Coco a čokoládová hora

V magickej časti vesmíru sa ukrýva nenápadná krajinka. Jej okolie lemujú marcipánové polia a vysoké hory siahajúce do oblakov zo sladkej a hustej peny. Pod ich tieňmi pracuje stovka malých mužíkov. Malí škriatkovia, ktorí sú pracovití, usilovní a ich práca má sladké výsledky.

Každé ráno so spevom na perách pochodujú do hory. Celé dni tvrdo pracujú a sú nesmierne spokojní. Sem a tam, na nich v hore číha aj nebezpečenstvo. Obrovské lietajúce potvory s maškrtnými jazykmi lietajú okolo nich. Napádajú pracovitých škriatkov a kradnú im ich sladké produkty. Lenže škriatkovia majú tajnú zbraň. Každý jeden z nich vlastní magický plášť. Ak sa plášťom prekryje, prenesie ho do bezpečia mrknutím oka.

Keď sa jedno popoludnie rozhodli lietajúce potvory napadnúť horu, nechtiac spustili obrovskú lavínu balvanov. Kotúľali sa dole svahom a škriatkova boli vo veľkom nebezpečenstve. Okamžite použili svoje magické plášte, vyslovili krátke heslo a premiestnili sa do svojich úkrytov. Len škriatok menom Alvin to celé poplietol. Svoje heslo vyslovil nesprávne a namiesto bezpečného úkrytu sa ocitol na opačnej strane vesmíru. Skotúľal sa na podlahe detskej izby. Bola vyzdobená ružovými doplnkami a na stenách viseli plagáty mladých spevákov. Na dverách bol namaľovaný nápis: Coco. Je to meno dievčaťa, ktorej táto izba patrí.

„Áááá!“ vykríkla Coco, keď videla ako sa jej po izbe kotúľa škriatok. „A ty si kto? Ako si sa sem dostal?!“ vykríkla.

„Och! Áu! Kde to vlastne som?“ opýtal sa škriatok celý doudieraný.

„Si v mojej izbe. Z ničoho nič si sa tu objavil. Kto si!“ čudovala sa Coco.

„Napadli nás, musel som sa schovať, ale asi som poplietol svoje heslo, ktoré si teraz vôbec nepamätám. Netuším, kde to som, ani to, ako sa odtiaľ dostanem.“ čudoval sa škriatok a poškrabkal sa po hlave.

„Napadli vás? Kto? Odkiaľ si teda prišiel? A je vás viac?“ vypytovala sa Coco.

„Som škriatok Alvin a pracujem v tej najsladšej hore. Lenže lietajúce potvory nám neustále kradnú náš poklad. A tak som použil môj plášť, ktorý ma premiestnil tu, aj keď som mal byť v mojom úkryte v mojej krajine,“ vysvetľoval.

Coco si ho očami premeriavala, potom rukami ohmatávala jeho plášť. Prehodila si ho cez plecia, ale nič sa nestalo. „Hm, tvoj plášť vôbec nefunguje. Asi si ho pokazil.“

„Ale nie. Na to, aby fungoval musíš povedať heslo. Lenže… lenže som ho poplietol a úplne zabudol. Späť domov sa už asi nedostanem,“ smútil Alvin.

„Nebuď smutný, nájdeme riešenie,“ utešovala ho Coco. „Vieš čo pomáha mne, keď som smutná? Čokoláda!“ povedala Coco a vytiahla zo šuplíka čokoládu, ktorú jej daroval dedko.

„Tu máš, vezmi si. Čokoláda ti pomôže.“

Alvin zdvihol oči, pozrel sa na Coco a čokoládu a rozplakal sa ešte viac.

„Čo? Prečo plačeš? Máš s čokoládou zlé skúsenosti?“ opýtala sa Coco.

Alvin si zotrel slzy z tváre a povedal: „Nerozumieš. Ja čokoládu milujem. Ale pripomína mi môj domov.“

Coco sa naňho zadívala a opýtala sa: „Prečo práve domov?“

„Pretože ja a ostatní škriatkovia v našej hore ťažíme tú najlepšiu čokoládu. Je to moje životné poslanie,“ vysvetľoval jej Alvin.

„Čože? Vy ťažíte čokoládu v hore? To musí byť fantastické!“ odpovedala Coco.

„Ó, áno. Naša čokoládová hora je úchvatná. Vonia fantasticky! Je vysoká a plná čokolády!“ zasneným pohľadom vysvetľoval.

„Prosím, prosím, vezmi ma na čokoládovú horu! Prosím! To je môj sen! Čokoláda je moja najobľúbenejšia vec na celom svete!“ prosila ho Coco.

Alvin bez otáľania súhlasil. Sľúbil jej, že ju vezme do svojej čarovnej krajiny, a ukáže jej čokoládovú horu. Lenže museli vymyslieť, ako sa tam dostanú, keďže Alvin zabudol svoje transformačné heslo.

Sedeli na posteli v izbe a premýšľali. Coco začala byť trochu nervózna. Túžila vidieť čokoládovú horu a ochutnať z nej. Jej nervozita narastala, a tak vytiahla zo šuplíka čokoládu, ktorú predtým ponúkala Alvinovi. Vytiahla ju z obalu a odlomila si jeden riadok. Alvin sa na ňu zahľadel a jeho zrak upútal papierik od čokolády.

„Ale to nie je možné! Táto čokoláda pochádza z našej magickej krajiny! Poznám tento obal! Určite, je to čokoláda z našej hory!“ Alvin sa tešil a vyskočil z postele na rovné nohy. Vzal Coco papierik z rúk. Vyrovnal ho a rozprestrel. Na vnútornej strane bol malým písmom …