Dievča s prúteným košíkom

Život malej dedinky pod veľkým hradom trápi pustošenie zlého draka, ktorého nevie nikto poraziť. Mlada Shamra sa rozhodne stať sa rytierkou a poraziť ho. Podarí sa jej to?

Autor: Ján „johny“ Zajac

Pridané: 26.6.2021

Dĺžka: Rozprávka pre detí, 1 008 slov

Dielo je chránené autorským právom. Akékoľvek vytváranie kópií na komerčné účely je zakázané. Viac tu.

Dievča s prúteným košíkom

o Radka Matušková | audio nahrávka

V 13. storočí pod jedným majestátnym hradom, ktorý sa rozprestiera na vysokom kopci, sídli malá dedina.

Býva tu mladé dievča Shamra (čítaj Šamra) spolu so svojimi rodičmi. Obaja rodičia sú roľníci a celé dni trávia na poli. Shamra sa doma stará o sliepky, kravy a prasatá. Je to milá a tichá dedina. Ale ľudia tu žijú v strachu. Ich dedinu trápia útrapy už dlhé roky. Pravidelne ich napáda dvojhlavý drak. Prelieta nad dedinou, na oboch hlavách otvorí ústa a vyšľahne plamene, ktorými pustoší úrody a ničí ich domy. Obyvatelia žijú v strachu, pretože nikdy nevedia, kedy opäť priletí a akú škodu napácha.

Kráľ tiež nevie, ako draka poraziť a ľudom pomôcť, a tak sa radšej schováva za múrmi svojho hradu. Utrápenej dedine nemá kto pomôcť a sami si pomôcť nedokážu. Shamre to vŕta v hlave každý deň. „Musí predsa existovať spôsob, ktorým môžeme draka poraziť,“ sedela na záhrade na vedre, z ktorého vysypala sliepkam zrno a premýšľala. „Ak by som mala brnenie, meč a koňa, postavila by som sa drakovi,“ vysvetľovala svojim sliepkam.  Jedného dňa sa rozhodla, že svoje myšlienky premení na realitu. Ale na to, aby si kúpila rytiersku výzbroj potrebovala peniaze, a tie práve nemala. Napadlo ju, že využije remeslo, ktoré ju kedysi dávno naučil jej dedko. „Budem vyrábať prútené košíky, potom ich vezmem na trh, kde ich budem predávať a za peniaze, ktoré zarobím si kúpim koňa,“ tešila sa Shamra. Neváhala a pustila sa do hľadania vhodných konárikov na výrobu košíka. Potom si sadla v záhrade na malý kameň a zaplietala prvý košík. Cez plot na ňu volali jej kamaráti. „Ahoj Shamra, poď sa s nami hrať!“. „Nemôžem, mám prácu,“ odpovedala. „A akú prácu?“ vypytovali sa. „Vyrábam prútené košíky, ktoré potom predám na trhu a za peniaze si kúpim rytiersku výzbroj. Stanem sa rytierkou a porazím dvojhlavého draka,“ odpovedala. Kamaráti sa jej začali posmievať, že žena nikdy nebude rytierkou, a že určite nedokáže bojovať s drakom. Ale Shamra si ich nevšímala, naďalej pokračovala vo výrobe košíkov až do neskorého večera. Podarilo sa jej vyrobiť až 20 úžasných košíkov. Hneď ráno sa vybrala na trh. Rodičia tiež krútili hlavami nad jej nápadom stať sa rytierkou, ale neodhovárali ju od toho. Shamra na trhu za jeden deň predala všetkých 20 košíkov. Bola nadšená, peniaze si odložila v malej plechovej nádobke vo svojej izbe. Takto vyrábala a predávala prútené košíky každý deň, až napokon mala dosť peňazí, aby si kúpila koňa. Zašla do mesta za predajcom koní a vybrala si krásneho bieleho žrebca s čiernou škvrnou na pravom boku. Pomenovala ho „Elbrus“. Kúpila si aj kovové brnenie, prilbu a meč. „Tak, a konečne mám výzbroj ako pravá rytierka. Lenže neviem ani s mečom narábať a ani na koni jazdiť a aj v brnení sa mi ťažko pohybuje. Musím začať trénovať!“ Odhodlane zvolala Shamra.

