James Boundaries Čierna diera

Knižné vidanie JAMES BOUNDARIES:

Vstúpte do vesmírnych dobrodružstiev Jamesa Boundariesa – chlapca, ktorý uveril vo svoje sny a schopnosti. Jedného dňa sa rozhodol prekonať všetky hranice a začal si stavať vlastnú kozmickú loď. Nie náhodou jej dal meno svojej najlepšej kamarátky Anny. S úspešným štartom rakety sa začína Jamesova epická cestovateľská odysea. Na planéte Rexus získa nezvyčajného priateľa, spoločne sa púšťajú do objavovania nových svetov a nebojácne čelia výzvam, ktoré im vesmír prináša. Prekonajú mnoho nebezpečenstiev, na planéte plnej drakov dokonca prídu o raketu… Ich hviezdne potulky naberú nový smer, keď zachytia signál S.O.S. a letia na pomoc zničenej kozmickej lodi. Odrazu sa pred nimi otvára nový svet, chladný a nebezpečný, svet vesmírnych pirátov a ich temných vládcov. Tma sa rozmáha, hrozí pohltiť všetko živé… Ako zastaviť túto hrozbu? Skrýva sa kľúč k víťazstvu v starých legendách? Alebo v zlatom meteorite z planéty Luna Orbem? Kto má dosť odvahy, síl a schopností poraziť temnotu?

Chlapec James Boundaries každý večer sedel na terase rodinného domu a s úžasom sledoval nočnú oblohu posiatu hviezdami. Nekonečná krása žiarivých hviezd a planét sa stala Jamesovou každodennou záľubou. Roj meteoritov sledoval teleskopom a zapisoval si každý pohyb vesmírnych telies.

