznamenala Penelope. Všade po zemi boli uložené rôzne hodiny. Od malých náramkových až po veľké ako jej otec. „Penelope! Ty si našla hrobku a dielňu starého egyptského hodinára! To je úžasne!“ nadšene kričal otec Hagar. Ale pohľad na dinosauriu kostru im vyrazil dych. „Oci? Ako je možné, že je tu kostra dinosaura? Veď v čase, keď žili starý Egypťania, tak dinosaury už boli dávno fuč?“ čuduje sa Penelope. „Z toho sa mi až hlava krúti. Neviem si to vysvetliť,“ odpovedal otec. „Ale čo je ešte čudnejšie, dcéra moja, je toto!“ ukazoval otec so vztýčeným prstom a vystrašeným hlasom. Na stole, kde zrejme hodinár opravoval hodiny, bol položený mobil. Špinavý a celý od prachu. „To snáď nie je možné! V ich dobe predsa mobily ešte neexistovali!“ čudoval sa otec. Obaja na seba pozerali a nechápali, čo to našli. Obom im z toho rozum stál. „Oci, pozri sa na tento vynález. Ten má snáď tisícky ozubených koliesok. To sú tie najkomplikovanejšie hodiny, aké som kedy videla,“ hovorila Penelope. „Áno, rozhodne to bol veľmi záhadný hodinár,“ skonštatoval otec.

A zvedavá Penelope medzi tým zatočila s jedným z ozubených koliesok. A to jedno koliesko roztočilo ďalšie a ďalšie a ďalšie až sa ich točilo tisíc. „Óch nie! Čo si to urobila?“ desil sa otec. Točilo sa tisíc ozubených koliesok, z ktorých začal vyžarovať obrovský kruh v tvare špirály. Penalope natiahla ruku a špirála ju vtiahla dnu. „Nié!“ kričal otec a natiahol ruku za dcérou, ale špirála ho pohltia tiež. Bum! V momente sa ocitli v tej istej miestnosti ibaže, nebola zaprášená, ale uprataná a vyčistená a za stolom sedel muž, ktorý opravoval hodiny. „Áááá! Kto ste?“ zľakol sa. „My sme archeológovia a vykopali sme túto dielňu“ odpovedal otec Hagar. „A vy ste kto?“ dodal. „Ja som hodinár Shakir. A … ako, že ste vykopali moju dielnu? Veď my nie sme pod zemou,“ odvetil hodinár. A naozaj, cez okno svietilo slnko. „Óch, už viem! Vy ste použili môj stroj času a prišli ste z budúcnosti, však?“ dodal hodinár. „Stroj času?“ čuduje sa Penelope. „No, áno. Tá vecička postavená z ozubených koliesok je predsa stroj času,“ vysvetľoval hodinár. „Takže my sme sa preniesli do doby, kedy sa stavali pyramídy?“ híkala Penelope. Vybehli von z dielne hodinára, ktorý bežal spolu s nimi. Bol to neuveriteľný pohľad. Vonku bolo asi 5 tisíc egypťanov, ktorí stavali obrovskú pyramídu. Boli asi tak v polovice stavby. Obaja híkali radosťou. Spoznávali záhady starého Egypta na vlastné oči. Mohli vidieť ako sa stavali pyramídy, ako sa mumifikovali múmie, ako liečili pacientov pomocou starých liečebných praktík a mnoho iné. Bolo to neskutočné. „Ďakujeme! Ďakujeme ti hodinár Shakir. Tvoj stroj času je úžasný. Ukázal nám to, čo celý život študujeme,“ ďakoval otec. „Áno, je to skvelý vynález, ale stroj času funguje len zopár minút, potom sa vypne a vy sa už nebudete môcť vrátiť. Poďte, postavte sa opäť k stroju a ja roztočím ozubené koliesko, aby ste sa mohli vrátiť domov. Samozrejme, že súhlasili. Shakir zatočil ozubeným kolieskom a žiarivá špirála previedla späť do svojej doby otca Hagara spolu s Penelope.

Váu! Oci to bolo neskutočné! Videli sme na vlastné oči ako sa stavali pyramídy vďaka fantastickému vynálezu hodinára Shakira,“ teší sa Penelope. „Veru áno. Stroj s tísíc ozubenými kolieskami nás dokázal preniesť v čase. Poznatky starých Egypťanov sú naozaj dych berúce“ dodal otec.

