Simonove vynálezy – Špeciálny oblek

Simon ako zvyčajne, sedel vo svojej izbe a hlavu mal ponorenú v papieroch, na ktoré kreslil prototypy svojich nápadov. Bol veľmi kreatívny a nadaný. Jeho nápady boli nezvyčajné, ale ako vždy, priniesli to, čo od nich očakával.

Na stole mal zapnuté rádio. Nebolo to však hocijaké, bolo to najčudnejšie rádio, aké ste mohli vidieť. Simon si ho sám vyrobil, keď mal len 6 rokov. Skladalo sa z najdivnejších súčiastok, od starej kocky lega až po kancelárske spinky a fungovalo už niekoľko rokov bez poruchy.

Jeho obľúbenú pesničku práve prerušilo spravodajské vysielanie. „Ospravedlňujeme sa za prerušenie vysielania. Prinášame horúcu správu zo sveta! Vedci z vesmírneho centra práve objavili obrovský meteorit, ktorý sa rúti na našu planétu! Jeho veľkosť dosahuje 30 tisíc kilometrov a…“ V tomto momente Simon vypol svoje rádio. „Hm, ak by to bola pravda, bolo by to zlé. Meteorit v takejto to veľkosti, uf,“ zamrmlal si. „Je lepšie, ak si tu správu overím,“ povedal a otvoril svoj notebook. Pátral po tejto informácii, až sa napokon dostal k snímkam z vesmírneho centra, ktoré zobrazovali padajúci meteorit. „Hm, tu je táto informácia, ibaže je to meteorit o veľkosti obytného domu, čo rozhodne nie je 30 tisíc kilometrov. Tento nezničí celú planétu, ale môže narobiť neporiadok,“ šomral si Simon.

„Dopad takého meteoritu môže zničiť aj celé mesto. Je jedno, na ktoré mesto vo svete dopadne, aj tak ho zachránim!“ povedal odhodlane a prehrabol svoju hromadu papierov, ktoré mal na stole. Vytiahol jeden s kresbou špeciálneho obleku. „Ak k tomu obleku pridám trysky, motor a palivovú nádrž, tak určite poletí a bude viac ako nezničiteľný,“ premýšľal nahlas. Vzal svoju ceruzu a svoj prototyp začal upravovať. Po hodine aktívneho kreslenia zdvihol papier a rozbehol sa do garáže. Papier s nákresom pripevnil na stenu a začal dávať dokopy materiály, ktoré potreboval na jeho výrobu. Sadol na bicykel a vybral sa do miestneho železiarstva. Po dlhom nakupovaní vyšiel z obchodu s dvomi taškami naplnenými až po okraj. Dobehol domov a pustil sa do práce.

Z garáže sa ozývalo buchotanie kladiva, rezanie a z okien šľahali záblesky zo zvárania kovových častí. Celá garáž sa otriasala v základoch. Dlhé hodiny pracoval na svojom špeciálnom obleku.

Dvere na garáži sa otvorili a von vystúpil Simon. Bol unavený a oči mal červené. Na ulici si všimol dav, ktorý bol zdesený a ukazoval prstom hore k oblakom. Simon zodvihol hlavu a videl veľkú ohnivú guľu. „Och nie! Takže meteorit si vybral naše mesto!“ povedal a vbehol do garáže. Oči si pretrel studenou …