Za dedinou na poli ju otec začal učiť. Najprv jej to nešlo, kôň ju zhadzoval a nevedela ani len vyskočiť do sedla. Bola celá doudieraná. Kôň ju opäť zhodil na zem. Otec k nej pristúpil a dohováral, že stať sa rytierkou nie je reálne, nech to vzdá. Ale Shamra sa odhodlane postavila, kolena mala celé krvavé a ruky doudierané. Chytila sa sedla a z plných síl sa odrazila. Na prvý pokus sama vyskočila do sedla. Otec vtedy pochopil, že jej odhodlanie je silnejšie ako strach. A Shamra trénovala celé dni. Jazdila na koni a oháňala sa mečom. Už aj v brnení sa vedela pohybovať. Večer vyprevadila Elbrusa do stajne, ktorú postavil jej otec, pohladkala ho na hlave a šepla mu: „Teraz som pripravená poraziť dvojhlavého draka. Musíš byť pripravený Elbrus. Keď opäť príde drak, tak sa mu postavíme do cesty.“ Na druhý deň ráno, keď ešte slnko spoza kopca nevyšlo, zaplavili polia za dedinou mohutné plamene. Nebol to nikto iný ako drak. Shamra vyskočila z postele, navliekla sa do svojho brnenia, na chrbte do puzdra zastrčila meč a vyskočila na Elbrusa. Otec s mamou za ňou kričali, nech si to ešte rozmyslí, ale Shamra bola odhodlaná.  Už cválala k horiacim poliam. Stála oproti obrovským plameňom, ktoré pohlcovali celé polia. Draka však nikde nevidela, ale vedela, že niekde tam je. Stála a čakala. Elbrus nepokojne prešľapoval na mieste, pretože cítil nebezpečenstvo. Shamra ho upokojovala hladkaním po hrive. Odrazu, spoza vysokého plameňa rozprestrel svoje krídla dvojhlavý drak, ktorý okamžite z oboch hláv začal chrliť oheň. Shamra s Elbrusom kľučkovali medzi ohnivými guľami, ktoré dopadali ich smerom. „Poď Elbrus, musíme isť tam k skalnatému útesu!“ kričala Shamra a Elbrus bežal najrýchlejšie ako vedel. Ale drak ich dobiehal a chrlil oheň, čo mu sily stačili. Shamra sa obzrela cez rameno a videla za sebou ohnivé steny, ktoré  ju dobiehali. Blížili sa ku skalnatému útesu, kde bolo koryto rieky. „Elbrus, teraz musíme tu rieku preskočiť, inač nás drak dostane. Vlož do toho všetku silu a vyskoč najvyššie ako vieš!“ kričala Shamra. A keď sa priblížili k okraju rieky, Elbrus vyskočil zo všetkých síl. Kamene na brehu rieky sa zosunuli a padali z veľkej výšky dole. Ale zvládli to. Preskočili na druhú stranu. Drak ich už skoro dobehol a Shamra vykríkla na Elbrusa, aby sa zastavil a odbočil do úzkej štrbiny na útese hory. Drak nezaváhal a pustil sa za nimi. „Práásk!“ zaškrípali skaly. Drak sa zasekol v úzkej štrbine. Nemohol sa pohnúť. Shamra zliezla z koňa a postavila sa priamo pred dvojhlavého draka.  Z púzdra na chrbte vytiahla svoj meč a s celou silou presekla strom, ktorého korene držali skalnatý útes pohromade. Skala sa začala otriasať a uväznený drak sa zrútil do priepasti a za ním celý skalnatý útes. Nastalo ticho. Shamra zdvihla svoj meč do vzduchu, nasadla na Elbrusa a víťazne sa vrátila do dediny. Všetci obyvatelia jej tlieskali a obdivovali ju. Jej otec s mamou ju objímali a s hrdosťou chválili.

