Banán a zemiak na úteku

Magický deň vystriedal večer a za oknom už panovala tma. V kuchyni sa ešte svietilo. Na linke pod oknom bola položená misa s ovocím a v strede miestnosti bol kuchynský stôl. Kuchyňou sa ozvalo kliknutie vypínača a svetlo zhaslo.

„No konečne,“ ozval sa ufrflaný hlas v miestnosti. Z ovocnej misy vyliezol banán a poriadne si pretrel oči. „Ja to tu už vážne nevydržím. Mám tu len celé dni ležať a čakať na to, až ma niekto zožerie?“ frflal si sám pre seba. „Toto nie je nič pre mňa. Beriem svoje malé nohy na plecia a vyrazím do sveta!“ povedal odhodlane.
„Nebuď hlúpy banán a zalez späť do misy!“ vykríklo jablko, ktoré tiež ležalo v mise.
„Nie! Už nikdy sa nevrátim do tej misy!“ vykríkol banán.
„Čo je to tam za hurhaj? Banán! Ty? A vyraziť do sveta? Haha, nebuď smiešny a zalez,“ vysmieval sa žltý citrón.
„Robte si čo chcete. Ja tu nechcem zhniť alebo čakať na to, kým ma niekto zje,“ povedal banán naposledy a zoskočil z kuchynskej linky na zem. Keďže nikdy predtým z misy nevyšiel, zvalil sa na zem ako mech zemiakov. Lenže odrazu sa opäť ozvalo kliknutie a v miestnosti sa ozývali kroky.
„Och, nie!“ preľakol sa banán a rýchlo sa rozbehol pod stôl, kde sa schoval za jeho nohu. Stál tam, ani sa nehýbal. Srdce mu bilo tak silno, že mu skoro vyskočilo von zo šupky. Po chvíľke sa opäť ozvalo kliknutie a v kuchyni opäť nastalo ticho a tma.
„Uf, to bolo o fúz,“ povedal si banán.
„Veru, mal si šťastie. Mohol byť už z teba banán v čokoláde,“ ozval sa hlas niekde z tmy.
„Čože? Kto to povedal? Kto si?“ opýtal sa banán a rozhliadal sa okolo seba. Pod stolom totiž nebol sám. Za ruku ho chytil zemiak, ktorý sa tam tiež schovával.
„Zemiak? Čo tu robíš?“ opýtal sa.
„Čo by som tu robil. Chystám sa utiecť. Nechcem tu sedieť a čakať, kým zo mňa budú hranolky. Dnes v noci odtiaľto utečiem a vydám sa na dobrodružstvo do sveta,“ vysvetľoval zemiak.
„Ale veď to isté si hovorím aj ja! Zemiak, poďme spolu. Vo dvojici bude dobrodružstvo veselšie!“ tešil sa banán. Zemiak súhlasil. A tak sa spoločne odhodlali a prebehli z kuchyne do chodby, kde bolo malé okno. Spoločne sa im ho podarilo otvoriť. Dovnútra vletel vlažný vánok okolitého sveta.
„Hmmm, banán, cítiš to? Vôňa slobody, vánok dobrodružstva. Svet nás volá!“ rozplýval sa zemiak, až sa skoro uvaril vo vlastných myšlienkach.
Banán neváhal a vyskočil ako prvý von. Zemiak ho nasledoval a obaja sa kotúľali po mäkkej tráve.
„My sme to zvládli! Sme von! Teraz utekajme čo najďalej!“ vykríkol banán a spoločne sa rozbehli. Nemali cieľ, nevedeli kam bežia. Proste bežali do otvoreného sveta za slobodou a dobrodružstvom.
Cez dieru v plote vybehli na ulicu a pokračovali ďalej. Prechádzali cez cestu a banán sa zastavil. Fascinovali ho dve svetlá, ktoré sa k nemu približovali a postupne sa zväčšovali.
„Banán, ty blázon, odskoč! To je auto!“ kričal zemiak.
Banán sa v poslednej chvíli spamätal a odskočil stranou.
„Uf! Mal si veľké šťastie. Už mohlo byť z teba banánové pyré!“ chytal sa zemiak za hlavu.
Pozbierali sa a utekali ďalej. Vonku už začalo svitať a slnko vychádzalo spoza horizontu. Jeho žiarivé lúče osvetľovali okolie. Obaja stáli na okraji mesta pred krásnou zelenou prírodou.
„Zemiak, toto bude náš nový domov,“ povedal banán a zaľúbeným pohľadom sa díval na krásny les.
Kráčali vo vysokej tráve, netušili kam, len si užívali krásne okolie, ktoré nikdy predtým nevideli. Z očí im tiekli slzy radosti, až kým ich zozadu nezaskočila hladná líška.
„Ááá!“ kričal zemiak od strachu, zatiaľ čo ho líška schmatla do papule a rozbehla sa s ním preč.
„ÁÁÁ!“ v panike a chaose pobehoval banán dookola a vykrikoval, že ho zachráni. Nevedel, čo má robiť, len bežal za líškou. Kričal tak hlasno, že to líšku nahnevalo a zastavila sa, aby sa pozrela, kto vydáva tento hrozný zvuk.
Lenže banán bežal s rukami nad hlavou a zatvorenými očami a keď líška zastavila, narazil do nej v plnej rýchlosti. Líška padla na zem a zemiak jej vyletel z úst.
Zemiak sa spolu s banánom rýchlo schovali v štrbine stromu, odkiaľ ich líška nevedela dostať von, a tak po chvíľke škrabania labou do stromu odišla preč.
„Banán, som tvojím dlžníkom. Zachránil si mi šupku. Už som mohol plávať v črevách tej hrdzavej líšky,“ ďakoval zemiak.
„Veď som ti vravel, že dvom sa bude ľahšie pretĺkať svetom,“ potešil sa banán.
Keď bola líška už preč, vyliezli zo stromu a pokračovali ďalej. Dorazili až k rieke, cez ktorú neviedol žiadny most …