Fantazíroval a premýšľal, aké by to bolo letieť vesmírom, farebným priestorom medzi hviezdami a planétami. Premýšľal, čo všetko sa skrýva aj za hranicou, za ktorou voľným okom nevidí. Uvažoval, či je možný život aj na inej planéte ako na Zemi a ako by vyzerala iná forma života vo vesmíre. James si v škole kreslil do zošitov planéty a hviezdy. Spolužiačka Anna, ktorá sedela v lavici s ním, obdivovala jeho kresby a podporovala ho v jeho myšlienkach. Boli to farebné scenérie na čiernom pozadí. Annu najviac pútala veľká machuľa, okolo ktorej James kreslil rôzne svetlé farby. Vždy jej vysvetľoval súhvezdia a planéty a Anna ho nadšene počúvala. „A čo je táto machuľa, James?“ spýtala sa zvedavo Anna. „To je predsa čierna diera. Nikto ňou ešte neprešiel, nikto ešte nenazrel za jej horizont. Musí byť vzrušujúce vidieť, čo sa tam skrýva,“ vysvetľoval. Jedného dňa na hodine matematiky sa ho Anna spýtala: „James, nepremýšľal si o tom, že raz navštíviš vesmír?“ „Haha,“ zasmial sa James. „Jasné, že premýšľal, je to môj sen, odkedy som prvýkrát zdvihol hlavu ku hviezdam. Jedného dňa sa stanem kozmonautom a ak ma vyberú, pôjdem do vesmíru,“ rozprával so zasneným pohľadom. Anna chvíľu premýšľala a potom sa spýtala: „Prečo si nepostavíš vlastnú raketu? Veď na hodine matematiky a fyziky sa naučíš dostatok informácií o tom, ako fungujú vesmírne lode.“ James sa zahľadel na Annu. Bolo na pohľad jasné, že to, čo povedala, sa mu pomaličky zarývalo do hlavy a pohltilo celú jeho pozornosť. V okamihu vytiahol z aktovky papier, vybral ceruzku a začal kresliť. Nič nepovedal, len kreslil. „Tak čo, James, čo povieš na môj nápad?“ spýtala sa Anna. Ale James neodpovedal a kreslil ďalej. Za malú chvíľočku načrtol prvý prototyp svojej vesmírnej lode. Keď zazvonil zvonec, čo znamenalo koniec vyučovania, schmatol batoh a utekal domov. Ani sa nestihol pozdraviť Anne. Tašku sotva hodil do rohu a utekal do otcovej kôlne, kde bolo množstvo náradia. Vyložil svoju kresbu rakety. Vzal kúsok kovu, kúsok dreva a začal píliť, vŕtať, spájať. James pracoval na svojej rakete každý deň po škole. Odhodlane si šiel za svojím snom. Otec najprv jeho vízii neveril, ale ochotne mu pomohol s realizáciou jeho rakety. Sám by nezvládol pozvárať súčiastky motora či silou dotiahnuť matice. S tým mu pomáhal otec. Stavba rakety trvala 30 dní. Nakoniec bola hotová. Raketa stála na záhrade a svojou žiarou trhala pozornosť všetkých susedov. Nikto neveril, že Jamesova raketa môže letieť. Ale nakoniec prišiel ten okamih a James nasadol do rakety. Stlačil gombíky, zatlačil páku. Otec zdvihol palec hore, ktorý vyjadroval, že je všetko pripravené. 10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1. Štáááárt! Z motorov vyleteli plamene a rozžiarili celú ulicu. Za sprievodu veľkého hluku sa Jamesova raketa, ktorú pomenoval Anna, vznášala ku hviezdam. O pár minút neskôr sa James ocitol na obežnej dráhe. S otvorenými ústami sledoval horizont Zeme a výhľad na Merkúr či Venušu. Po opustení hranice zemskej gravitácie sa James v rakete vznášal. Hovorí sa tomu „beztiažový stav“. Smial sa na plné hrdlo a vznášal sa vzduchom vo svojej rakete. Oko nespustil z okienka. Letel okolo Mesiaca, okolo Marsu. Preletel Jupiter. Vznášal sa ponad prstenec Saturnu. Neobišiel ani Urán, Neptún či Pluto. Ale Jamesov najväčší sen bol nazrieť za horizont čiernej diery. Zakrútil gombíkmi, zmenil kurz a zatlačil páku vpred. Kurz bol nastavený k čiernej diere. Vraví sa, že v čiernej diere je taká silná gravitácia, že z nej ani svetlo neunikne. Pomaličky sa začal k nej približovať. Jeho machuľa v zošite bola maličký trpaslík oproti tejto obrovskej nádhere. Veľkú tmavú guľu obliehalo svetlo, ktoré sa ohýbalo v jej obrysoch. „Áno, konečne som tu!“ Gravitácia čiernej diery ho začala priťahovať obrovskou silou. Boom! V mikro sekunde sa Jamesova raketa stratila v strede temnoty čiernej diery. Ticho a prázdnotu striedalo hučanie nahromadenej energie pohlcovanej z celého vesmíru. Všetky prístroje v rakete stroskotali. Nastala úplná tma. James Boundaries si nevidel ani na nos. Chvíľočku takto letel bez dychu. Ten mu opäť vrátila obrovská žiara, ku ktorej sa približoval rýchlosťou asi 12 mach. Bol to nový vesmír. Iný ako ten, z ktorého priletel. Všetko tam bolo farebné. Zrejme zo svetla, ktoré čierna diera pohltila za milióny rokov. „Neuveriteľné. Objavil som nový vesmír. Farebný vesmír,“ jasal James. Farebný prach sa vznášal celým priestorom vesmíru. Všade navôkol sa krútili pestrofarebné planéty. Od tých najmenších až po tie najväčšie. Rozhodne z tohto miesta sálala dobrá a veselá atmosféra. James Boundaries sa práve stal prvým priekopníkom, ktorý nazrel za horizont čiernej diery. Hviezdy tu vyzerali ako malé veselé guľôčky, slnko bolo ružové. Ako si tak užíval nádheru nového vesmíru, v rakete niečo nepríjemne zaškrípalo. „Och nie, raketa sa nedá ovládať. Musím rýchlo niekde núdzovo pristáť,“ pohotovo reagoval James. Raketa sa pokazila, motory zhasli. Nemal na výber, musel si rýchlo nájsť miesto na pristátie. James Boundaries núdzovo pristál na Zelenej planéte. Bolo to veru tvrdé pristátie, ale, našťastie, zvládol ho. Nasadil si svoj skafander a opatrne vystúpil z rakety. Srdce mu búšilo zvedavosťou. Nevedel, čo ho čaká a ako opraviť raketu, keď tu nemá svoje náradie. Takmer skamenel, keď sa k nemu približovali obyvatelia Zelenej planéty. Boli to milé malé stvorenia, ktoré sa tešili z Jamesovej návštevy. Pristúpili k nemu a k jeho rakete. „Kto si? A odkiaľ si prišiel?“ zvedavo sa ho vypytovali zelené bytosti. „Ahojte, ja som James. James Boundaries. Prišiel som z iného vesmíru, z galaxie Mliečna cesta z planéty Zem.“ James im vysvetľoval, že musel núdzovo pristáť, lebo sa mu pokazila raketa. „Neboj sa, my ti s opravou rakety pomôžeme,“ s úsmevom poznamenali zelené bytosti. James sa radoval a vytiahol svoj náčrt rakety. „Pozrite sa, potrebujem upraviť túto súčiastku. Je z motora a je úplne rozbitá. Bez nej nemôžem letieť,“ vysvetľoval James. Malý zelený tvor vytiahol malú kocku celú z diamantu a dvakrát ju pošúchal prstom. Vyletel obal farebného prachu a v okamihu stála priamo pred Jamesom súčiastka, ktorú potreboval. „To je ohromné. Ako si to urobil?“ spýtal sa nadšene. „Je to malá diamantová kocka pochádzajúca z našej planéty. V okamihu vie z prachu a energie vytvoriť čokoľvek si predstavíš. Na, vezmi si ju. My ich tu máme hromady,“ ponúkol malý obyvateľ zelenej planéty. James Boundaries neváhal ani sekundu a diamantovú kocku si vzal. „Ďakujem! Je to tá najúžasnejšia vec, akú som kedy mal.“ Už sa stačilo len vrátiť domov. Ale James nevedel, ako sa z ich vesmíru dostane do toho svojho. „Prosím vás, vedeli by ste mi poradiť, ako sa dostanem späť do svojho vesmíru? Vy to tu máte pekné, ale môj domov je tam.“ Zelení obyvatelia začali vysvetľovať: „Vo vašom vesmíre sú čierne diery, ktoré svetlo a farby pohlcujú a presúvajú ich k nám. My z týchto farieb a svetelných lúčov vytvárame tieto krásne farebné planéty a prach. V našom vesmíre zase máme biele diery, ktoré fungujú rovnako. Svetlo a farby ťahajú z nášho vesmíru a vylučujú ich do toho vášho. Takže ak zaletíš k bielej diere, dostaneš sa cez ňu do svojho vesmíru.“ James Boundaries sa rozlúčil, poďakoval a nastúpil do svojej rakety. Súčiastku vymenil a odstránil poruchu. Pokrútil gombíkmi a nastavil kurz smerom k bielej diere. Jeho raketa zanechávala farebný pás. Naozaj dobrodružný let. Zrazu sa okolo neho všade vznášali farebné pásy. Boli to vesmírne plavidlá ďalších obyvateľov tohto vesmíru. „Toto je naozaj živý vesmír, som rád, že som videl aj iné formy života ako tie u nás na Zemi,“ tešil sa. Na obzore sa zobrazila biela diera. Zatlačil páku vpred a v sekunde ho biela diera vtiahla. V okamžiku sa ocitol v slnečnej sústave Mliečnej cesty. „Áno, tamto vidím Zem!“ tešil sa z domova. Otočil gombíkmi a zadal súradnice domu. Opäť za veľkého hluku pristál na záhrade. Vystúpil z rakety a rozbehol sa k rodičom vyrozprávať im dobrodružstvo.

