Ukážka rozprávky

Každý z nás má záľubu, ktorej sa rád venuje. Niekto rád kreslí, niekto rád stavia lego a iný zase miluje čas strávený so svojím psíkom. Ale malá Sára, o ktorej je tento príbeh, miluje cestovanie. Objavovanie nových kútov sveta je jej vysnenou záľubou.

Sára už precestovala viaceré miesta vo svojej rodnej krajine a videla aj kúsok sveta. Dnes si však povedala, že sa pôjde prejsť do neďalekého lesa a bude spoznávať chodníčky, ktoré ešte nenavštívila. Vybrala sa najprv k dobre známemu jazierku a odtiaľ pokračovala ďalej cestičkou do lesa. Pod zelenými ihličnanmi bola lesná križovatka. Rozdeľovala sa na štyri smery. „Hm, ktorou cestičkou sa vyberiem? Minule som šla doľava, predtým rovno, takže teraz pôjdem doprava. Rada objavujem nové miesta,“ zašomrala si Sára, a ako povedala, tak aj urobila. Kráčala cestičkou, keď jej skoro vyleteli oči z jamôk. Okolo cestičky sa tiahol hotový pás odpadkov. Servítky, plastové fľaše či mikroténové sáčky tvorili nelegálnu skládku. „To je hrôza! Zahadzovať odpadky priamo v lese! To je teda hlúpe!“ rozčuľovala sa malá Sára. Ale najviac ju udivovalo to, že lesná cestička bola plná turistov, no žiadneho z nich odpadky netrápili. Všetci sa len obzreli a veselo si vykračovali ďalej. „Ja to takto nenechám! Aj keby som bola jediná!“ povedala Sára a z batohu si vytiahla svoju plátennú tašku a začala ju plniť odpadkami. Po asi hodine upratovania sa jej podarilo čiernu skládku odpadkov upratať. Taška bola naplnená až po okraj. „Pfú, a mám to!“ zvolala Sára. Posadila sa na kameň, vytiahla si z batohu svoju desiatu, fľašu s vodou a oddychovala.

„Tak to žasnem. To naozaj žasnem,“ začal sa ozývať jemný hlások medzi stromami. Sára vyskočila na nohy a obzerala sa okolo. „Kto to bol? Kto to povedal?“ opýtala sa nahlas, ale nikoho nevidela. „Musím ťa naozaj pochváliť,“ opäť zopakoval jemný hlások. „Ďakujem. Ale kto si?“ vypytovala sa zvedavá Sára. „Tu som!“ zvolal jemný hlások. Sára sa otočila a na kameni, kde predtým sedela a jedla desiatu, stála malá lesná víla. Krídla mala belasé, vlasy zlaté a šatky dúhové. „Wáu! Doteraz som si myslela, že víly sú len výmysel v rozprávkach,“ povedala prekvapená Sára. „A čo, ty azda neveríš na čaro rozprávok?“ povedala víla. „Pomohla si môjmu lesu a ako jediná si ho očistila od odpadkov. Tvojou odmenou bude jedno želanie. Som lesná víla, splním ti, čo si zaželáš.“

Sára zostala zaskočená, ale veľmi ju to potešilo. „No, ja ani neviem, čo by som si mala želať,“ povedala nesmelým hlasom. Víla vzlietla, obletela Sáru dookola a opäť sa posadila na kameň. „Skús mi povedať, čo máš najradšej na svete?“ povedala víla. Sára sa na chvíľočku zamyslela a potom jednoznačne povedala: „Cestovanie! Rozhodne zo všetkého najradšej cestujem!“

Víla vytiahla svoj kúzelný konárik, dvakrát ním zamávala a po záblesku farebných svetiel držala na dlani malý kúsok papiera v tvare vláčika. Natiahla ruku k Sáre a povedala: „Na, vezmi si ho.“ Sára natiahla ruku a kúsok papiera v tvare vláčika si zobrala. Víla vzlietla nad kameň a vnášala sa vo vzduchu. „Ďakujem ti, Sára, že si pomohla môjmu lesu! Uži si svoju odmenu!“ vykríkla lesná víla a stratila sa medzi stromami.