Pod horúcim pieskom, kameňmi a prachom sa nachádza množstvo stôp histórie, pomocou, ktorých môžeme nazrieť do života minulosti. Najzaujímavejšie dobrodružne odkazy predávanej histórie sa nachádzajú pod horúcim pieskom v domove pyramíd. Egypt. Je to miesto úžasnej minulosti so zaujímavou kultúrou.

Malá Penelope, ktorá žije v Egypte sa každý deň zúčastňuje archeologických vykopávok po boku svojho Otca Hagera, ktorý je vedúci skupiny. Venujú sa hľadaniu egyptských pamiatok. Skúmajú život, technológie a vedomosti starých Egypťanov.

Penelope školu miluje. Dáva jej odpovede na jej nespočetné množstvo otázok. Jej obľúbený predmet je samozrejme história. Rada si predstavuje, čo sa stalo v minulosti, aké technológie používali jej predkovia, aké vedomosti mali o medicíne, ako liečili pacientov, alebo ako stavali obrovské diela ako pyramídy. Zvedavosť je to, čo ju každý deň po škole ťahá za otcom Hagarom do stanu archeologickej skupiny. Vezme si svoje náradie: malý krompáčik a štetec a pustí sa do hrabania. Kope, čistí a nadšene sa snaží nájsť niečo, čo sa zapíše do histórie. Aj keď ešte nikdy nič nenašla, nestráca nádej a pokračuje. Verí, že jedného dňa nájde niečo skvelé. Otec Hagar jej verí. „Dcéra moja, nevzdávaj to, veľké objavy sa nehľadajú ľahko. Musíš byť len trpezlivá.“ Vonku sa už začalo stmievať a  Penelope spolu s otcom odložili svoje náradie, nasadli do auta a šli domov. Spolu s mamou sa navečerali a  porozprávali si svoje zážitky z celého dňa. Po večeroch, keď už boli všetci v posteli si ešte vytiahla svoju encyklopédiu o technológiách starých Egypťanov. Je v nej plno zaujímavých vynálezov pomocou, ktorých dokázali veľké veci. To je ďalšia vec, ktorá malú Penelope zaujíma. Má tiež hromadu výkresov s rôznymi návrhmi, ktoré by chcela jedného dňa sama vyrobiť. „Chcela by som vyrobiť taký vynález, ktorý by mi umožnil nazrieť do minulosti. Chcela by som vidieť starých Egypťanov, ako stavali tie úžasné pyramídy. Je toho veľmi veľa, čo by som chcela v minulosti navštíviť“ šepká Penelope do svojej encyklopédie. Potom založí záložku a strčí knihu pod posteľ.



Ráno ju do školy zaviezla mama, tak ako zvyčajne. Učenie miluje, takže do školy chodí s nadšením a vždy bezchybne pripravená. Po zacinganí posledného zvončeka sa vyučovanie končí a Penelope opäť mieri za svojím otcom. Dorazila do archeologického stanu, vzala si náradie a začala prehľadávať to isté miesto, kde včera skončila. Odhrnula už asi jeden meter piesku. Spotená, špinavá,  ale stále s úsmevom pokračovala ďalej. „Chchchch“ krompáčik o niečo zaškrtol. „Óóó! Čo to je?“ čuduje sa. „Ocí, ocííí, rýchlo poď sem, niečo som našla“ kričala Penelope. Otec Hagar spolu s ostatnými dobehli k nej. Okamžite začali kopať až odkryli povrch prvého kameňa. „Penelope!“ skríkol otec. „Ty si našla nejakú zvláštnu miestnosť. Musíme ju preskúmať a zistiť, čo je zač“. Vykopali otvor tak, aby mohli do záhadnej miestnosti vstúpiť. Hagar nasadil Penelope prilbu a so svetlom a zliezli dole. „Wau, toto je hrobka nejakého remeselníka“ konštatuje otec. Spolu si prezerali hieroglyfy a hľadali nejaké meno, komu táto hrobka patrila. Ale narazili na ešte jednu miestnosť. Vyzerala ako veľká dielňa. „Tu niekto rozhodne vyrábal a opravoval hodiny,“ poznamenala Penelope. Všade po zemi boli uložené rôzne hodiny. Od malých náramkových až po veľké ako jej otec. „Penelope! Ty si našla hrobku a dielňu starého egyptského hodinára! To je úžasne!“ nadšene kričal otec Hagar. Ale pohľad na dinosauriu kostru im vyrazil dych. „Oci? Ako je možné, že je tu kostra dinosaura? Veď v čase, keď žili starý Egypťania, tak dinosaury už boli dávno fuč?“ čuduje sa Penelope. „Z toho sa mi až hlava krúti. Neviem si to vysvetliť,“ odpovedal otec. „Ale čo je ešte čudnejšie, dcéra moja, je toto!“ ukazoval otec so vztýčeným prstom a vystrašeným hlasom. Na stole, kde zrejme hodinár opravoval hodiny, bol položený mobil. Špinavý a celý od prachu. „To snáď nie je možné! V ich dobe predsa mobily ešte neexistovali!“ čudoval sa otec. Obaja na seba pozerali a nechápali, čo to našli. Obom im z toho rozum stál. „Oci, pozri sa na tento vynález. Ten má snáď tisícky ozubených koliesok. To sú tie najkomplikovanejšie hodiny, aké som kedy videla,“ hovorila Penelope. „Áno, rozhodne to bol veľmi záhadný hodinár,“ skonštatoval otec.