 Aj kráľ z hradu všetko sledoval. Zišiel dole do dediny a prehovoril k Shamre: „Sledoval som tvoju odvahu a múdrosť z hradu. Obdivujem tvoju statočnosť. Porazila si dvojhlavého draka a priniesla tejto dedine pokoj a mier.“ Potom vyzval Shamru, aby si pokľakla a na rameno jej položil meč. „Týmto ťa pasujem za rytierku. Odteraz si pravá rytierka!“

V 13. storočí pod jedným majestátnym hradom, ktorý sa rozprestiera na vysokom kopci, sídli malá dedina.

Býva tu mladé dievča Shamra (čítaj Šamra) spolu so svojimi rodičmi. Obaja rodičia sú roľníci a celé dni trávia na poli. Shamra sa doma stará o sliepky, kravy a prasatá. Je to milá a tichá dedina. Ale ľudia tu žijú v strachu. Ich dedinu trápia útrapy už dlhé roky. Pravidelne ich napáda dvojhlavý drak. Prelieta nad dedinou, na oboch hlavách otvorí ústa a vyšľahne plamene, ktorými pustoší úrody a ničí ich domy. Obyvatelia žijú v strachu, pretože nikdy nevedia, kedy opäť priletí a akú škodu napácha.

Kráľ tiež nevie, ako draka poraziť a ľudom pomôcť, a tak sa radšej schováva za múrmi svojho hradu. Utrápenej dedine nemá kto pomôcť a sami si pomôcť nedokážu. Shamre to vŕta v hlave každý deň. „Musí predsa existovať spôsob, ktorým môžeme draka poraziť,“ sedela na záhrade na vedre, z ktorého vysypala sliepkam zrno a premýšľala. „Ak by som mala brnenie, meč a koňa, postavila by som sa drakovi,“ vysvetľovala svojim sliepkam.  Jedného dňa sa rozhodla, že svoje myšlienky premení na realitu. Ale na to, aby si kúpila rytiersku výzbroj potrebovala peniaze, a tie práve nemala. Napadlo ju, že využije remeslo, ktoré ju kedysi dávno naučil jej dedko. „Budem vyrábať prútené košíky, potom ich vezmem na trh, kde ich budem predávať a za peniaze, ktoré zarobím si kúpim koňa,“ tešila sa Shamra. Neváhala a pustila sa do hľadania vhodných konárikov na výrobu košíka. Potom si sadla v záhrade na malý kameň a zaplietala prvý košík. Cez plot na ňu volali jej kamaráti. „Ahoj Shamra, poď sa s nami hrať!“. „Nemôžem, mám prácu,“ odpovedala. „A akú prácu?“ vypytovali sa. „Vyrábam prútené košíky, ktoré potom predám na trhu a za peniaze si kúpim rytiersku výzbroj. Stanem sa rytierkou a porazím dvojhlavého draka,“ odpovedala. Kamaráti sa jej začali posmievať, že žena nikdy nebude rytierkou, a že určite nedokáže bojovať s drakom. Ale Shamra si ich nevšímala, naďalej pokračovala vo výrobe košíkov až do neskorého večera. Podarilo sa jej vyrobiť až 20 úžasných košíkov. Hneď ráno sa vybrala na trh. Rodičia tiež krútili hlavami nad jej nápadom stať sa rytierkou, ale neodhovárali ju od toho. Shamra na trhu za jeden deň predala všetkých 20 košíkov. Bola nadšená, peniaze si odložila v malej plechovej nádobke vo svojej izbe. Takto vyrábala a predávala prútené košíky každý deň, až napokon mala dosť peňazí, aby si kúpila koňa. Zašla do mesta za predajcom koní a vybrala si krásneho bieleho žrebca s čiernou škvrnou na pravom boku. Pomenovala ho „Elbrus“. Kúpila si aj kovové brnenie, prilbu a meč. „Tak, a konečne mám výzbroj ako pravá rytierka. Lenže neviem ani s mečom narábať a ani na koni jazdiť a aj v brnení sa mi ťažko pohybuje. Musím začať trénovať!“ Odhodlane zvolala Shamra.