Diamantovú kocku si nechal pre seba ako tajomstvo. Určite ju využije pri stavbe ďalšej rakety pre vesmírne dobrodružstvá. V izbe si všetko zapísal a zakreslil tak, aby sa mohol s ostatnými podeliť o tajomstvo, ktoré videl za horizontom čiernej diery.

VYSVETLIVKY:

Mach – je merná jednotka rýchlosti zvuku. 1 mach = 1 266,77 km / h.

Mliečná cesta:  Naša galaxia, v ktorej sa nachádza planéta Zem

Čierna diera: alebo gravitačný kolapsar je koncentráciou hmoty s tak vysokou hustotou, že jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc

Beztiažový stav: Beztiažový stav, bezváhový stav alebo stav beztiaže je stav, pri ktorom na organizmy alebo predmety nepôsobí žiadna tiaž, ktorá je inak vyvolaná gravitačným pôsobením napríklad planét alebo hviezd; alebo odstredivou silou vyvolanou rotáciou telesa, v ktorom sa organizmy alebo predmety nachádzajú. Keďže gravitácia má nekonečný dosah, nedá sa natoľko vzdialiť od všetkých hmotných telies, aby gravitácia vôbec nebola prítomná. Bezváhový stav v reáli vzniká ako rovnováha dvoch síl, napríklad počas kozmického letu. (zdroj: Wikipédia)

Stiahni si mobilnú aplikáciu

a rozprávku si môžeš prečítať alebo vypočuť.
V mobilnej aplikácii nájdeš všetky rozprávky na dobrú noc ak a tiež všetky audio rozprávky.

Páčila sa Vám rozprávka?

Môžete ju podporiť zaslaním malej SMSky 🙂