A zvedavá Penelope medzi tým zatočila s jedným z ozubených koliesok. A to jedno koliesko roztočilo ďalšie a ďalšie a ďalšie až sa ich točilo tisíc. „Óch nie! Čo si to urobila?“ desil sa otec. Točilo sa tisíc ozubených koliesok, z ktorých začal vyžarovať obrovský kruh v tvare špirály. Penalope natiahla ruku a špirála ju vtiahla dnu. „Nié!“ kričal otec a natiahol ruku za dcérou, ale špirála ho pohltia tiež. Bum! V momente sa ocitli v tej istej miestnosti ibaže, nebola zaprášená, ale uprataná a vyčistená a za stolom sedel muž, ktorý opravoval hodiny. „Áááá! Kto ste?“ zľakol sa. „My sme archeológovia a vykopali sme túto dielňu“ odpovedal otec Hagar. „A vy ste kto?“ dodal. „Ja som hodinár Shakir. A … ako, že ste vykopali moju dielnu? Veď my nie sme pod zemou,“ odvetil hodinár. A naozaj, cez okno svietilo slnko. „Óch, už viem! Vy ste použili môj stroj času a prišli ste z budúcnosti, však?“ dodal hodinár. „Stroj času?“ čuduje sa Penelope. „No, áno. Tá vecička postavená z ozubených koliesok je predsa stroj času,“ vysvetľoval hodinár. „Takže my sme sa preniesli do doby, kedy sa stavali pyramídy?“ híkala Penelope. Vybehli von z dielne hodinára, ktorý bežal spolu s nimi. Bol to neuveriteľný pohľad. Vonku bolo asi 5 tisíc egypťanov, ktorí stavali obrovskú pyramídu. Boli asi tak v polovice stavby. Obaja híkali radosťou. Spoznávali záhady starého Egypta na vlastné oči. Mohli vidieť ako sa stavali pyramídy, ako sa mumifikovali múmie, ako liečili pacientov pomocou starých liečebných praktík a mnoho iné. Bolo to neskutočné. „Ďakujeme! Ďakujeme ti hodinár Shakir. Tvoj stroj času je úžasný. Ukázal nám to, čo celý život študujeme,“ ďakoval otec. „Áno, je to skvelý vynález, ale stroj času funguje len zopár minút, potom sa vypne a vy sa už nebudete môcť vrátiť. Poďte, postavte sa opäť k stroju a ja roztočím ozubené koliesko, aby ste sa mohli vrátiť domov. Samozrejme, že súhlasili. Shakir zatočil ozubeným kolieskom a žiarivá špirála previedla späť do svojej doby otca Hagara spolu s Penelope.

Váu! Oci to bolo neskutočné! Videli sme na vlastné oči ako sa stavali pyramídy vďaka fantastickému vynálezu hodinára Shakira,“ teší sa Penelope. „Veru áno. Stroj s tísíc ozubenými kolieskami nás dokázal preniesť v čase. Poznatky starých Egypťanov sú naozaj dych berúce“ dodal otec.

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