Za dedinou na poli ju otec začal učiť. Najprv jej to nešlo, kôň ju zhadzoval a nevedela ani len vyskočiť do sedla. Bola celá doudieraná. Kôň ju opäť zhodil na zem. Otec k nej pristúpil a dohováral, že stať sa rytierkou nie je reálne, nech to vzdá. Ale Shamra sa odhodlane postavila, kolena mala celé krvavé a ruky doudierané. Chytila sa sedla a z plných síl sa odrazila. Na prvý pokus sama vyskočila do sedla. Otec vtedy pochopil, že jej odhodlanie je silnejšie ako strach. A Shamra trénovala celé dni. Jazdila na koni a oháňala sa mečom. Už aj v brnení sa vedela pohybovať. Večer vyprevadila Elbrusa do stajne, ktorú postavil jej otec, pohladkala ho na hlave a šepla mu: „Teraz som pripravená poraziť dvojhlavého draka. Musíš byť pripravený Elbrus. Keď opäť príde drak, tak sa mu postavíme do cesty.“ Na druhý deň ráno, keď ešte slnko spoza kopca nevyšlo, zaplavili polia za dedinou mohutné plamene. Nebol to nikto iný ako drak. Shamra vyskočila z postele, navliekla sa do svojho brnenia, na chrbte do puzdra zastrčila meč a vyskočila na Elbrusa. Otec s mamou za ňou kričali, nech si to ešte rozmyslí, ale Shamra bola odhodlaná.  Už cválala k horiacim poliam. Stála oproti obrovským plameňom, ktoré pohlcovali celé polia. Draka však nikde nevidela, ale vedela, že niekde tam je. Stála a čakala. Elbrus nepokojne prešľapoval na mieste, pretože cítil nebezpečenstvo. Shamra ho upokojovala hladkaním po hrive. Odrazu, spoza vysokého plameňa rozprestrel svoje krídla dvojhlavý drak, ktorý okamžite z oboch hláv začal chrliť oheň. Shamra s Elbrusom kľučkovali medzi ohnivými guľami, ktoré dopadali ich smerom. „Poď Elbrus, musíme isť tam k skalnatému útesu!“ kričala Shamra a Elbrus bežal najrýchlejšie ako vedel. Ale drak ich dobiehal a chrlil oheň, čo mu sily stačili. Shamra sa obzrela cez rameno a videla za sebou ohnivé steny, ktoré  ju dobiehali. Blížili sa ku skalnatému útesu, kde bolo koryto rieky. „Elbrus, teraz musíme tu rieku preskočiť, inač nás drak dostane. Vlož do toho všetku silu a vyskoč najvyššie ako vieš!“ kričala Shamra. A keď sa priblížili k okraju rieky, Elbrus vyskočil zo všetkých síl. Kamene na brehu rieky sa zosunuli a padali z veľkej výšky dole. Ale zvládli to. Preskočili na druhú stranu. Drak ich už skoro dobehol a Shamra vykríkla na Elbrusa, aby sa zastavil a odbočil do úzkej štrbiny na útese hory. Drak nezaváhal a pustil sa za nimi. „Práásk!“ zaškrípali skaly. Drak sa zasekol v úzkej štrbine. Nemohol sa pohnúť. Shamra zliezla z koňa a postavila sa priamo pred dvojhlavého draka.  Z púzdra na chrbte vytiahla svoj meč a s celou silou presekla strom, ktorého korene držali skalnatý útes pohromade. Skala sa začala otriasať a uväznený drak sa zrútil do priepasti a za ním celý skalnatý útes. Nastalo ticho. Shamra zdvihla svoj meč do vzduchu, nasadla na Elbrusa a víťazne sa vrátila do dediny. Všetci obyvatelia jej tlieskali a obdivovali ju. Jej otec s mamou ju objímali a s hrdosťou chválili.

 Aj kráľ z hradu všetko sledoval. Zišiel dole do dediny a prehovoril k Shamre: „Sledoval som tvoju odvahu a múdrosť z hradu. Obdivujem tvoju statočnosť. Porazila si dvojhlavého draka a priniesla tejto dedine pokoj a mier.“ Potom vyzval Shamru, aby si pokľakla a na rameno jej položil meč. „Týmto ťa pasujem za rytierku. Odteraz si pravá rytierka!“

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