Sára sa ani nestihla rozlúčiť, ani sa na nič opýtať a lesná víla bola preč. Sára rozprestrela kúsok papiera v tvare vláčika, na ktorom stálo: „Ak veríš v zázrak, tvoja cesta povedie nad mrak. Nasleduj zajaca s mapou a kufríkom, zažiješ dobrodružstvo s rušňovodičom bobríkom.“ „Čože? Čo to má znamenať?“ čudovala sa Sára. Vtom sa pod stromami niečo pohlo. Niečo tam zašomralo, akoby sa niekto niekam ponáhľal. Potom z hustých kríkov vyskočil zajac. Na hlave mal klobúk, na nose okuliare, v ruke držal kufrík a pod pazuchou zrolovanú mapu. Niečo si šomral popod nos a veľmi sa ponáhľal. Sára zostala v nemom úžase. Skôr ako sa stihla spamätať, zajac utekal ďalej do lesa. „Hej! Počkaj na mňa!“ zakričala a rozbehla sa za zajacom. Nasledovala ho celou cestou, až zajac prišiel pred akúsi jaskyňu, na ktorej boli malé dvierka. Otvoril ich a vstúpil dnu. Sára neváhala a nasledovala ho. Čupla si, otvorila dvere a strčila hlavu dovnútra. To, čo uvidela, ju úplne šokovalo. Vo vnútri jaskyne bola rozprávková vlaková stanica. Hmýrilo sa to tam zvieratami, ktoré cestovali azda z celého lesa. Do jaskyne vošiel záhadný vlak a zastavil. Z malého okienka vystrčil hlavu bobor v uniforme a vykríkol: „Nastupujte, prosím! Lesný expres čoskoro odíde! Nastupujte, prosím!“ Otvorili sa dvere a zajac, ktorý ju sem doviedol, nastúpil dnu. Sára sa rýchlo rozbehla k dverám a naskočila na palubu aj ona. Dvere vlaku sa zatvorili a hlas vo vnútri zahlásil: „Vítajte v Lesnom exprese. Prosím, pripútajte sa a pohodlne sa usaďte. Pred nami je cesta okolo celého sveta. Prajeme vám príjemnú cestu.“

„Čože? Okolo celého sveta? To je fantastické!“ potešila sa Sára a doslova sa prilepila na okno. Vlak vyštartoval z jaskyne a obrovskou rýchlosťou šiel v podzemí a po malej chvíľke vyletel z tunela k oblakom. Vlak si to najskôr namieril ponad africký kontinent. Zniesol sa nad africkú prériu a premával sa medzi stádom slonov, preletel ponad spiacu rodinu levov a ponoril sa pod hladinu rieky, v ktorej sa ochladzovalo stádo hrochov. Sára len s otvorenými ústami sledovala všetku tú krásu.
Vlak opäť vyletel k oblakom a zaletel do Egypta, kde krúžil medzi pyramídami a sfingou. Preletel aj do Ázie, ponad obrovský čínsky múr a japonskú pevninu. Vlak sa opäť ponoril do vody, tentokrát pod hladinu Tichého oceánu. Plával medzi húfom rýb, delfínov, žralokov či najväčších veľrýb. Opäť vyleteli z vody do vzduchu, tentokrát nad chladnú Antarktídu. Masívna biela pokrývka bola očarujúca. Chladnú južnú pologuľu vystriedala teplá amazonská džungľa. Obleteli ešte Sochu slobody a ďalšie desiatky miest, až sa napokon Lesný expres vrátil späť do vlakovej stanice v tajomnej jaskyni.

Sára vystúpila z vlaku a pocity mala ako v siedmom nebi. Šťastie jej kolovalo v žilách a úsmev neopúšťal jej tvár. Malými dvierkami vyšla von a tancujúcim krokom si to zamierila domov. Malý kúsok papiera v tvare vláčika si schovala do vrecka a doma si ho vyložila na tajné miesto. Vzala si zápisník a zapísala si súradnice tajomnej vlakovej stanice. „Toto bol ten najlepší cestovateľský zážitok, aký som kedy zažila!“