Hakana Habaka

Lily a Júlia sú najlepšie kamarátky už od škôlky. Navštevujú spoločnú triedu a žijú na rovnakej ulici. A tak ako všetky dievčatá, aj ony sa chcú chlapcom páčiť.

Jedného teplého letného dňa sa po škole vybrali do hory, nazbierať lesné plody, ktoré potom môžu predať na miestnom trhu a za získané peniaze môžu vyraziť na nákupy. Keď už mali plné koše, rozhodli sa schladiť v blízkej jaskyni. Nebola nebezpečná. Bola to len jedna malá chladná jaskyňa, ktorá poskytovala v teplých letných dňoch skvelé útočisko. Sadli si na kameň a koše položili vedľa seba. „Myslím, že si už vôbec necítim nohy,“ povedala Júlia a ľahla si na kamene. „Moje nohy sú už načisto hotové,“ povedala Lily a oprela sa o kameň, ktorý bol hneď za jej chrbtom. „Drrr! Drrrrr!!“ Ozval sa mohutný zvuk posúvajúceho sa kameňa. Obrovský kus podlahy pod dievčatami sa začal posúvať. Pod ich nohami sa otvorila tajná šachta a ony začali padať dole. „ÁÁÁÁÁ!“ kričala Lily. „Čo sa to deje, kam to padáme?!“ vykríkla Júlia. Dievčatá padali točivým kamenným toboganom do útrob jaskyne. „Bum! Bác!“ Pristáli na mäkkom machu v tmavej jaskyni hlboko pod povrchom. Júlia rýchlo vytiahla mobil a zasvietila baterkou: „Lily, si v poriadku?“ Lily sa posadila a rukami si prehmatala telo, či je v poriadku. „Bože môj, som celá?! Žijem!“ vykríkla. „Kde to sme?“ opýtala sa Júlia. Ocitli sa v malej miestnosti, kde nebolo nič len prach. V rohu miestnosti na kameni boli pohodené staré zaprášené bavlnené látky a na nich bola položená malá šperkovnica vyrobená z tmavého dreva, celá špinavá a potiahnutá pavučinami. „Nemám tu žiadny signál a mobil sa mi už vybíja. Vezmeme si toto,“ povedala Lily a vzala fakľu, ktorá bola zapichnutá v stojane na stene. Dvomi kameňmi škrtla a iskra zapálila oheň na fakli. „A čo je v tej šperkovnici?“ povedala Júlia. Vzala ju do rúk a snažila sa ju otvoriť. „No nech je tam čo chce, musíme vymyslieť, ako sa odtiaľto dostaneme,“ povedala Lily.

Medzitým sa Júlii podarilo otvoriť šperkovnicu a nazrieť dnu. Vo vnútri našli veľmi starú knihu. Na jej obale bolo napísané: „Nečítaj ma, ak nechceš pre krásu trpieť.“ „Hm, to je zaujímavé,“ povedala Júlia. „Na čo čakáš? Otvor ju! Možno tam bude aj návod, ako sa odtiaľto dostaneme,“ povedala Lily. Júlia sfúkla prach z knihy a otvorila ju. Na prvej strane bolo napísané: „Ak sa chceš vydať za tajomstvom krásy, nahlas vyslov HAKANA HABAKA a cesta sa ti ukáže. Ale nezabúdaj, táto cesta je len pre odvážnych a nebojácnych.“ „Ja mám z toho strach,“ povedala Júlia. „Ja tiež, ale možno nás to dostane z jaskyne von,“ povedala Lily. Potom sa nadýchla a nahlas vyslovila: „Hakana Habaka!“ Ale nič sa nedialo. „Prečo sa nič nedeje? Asi sú to len povery,“ povedala Júlia. Ale odrazu spadol zo steny stojan, v ktorom bola zapichnutá fakľa a zapichol sa do zeme. Začala sa tvoriť prasklina, ktorá vytvorila v stene malý otvor. „Och! Júlia, vidíš to?!“ „Áno, vidím, poďme tam!“ Vzali fakľu a pustili sa do tmavej chodby. Po pár metroch sa začal chodbou ozývať silný rev. „Ja sa bojím. Čo je to?!“ kričala vystrašená Júlia. Z tmy začal vystupovať tvor, ktorý vydával desivý rev. Bol to napoly lev a napoly človek. Vzpriamene sa postavil na zadné nohy a prihovoril sa dievčatám: „ROÁÁÁR! Ja som MANGO. Ďalej vás pustím, len ak uhádnete moju hádanku,“ mocne zreval Mango. „Má to dva rohy a dve štíhle nohy. Do výšky skáče s ľahkosťou, stane sa mojou korisťou! Čo je to?“ vyslovil Mango hádanku mocným hlasom. Dievčatá sa trápili a rozmýšľali nad odpoveďou. Po chvíľke Lily vykríkla: „Ja asi viem správnu odpoveď. Je to Gazela!“ Mango ustúpil stranou a povedal: „Je to správna odpoveď, môžete pokračovať ďalej!“ a stratil sa v tme. Dievčatá prešli dlhú chodbu a ocitli sa v ďalšej miestnosti. Vošli dnu a dvere zavalil mohutný kameň. „Nie! Opäť sme v pasci! Ako sa odtiaľto dostaneme?!“ kričala Júlia. V jaskynnej miestnosti sa všetky štyri steny dali do pohybu a začali sa približovať do stredu miestnosti. „Júlia! Tie steny nás rozpučia!“ kričala vydesená Lily. V knihe, ktorú našli v šperkovnici sa sama od seba pretočila strana. A začal sa tam zobrazovať text s hádankou: „Len malý chlpatý tvor ukáže ti cestu von.“ „Aký tvor? Veď tu nič nie je!“ čudovala sa Lily. „Tam! Tam je potkan!“ jačala Júlia a poskakovala od strachu. „Áno! To je ten tvor! Musíme ho nasledovať!“ kričala Lily a rozbehla sa za potkanom, ktorý sa schoval pod malý kameň. Keď ho dievčatá odsunuli, bola za ním ďalšia chodba. Vošli do chodby a utekali skôr, akoby ich pohyblivé …